Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Minimálne sociálne odvody pre SZČO od januára stúpnu takmer o trinásť eur mesačne

Minimálne sociálne odvody pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) od začiatku budúceho roka stúpnu o 12,94 eura na 200,72 eura mesačne.

SZČO poslednýkrát za december tohto roka najneskôr do 9. januára budúceho roka zaplatí minimálne poistné na sociálne poistenie v sume 187,78 eura, za január budúceho roka najneskôr do 8. februára však už Sociálnej poisťovni uhradí najmenej 200,72 eura. V tlačovej správe o tom informovala Sociálna poisťovňa.

Zvýšenie sociálnych odvodov sa týka nielen tých SZČO, ktoré do poisťovne uhrádzajú minimálne sociálne odvody, ale aj tých, ktorých mesačné odvody sú nižšie ako 200,72 eura. Ak teda živnostník aktuálne platí poistné do Sociálnej poisťovne napríklad 195 eur mesačne, za obdobie od 1. januára budúceho roka bude platiť poistné z nového minimálneho základu, a to vo výške 200,72 eura.

Vyššie minimálne sociálne odvody SZČO prvýkrát zaplatia za január budúceho roka, a to najneskôr do 8. februára budúceho roka a naposledy za december budúceho roka najneskôr do 8. januára 2024. „Informáciu o novej výške poistného dostanú SZČO počas januára 2023 zo Sociálnej poisťovne listom alebo do e-schránky, ak ju majú aktivovanú," uviedla v tlačovej správe Sociálna poisťovňa.

Najnižšie možné sociálne odvody sa pre SZČO na rok 2023 zvýšia vzhľadom na to, že priemerná hrubá mzda na Slovensku podľa Štatistického úradu SR v roku 2021 medziročne stúpla o 6,8 percenta na 1 211 eur. Minimálny vymeriavací základ pre SZČO na platenie odvodov je totiž naviazaný na vývoj priemerných hrubých zárobkov zamestnancov, a preto sa od začiatku januára budúceho roka upraví smerom nahor takisto o 6,8 percenta, a to z aktuálnych 566,50 eura na 605,50 eura.

(sita)

Minúta  |  

USA a Rusko majú spôsob na zvládnutie jadrových rizík, tvrdí americká diplomatka

Rusko a Spojené štáty majú na úrovni spravodajských služieb spôsoby na zvládnutie jadrových rizík. Uviedla to v pondelok pre ruské médiá americká chargé d'affaires v Moskve Elizabeth Roodová s tým, že v súčasnosti nie sú medzi americkou a ruskou stranou naplánované stretnutia.

"Spojené štáty majú k dispozícii kanále na zvládanie rizík – predovšetkým jadrových – s Ruskou federáciou. To bolo cieľom stretnutia riaditeľa CIA Burnsa s jeho ruským náprotivkom," uviedla Roodová pre ruskú agentúru RIA Novosti.

Reagovala takto na stretnutie riaditeľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama Burnsa s riaditeľom ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Sergejom Naryškinom, ktoré sa uskutočnilo začiatkom novembra v Turecku. Podľa Bieleho domu Burns na tomto stretnutí varoval Naryškina pred dôsledkami akéhokoľvek použitia jadrových zbraní ruskou stranou. Moskva pritom uviedla, že na stretnutí sa diskutovalo o "citlivých" záležitostiach, a odmietla ho bližšie komentovať.

"Riaditeľ Burns nič nevyrokoval a nediskutoval o urovnaní konfliktu na Ukrajine," uviedla Roodová. Zároveň dodala, že ak bude na tejto úrovni potrebné ďalšie stretnutie, tak sa uskutoční. "Naplánované teraz, pokiaľ viem, nie je žiadne," povedala americká diplomatka.

