Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sankcie voči Rusku zvyšujú závislosť Západu od palív z Ázie a Blízkeho východu

Vojna na Ukrajine, v dôsledku ktorej západné štáty uvalili sankcie na ruský energetický sektor, posilňuje pozíciu Ázie a Blízkeho východu ako dodávateľov nafty a benzínu, surovín kľúčových pre fungovanie svetovej ekonomiky.

V reakcii na útok na Ukrajinu sa Európa a USA rozhodli znížiť svoju závislosť od dovozu palív z Ruska. V rovnakom období však čelia nedostatku vlastných zásob. To vytvára nebývalé možnosti pre obrie rafinérie, napríklad v Číne a Kuvajte. "Európa a USA sa obrátili chrbtom k ruským ropným produktom, čo znamená zvýšenie ich závislosti od dodávok surovín z krajín Blízkeho východu a Ázie," povedal Eugene Lindell z poradenskej spoločnosti FGE so sídlom v Londýne.

Závislosť rastie aj v dôsledku toho, že západné krajiny v minulých rokoch výrazne skresali svoju rafinérsku kapacitu, naopak, druhá strana sveta v tejto oblasti expandovala. Západné trhy, vrátane Európy a Amerík, zredukovali podľa FGE rafinérsku kapacitu v posledných troch rokoch o 2,4 milióna barelov denne (1 barel = 159 litrov), zatiaľ čo Blízky východ a Ázia 2,5 milióna barelov pridali.

Tento rozdiel bude pritom v nasledujúcom období rásť. Podľa odhadov Rystad Energy sa v najbližších troch rokoch rafinérska kapacita zvýši o 8 miliónov barelov denne, pričom najviac sa na tom bude podieľať Ázia a Blízky východ a najmenej Európa.

K prudkému obratu v rafinérskom priemysle vo svete prispela aj pandémia nového koronavírusu. Lockdown v mnohých krajinách sveta znížil dopyt a viedol k zatvoreniu viacerých starších rafinérií. V Číne sa však v rovnakom čase sprevádzkovali ešte väčšie a modernejšie rafinérie s cieľom vykrývať rastúci dopyt Číny po rope. Naopak, Európa a USA sa sústredili na odklon od fosílnych palív smerom k zelenším energiám.

Invázia Ruska na Ukrajinu a následné sankcie západných štátov voči ruskému energetickému sektoru však energetické trhy zaskočili. Výsledkom je, že mnohé štáty, ktoré nemajú dostatočnú rafinérsku kapacitu, musia prednostne riešiť otázku energetickej bezpečnosti. V takejto situácii akýkoľvek výpadok, či to bude štrajk zamestnancov alebo nečakané pozastavenie výroby, budú trhy cítiť omnoho výraznejšie než predtým.

Ako povedal John Auers zo spoločnosti RBN Energy, rýchlo klesajú zásoby nafty v krajinách severozápadnej Európy a s rastúcim nedostatkom nafty a benzínu zápasia aj štáty na severovýchode USA. Navyše, aj krajiny Latinskej Ameriky sú čoraz viac závislé od dovozu, keďže viacero rafinérií v Karibiku zatvorili a niektoré závody v Mexiku či vo Venezuele zápasia s výpadkami.

Mexiko dováža benzín z Číny, ktorej rafinérie ťažia zo zvýšených vývozných kvót. Podľa výpočtov agentúry Bloomberg ázijský export palív smeruje do Amerík v súčasnosti v dvakrát väčšom objeme než pred rokom.
Serena Huangová, analytička pre oblasť Ázie vo firme Vortexa, v tejto súvislosti dodala, že objem palív prepravovaných po mori je momentálne o tri percentá vyšší než predstavuje priemer za posledných päť rokov. A dôvodom je najmä transport nafty z Ázie a Blízkeho východu do Európy.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská prokuratúra: Máme nezvestných 329 detí, vyše 12-tisíc násilne deportovali do Ruska

V dôsledku vojny na Ukrajine je v súčasnosti nezvestných 329 detí a 12 034 ich bolo násilne deportovaných do Ruska, oznámila v pondelok ukrajinská generálna prokuratúra. Informuje o tom denník The Guardian.

