Preskočiť na obsah
Minúta  |  

WHO: Názov opičích kiahní sa zmení na mpox

Choroba opičích kiahní bude v angličtine premenovaná z "monkeypox" na "mpox", oznámila v pondelok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Dôvodom tohto kroku je snaha vyhnúť sa údajnej stigmatizácii.

Opičie kiahne dostali svoj názov preto, lebo vírus bol pôvodne identifikovaný u opíc chovaných na výskum v Dánsku v roku 1958, ale choroba sa vyskytuje aj u iných zvierat a najčastejšie u hlodavcov.

"Po sérii konzultácií so svetovými odborníkmi začne WHO používať nový preferovaný termín 'mpox' ako synonymum pre opičie kiahne. Oba názvy sa budú používať súčasne počas jedného roka, kým sa postupne ukončí používanie názvu 'monkeypox' (teda 'opičie kiahne')," uvádza vo svojom vyhlásení WHO.

Predmetné ochorenie bolo u ľudí prvýkrát objavené v roku 1970 v Konžskej demokratickej republike (KDR) a odvtedy sa medzi ľuďmi šíri najmä v niektorých krajinách západnej a strednej Afriky, kde je endemické.

V máji sa však táto infekčná vírusová choroba, ktorá spôsobuje horúčku, bolesti svalov a veľké kožné vredy, začala rýchlo šíriť po celom svete, v drvivej väčšine medzi homosexuálnymi mužmi. Zdravotnícke úrady v tomto roku zaznamenali vyše 81-tisíc prípadov a 55 súvisiacich úmrtí. Prípady hlásilo 110 krajín.

Vďaka očkovaniu v bohatých štátoch a cieleným kontrolným zásahom sa podarilo dostať toto ochorenie po jeho letnej kulminácii pod kontrolu.

Mnohé iné choroby vrátane japonskej encefalitídy, nemeckých osýpok, marburského vírusu a blízkovýchodného respiračného syndrómu boli pomenované podľa geografických oblastí, čo by sa taktiež mohlo považovať za nevhodné. WHO však dosiaľ nenavrhla zmenu žiadneho z týchto názvov.

(tasr)

Minúta  |  

Profesionálni vojaci budú mať vlastného ombudsmana, prezidentka podpísala novelu

Profesionálni vojaci budú mať vlastného ombudsmana. Na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy má prešetrovať podozrenia z porušenia ich základných práv a slobôd. Zodpovedný má byť ministrovi obrany.

Vyplýva to z novely zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorú v pondelok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. Informoval o tomhovorca prezidentkin Martin Strižinec.

Podnet bude môcť podľa novely podať aj občan, ktorého služobný pomer sa skončil, a to do šiestich mesiacov odo dňa doručenia personálneho rozkazu o prepustení.

Ombudsman bude ministrovi každoročne predkladať správu o činnosti za predchádzajúci rok, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd profesionálnych vojakov a návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Zverejniť ju má aj v komunikačných prostriedkoch Ministerstva obrany SR a médiách.

Funkciu vojenského ombudsmana by mal vykonávať občan SR, ktorý má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a odbornú prax najmenej desať rokov.

Okrem zriadenia postu vojenského ombudsmana hovorí novela aj o ďalších zmenách pre stabilizáciu vojenského personálu a štátnej služby. Podmienky prijatia profesionálnych vojakov do štátnej služby sa majú sprísniť. Za spoľahlivého sa nebude považovať občan, ktorý bez povolenia slúžil v ozbrojených silách iného štátu alebo aktívne bojoval na území iného štátu v organizovanej ozbrojenej skupine, prípadne ju podporoval.

Zmenou zákona sa navyše umožní vymenovanie neúspešných študentov vojenskej vysokej školy do dočasnej štátnej služby a služby v hodnosti vojak. Novelizácia zahŕňa aj zefektívnenie prijímacieho konania, nové možnosti udelenia odmien v rámci úpravy podmienok štátnej služby, ako aj skrátenie minimálnych dôb štátnej služby vo vybraných vojenských hodnostiach, teda rýchlejšie povyšovanie či zníženie veku pri povyšovaní.

Poslanci doplnili do novely možnosť pre vrcholových športovcov reprezentujúcich SR a pre trénerov Vojenského športového centra Dukla prijať sponzoring vzťahujúci sa výlučne na podporu ich športovej činnosti. Rozšíri sa nárok na príplatok aj trénerom Vojenského športového centra Dukla za účelom ocenenia dosiahnutia mimoriadne kvalitných výkonov ich zverencov.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia odporúča uznať COVID-19 v niektorých sektoroch a počas pandémie za chorobu z povolania

Európska komisia (EK) dnes prijala upravené Odporúčanie o chorobách z povolania.