Rusko po stretnutí šéfov tajných služieb uviedlo, že Moskva je otvorená častejším rokovania na vysokej úrovni so Spojenými štátmi. Kremeľ však zároveň odmietol nápad na usporiadanie samitu amerického prezidenta Joeam Bidena s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

Avšak predstavitelia Ruska a Spojených štátov sa majú stretnúť medzi 29. novembrom a 6. decembrom v egyptskej metropole Káhira, aby prediskutovali obnovenie inšpekcií podľa Novej dohody START (New START; SNV-III), ktorá obmedzuje počet jadrových zbraní v arzenáli oboch krajín. Moskva však uviedla, že neočakáva, že by počas týchto rokovaní prišlo k nejakému prelomu.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ vlani importovala produkty v oblasti zelenej energie za 15,2 miliardy eur

Európska únia (EÚ) vlani importovala produkty v oblasti zelenej energie, vrátane veterných turbín, solárnych panelov a tekutých biopalív, za 15,2 miliardy eur. Export týchto produktov z EÚ bol v hodnote 6,5 miliardy eur. Informoval o tom v pondelok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Konkrétne EÚ vlani doviezla solárne panely za 11,2 miliardy eur, tekuté biopalivá za 3,4 miliardy eur a veterné turbíny za 0,6 miliardy eur. Zároveň exportovala solárne panely za dve miliardy eur, tekuté biopalivá na 1,3 miliardy eur a veterné turbíny za 3,3 miliardy eur.

Import veterných turbín do EÚ od roku 2012 do roku 2021 stúpol o 416 percent, dovoz tekutých biopalív o sedem percent a import solárnych panelov o dve percentá. Export veterných turbín z EÚ od roku 2012 do roku 2021 vzrástol o trinásť percent, tekutých biopalív o 173 percent a solárnych panelov o štyri percentá.

(sita)

Minúta  |  

INESS: Navýšenie miezd lekárov je pomerne štedré, dokáže spomaliť ich úbytok

Navýšenie miezd lekárov, na ktorom sa dohodli vláda a Lekárske odborové združenie (LOZ), je podľa analytika INESS Martina Vlachynského pomerne štedré vzhľadom na možnosti slovenskej ekonomiky. Myslí si, že dokáže spomaliť úbytok lekárov v nemocniciach.

"Vyššie platy však 65- a viacročných lekárov zázračne neomladia. Prilákať by mohli možno zahraničných lekárov z tretích krajín, tomu sa však slovenský systém aktívne bráni. Medikov priláka skôr efektívne vzdelávanie a sľubná kariéra," upozornil.

Podotkol, že síce "nátlaková akcia" zo strany LOZ vyvolala veľa pozornosti, dodatočné stovky miliónov by do zdravotníctva museli na zachovanie jeho prevádzky pritiecť tak či tak. Ostatné požiadavky ako DRG systém či lepšie vzdelávanie zdravotníkov sú podľa analytika tradičnými témami, ku ktorým sa nadšene hlási každý politik. "Podstatné je ich praktické prevedenie. To sa nedá dosiahnuť podpisom papiera," skonštatoval.

Stabilizačný príspevok pre zdravotníkov podľa neho ako finančná injekcia poteší, no otázka miezd zostane. "V prípade nelekárskych zdravotníkov ešte výraznejšie ako v prípade lekárov," doplnil Vlachynský.

Naďalej je podľa neho potrebné aj ďalšie dofinancovanie sektora. "Stačí sa pozrieť do rozpočtu, na lieky je na rok 2023 plánovaný rast výdavkov nula percent, pomôcky mínus dve percentá, SVALZy nula percent, všeobecných lekárov sedem percent, špecialistov šesť percent. To v čase, keď máme 15-percentnú infláciu a všetky tri zdravotné poisťovne končia rok veľmi nepríjemnými stratami," ozrejmil s tým, že to sú len "okamžité" prevádzkové dôvody. "Také, ako kapitálový dlh či finančný dlh nemocníc, ani nespomínam," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Niektoré čínske mestá zmierňujú pravidlá proti COVID-19

Úrady v niekoľkých čínskych oblastiach v pondelok uvoľnili opatrenia proti koronavírusu, ale stále trvajú na politike nulovej tolerancie voči ochoreniu COVID-19. Stalo sa tak po tom, čo davy ľudí počas víkendových protestov proti pandemickým pravidlám požadovali, aby prezident Si Ťin-pching rezignoval.

Samospráva v Pekingu oznámila, že už nebude zriaďovať brány na blokovanie prístupu do bytov, kde sa vyskytujú infikovaní. „Priechody musia zostať voľné pre zdravotnú prepravu, núdzové úniky a záchranu,“ povedal podľa oficiálnej Čínskej spravodajskej služby predstaviteľ mesta zodpovedný za kontrolu epidémie Wang Ta-kuang.

Aj úrady v Kantone oznámili, že niektorí obyvatelia už nebudú musieť podstupovať hromadné testovanie. Ako dôvod uviedli potrebu šetriť zdroje.