Nájdených bolo tiež 7 819 detí. Prokuratúra na sociálnej sieti Telegram zdôraznila, že zverejnené údaje nie sú konečné, pretože stále overuje informácie zo zón aktívnych bojov, z oslobodených oblastí a z územia okupovaného ruskou armádou.

Podľa portálu ukrajinskej vlády v dôsledku ruskej vojenskej invázie zomrelo dosiaľ 440 detí a ďalších 851 utrpelo zranenia. Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry najviac detí zahynulo alebo utrpelo zranenia v Doneckej, Charkovskej a Kyjevskej oblasti.

The Guardian upozorňuje, že tieto údaje nie je možné nezávisle overiť.

(tasr)

Minúta  |  

Rudolf Kusý zostáva stíhaný na slobode, rozhodol Najvyšší súd

Obvinený bývalý starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý zostáva stíhaný na slobode. V pondelok o tom rozhodol Najvyšší súd (NS) SR, keď zamietol sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) proti predošlému rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS).

Bývalý starosta čelí obvineniu z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku. Prokurátor ÚŠP žiadal o vzatie obvineného do kolúznej väzby. Tá sa využíva pri podozrení, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov alebo spoluobvinených, či mariť vyšetrovanie.

Oba súdy skonštatovali dôvodnosť trestného stíhania, dôvody väzby však nenašli. "Neriešili sme otázku viny alebo neviny," zdôraznila predsedníčka senátu NS SR.

 Obvinený exstarosta veril, že ho Najvyšší súd SR ponechá na slobode. Uviedol, že za toto rozhodnutie je "pochopiteľne vďačný". Jeho právna zástupkyňa Eva Mišíková považuje rozhodnutie súdu za spravodlivé. Prípad nechcela bližšie komentovať. "Nebudeme rozoberať skutkový stav. Je pred nami vyšetrovanie, ktoré do tohto času nebolo vykonané náležitým spôsobom. Po vznesení obvinenia neboli vypočutí kľúčoví svedkovia," zdôraznila.

Prokurátor ÚŠP akceptuje rozhodnutie sťažnostného súdu, ktorý nevidel dôvody na väzobné stíhanie obvineného. "Máme celkom jednoznačné vyjadrenie súdu k tomu, že skutok, ktorý je predmetom vzneseného obvinenia, sa stal," podotkol.

Podľa polície si mal Rudolf Kusý v septembri 2022 cez sprostredkovateľov vyžiadať úplatok vo výške 150-tisíc eur od developera za vydanie územného rozhodnutia na výstavbu dvoch bytových domov v lokalite Vlárska na bratislavských Kramároch.

"Pokiaľ ide o samotný skutok, cítim sa byť nevinný, o žiadny úplatok som nežiadal," zopakoval na Najvyššom súde Rudolf Kusý s tým, že neexistujú ani väzobné dôvody. Po vznesení obvinenia sa vzdal funkcie starostu bratislavského Nového Mesta. Urobil tak krátko pred koncom funkčného obdobia.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Prenasledovaným kresťanom pomôže Maďarsko aj v ťažkých časoch

Prenasledované kresťanské spoločenstvá na celom svete môžu aj napriek súčasným ekonomickým ťažkostiam počítať s podporou Maďarska, vyhlásil v pondelok v Londýne šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

Vláda v Budapešti je podľa jeho slov odhodlaná aj naďalej pokračovať v príslušných programoch pomoci. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na agentúru MTI.

"Maďarsko ako krajina s vyše tisícročnou kresťanskou štátnosťou cíti zodpovednosť za prenasledovaných kresťanov na celom svete," podčiarkol Szijjártó na londýnskej konferencii zameranej na predchádzanie sexuálnemu násiliu páchanému počas ozbrojených konfliktov.

Maďarský minister zahraničných vecí pripomenul, že pred piatimi rokmi spustila maďarská vláda humanitárny program Hungary Helps, v rámci ktorého poskytli pomoc takmer miliónu ľudí v 54 krajinách.