Mestá Urumči a Korla oznámili, že tento týždeň sa znovu otvoria trhy a ďalšie podniky v oblastiach s nízkym rizikom infekcie a obnovia verejnú autobusovú dopravu.

Čínska vláda vedie politiku nulovej tolerancie ochorenia COVID-19, ktorú presadzuje prísnou izoláciou infikovaných a ďalšími pravidlami. Obyvatelia sú však čoraz viac nespokojní, keďže nárast infekcií viedol k sprísneniu kontrol v mestách a následným sťažnostiam, že príliš horlivé presadzovanie škodí verejnosti. Ľudia v niektorých oblastiach sú zavretí doma aj štyri mesiace a sťažujú sa, že im chýbajú spoľahlivé zásoby jedla.

Protesty v Číne vypukli v najmenej v ôsmich veľkých mestách po správach, že opatrenia mohli prispieť k tomu, že pri nedávnom požiari bytového domu v meste Urumči zomrelo desať ľudí. Protestovalo sa napríklad v Šanghaji a Pekingu, ale údajne aj v Nankingu, Čchung-čchingu alebo Čcheng-tu. Vláda zatiaľ protesty alebo kritiku Siho, čo je najrozšírenejšie prejavenie nevôle obyvateľov s vládnucimi komunistami za niekoľko desaťročí, nekomentovala. Zatiaľ nie sú žiadne oficiálne informácie o zadržaných počas protestov.

V pondelok v Číne oznámili denný prírastok 40 347 prípadov ochorenia COVID-19, z toho 36 525 ľudí nemalo príznaky. Ľudový denník vládnej strany vyzval na efektívne vykonávanie antivírusovej stratégie, čo podľa agentúry AP naznačuje, že vláda nemá v pláne meniť svoju politiku.

(sita)

Minúta  |  

Výrobné ceny v priemysle sa v októbri zvýšili o takmer 60 percent

Ceny priemyselných výrobcov pre domáci trh v októbri medziročne vzrástli o 58,4 percenta.

Celkový vývoj v priemysle ovplyvnili najmä rasty cien v dodávke elektriny a plynu o 126,2 percenta, vo výrobe ropných produktov o 57,6 percenta a vo výrobe chemikálií a chemických produktov o 48,9 percenta. Medzimesačne ceny priemyselných výrobcov v tuzemsku stúpli o 0,7 percenta.

V súhrne od začiatku roka však ceny v tomto sektore medziročne vzrástli o 44,9 percenta, informoval v pondelok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Váhovo najdôležitejšie odvetvia zaznamenali nižší nárast výrobných cien, a to výroba dopravných prostriedkov o 8,3 percenta, výroba kovov a kovových konštrukcií o 2,7 percenta, pričom v prvej polovici roka bol v tomto odvetví rast cien na úrovni 30 percent. Nárast cien vo výrobe potravín dosiahol 30,2 percenta.

Ceny priemyselných výrobcov na export medziročne vzrástli o 18,8 percenta. Vyššie boli ceny energií, najmä však ceny za dodávku elektriny a plynu o 143,3 percenta a za dodávky vody a odpadov o 26,4 percenta. V medzimesačnom porovnaní ceny priemyselných výrobcov na export vzrástli o 0,8 percenta. V súhrne za desať mesiacov tohto roka boli ceny priemyselných výrobcov na export vyššie ako pred rokom o 21,7 percenta.

Ceny poľnohospodárskych výrobcov vzrástli v októbri medziročne o 37,5 percenta. Výrobcovia rastlinnej produkcie mali ceny o 40 percent vyššie ako v rovnakom období minulého roka, ceny živočíšnej produkcie stúpli o 30,2 percenta. Cena produkcie obilnín stúpla o 54,8 percenta a olejnatých plodov a semien o 29,5 percenta. Cena výroby surového kravského mlieka bola o 42,7 percenta drahšia ako pred rokom. Od začiatku roka vzrástli ceny poľnohospodárskych výrobcov v priemere o 36,3 percenta, hlavne vplyvom vyšších cien produkcie rastlinných výrobkov o 46,8 percenta a vyšších cien živočíšnych výrobkov o 18 percenta.

Ceny stavebných prác vzrástli v októbri medziročne o 17,9 percenta, v porovnaní so septembrom tohto roka boli vyššie o 0,5 percenta. V súhrne za desať mesiacov roka 2022 vzrástli o 17,8 percenta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.