Na podujatí organizovanom britským rezortom diplomacie Szijjártó vyjadril ľútosť nad tým, že ešte aj v 21. storočí sa rýchlo šíria rôzne extrémistické ideológie, pričom mnohí sú stále vystavení etnickému a náboženskému prenasledovaniu, ktoré je často sprevádzané sexuálnym násilím.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka vystúpi v parlamente so správou o stave republiky v utorok

Prezidentka Zuzana Čaputová vystúpi v utorok (29. 11.) o 13.00 v pléne Národnej rady (NR) SR so správou o stave republiky. Informoval o tom riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR Jozef Matej.

Pred poslancov parlamentu sa Čaputová postavila so správou o stave republiky zatiaľ dvakrát. Prvýkrát vystúpila v parlamente v júni 2020, pár dní pred prvým výročím svojej inaugurácie. V roku 2021 predniesla správu v parlamente koncom septembra.

Prezidentka vlani zdôrazňovala najmä zúfalú potrebu stability, jasného a jednotného vedenia. Hovorila o stave spoločnosti v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Upozorňovala na obavy z odchodu ďalších zdravotníkov i na situáciu v domovoch sociálnych služieb.

Hlava štátu skritizovala nezvládnutý krízový manažment aj úroveň politickej debaty. Ocenila vtedy kroky vlády vedúce k sanácii ekonomických následkov pandémie.

Okrem toho zdôrazňovala potrebu riešiť tému chudoby a regionálnych rozdielov. Poukazovala aj na nutnosť vyrovnať sa s rastom cien, s ktorým bolo spojené postpandemické oživenie svetovej ekonomiky. Upozorňovala aj na to, že rast cien potravín a energií bude mať dosah aj na nízkopríjmové rodiny, hovorila o potrebe kompenzácií.

(tasr)

Minúta  |  

Minimálne sociálne odvody pre SZČO od januára stúpnu takmer o trinásť eur mesačne

Minimálne sociálne odvody pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) od začiatku budúceho roka stúpnu o 12,94 eura na 200,72 eura mesačne.

SZČO poslednýkrát za december tohto roka najneskôr do 9. januára budúceho roka zaplatí minimálne poistné na sociálne poistenie v sume 187,78 eura, za január budúceho roka najneskôr do 8. februára však už Sociálnej poisťovni uhradí najmenej 200,72 eura. V tlačovej správe o tom informovala Sociálna poisťovňa.

Zvýšenie sociálnych odvodov sa týka nielen tých SZČO, ktoré do poisťovne uhrádzajú minimálne sociálne odvody, ale aj tých, ktorých mesačné odvody sú nižšie ako 200,72 eura. Ak teda živnostník aktuálne platí poistné do Sociálnej poisťovne napríklad 195 eur mesačne, za obdobie od 1. januára budúceho roka bude platiť poistné z nového minimálneho základu, a to vo výške 200,72 eura.

Vyššie minimálne sociálne odvody SZČO prvýkrát zaplatia za január budúceho roka, a to najneskôr do 8. februára budúceho roka a naposledy za december budúceho roka najneskôr do 8. januára 2024. „Informáciu o novej výške poistného dostanú SZČO počas januára 2023 zo Sociálnej poisťovne listom alebo do e-schránky, ak ju majú aktivovanú," uviedla v tlačovej správe Sociálna poisťovňa.

Najnižšie možné sociálne odvody sa pre SZČO na rok 2023 zvýšia vzhľadom na to, že priemerná hrubá mzda na Slovensku podľa Štatistického úradu SR v roku 2021 medziročne stúpla o 6,8 percenta na 1 211 eur. Minimálny vymeriavací základ pre SZČO na platenie odvodov je totiž naviazaný na vývoj priemerných hrubých zárobkov zamestnancov, a preto sa od začiatku januára budúceho roka upraví smerom nahor takisto o 6,8 percenta, a to z aktuálnych 566,50 eura na 605,50 eura.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.