V ňom členským štátom odporúča, aby COVID-19 uznali ako chorobu z povolania v prípade, že sa ním nakazia pracovníci v oblasti prevencie ochorení, v zdravotnej a sociálnej starostlivosti, domácej asistencii alebo počas pandémie aj v ďalších sektoroch, kde prepukne epidémia a potvrdí sa riziko infekcie. EK o tom informovala v pondelok na svojej internetovej stránke.

Komisia tiež zdôrazňuje dôležitosť podpory pracovníkov infikovaných COVID-19 a rodín, ktoré stratili svojich členov v dôsledku vystavenia ochoreniu v práci. Cieľom je posilniť ochranu pracovníkov a podporiť konzistentný prístup naprieč Európskou úniou (EÚ). Rozhodnutie, či budú toto odporúčanie nasledovať a zadefinujú ho v zákone, je na jednotlivých členských štátoch.

Odporúčanie Komisie nasleduje po trojstrannej dohode, ktorú v máji 2022 dosiahli členské štáty, pracovníci a zamestnávatelia v rámci Poradného výboru pre zdravie a bezpečnosť pri práci (ACSH) v súvislosti s potrebou uznať COVID-19 ako chorobu z povolania.

(sita)

Minúta  |  

Putin a Tokajev so po nezhodách súvisiacich s Ukrajinou stretli v Moskve

Ruský prezident Vladimir Putin sa v pondelok v Kremli stretol so svojím kazašským náprotivkom Kasymom-Žomartom Tokajevom. Počas stretnutia obaja potvrdili historické väzby spájajúce ich krajiny napriek nezhodám, ktoré medzi nimi nastali v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Pre Tokajeva išlo o prvú zahraničnú cestu od opätovného vymenovania do funkcie po nedávnom víťazstve v predčasných prezidentských voľbách. Ako uvádza AFP – nemal v nich nijakých skutočných oponentov. Tokajev (69) pritom uviedol, že rozhodnutie navštíviť ako prvú Moskvu je symbolické.

"Je to moja prvá zahraničná cesta od tejto udalosti a to samo osebe má, samozrejme, politický význam, ide o istú symboliku," uviedol Tokajev pred rokovaniami sediac vedľa Putina.

"Pre Kazachstan Rusko vždy bolo a je strategickým partnerom," dodal. Putin mu zase na oplátku povedal, že vzťahy Moskvy s Astanou majú "špeciálny charakter". Šéf Kremľa tiež vyzval na posilnenie ekonomických vzťahov, čo by podľa neho bolo v súčasnosti veľmi príhodné vzhľadom na krízu v medzinárodnom obchode.

Prezidenti prostredníctvom videospojenia predniesli príhovor na medzivládnom fóre v ruskom meste Orenburg ležiacom pri hraniciach s Kazachstanom.

Vpád ruských vojsk na Ukrajinu znervóznil niektorých spojencov Ruska vrátane Kazachstanu, píše AFP. Tokajev minulý týždeň na samite Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) vedenej Ruskom vyzval na "spoločné hľadanie mierového plánu".

"Nemôžeme dovoliť, aby sa bratský ruský a ukrajinský ľud rozišli so vzájomným nedoriešeným pocitom krivdy," povedal vtedy kazašský prezident. Tokajev okrem toho podľa agentúry AFP dovolil desiatkam tisícov Rusov utiecť pred ruskou vojenskou mobilizáciou do Kazachstanu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Kyjev na znak podpory navštívilo sedem ministrov zahraničných vecí

Ministri zahraničných vecí Estónska, Fínska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska a Švédska pricestovali v pondelok do Kyjeva na znak podpory Ukrajine. Informuje o tom denník The Guardian.

"My, ministri zahraničných vecí z Estónska, Fínska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska a Švédska, sme dnes v Kyjeve v plnej solidarite s Ukrajinou. Napriek spŕškam ruských bômb a barbarskej brutalite Ukrajina zvíťazí!" napísal šéf litovskej diplomacie Gabrielius Landsbergis na sociálnej sieti Twitter.

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto na Twitteri písal o "bezútešnosti vojny" a vyjadril obdiv "odvahe a odhodlaniu" Ukrajincov pri "obrane svojej nezávislosti". "Ukrajinu budeme naďalej podporovať, kým to bude potrebné. Rusko musí zastaviť svoju útočnú vojnu a stiahnuť sa," napísal Haavisto.

Šéfka nórskej diplomacie Anniken Huitfeldtová zdieľala z návštevy v ukrajinskom hlavnom meste aj fotografie a uviedla, že Nórsko je solidárne s Ukrajinou.

"Späť v Kyjeve. Dnes som späť, aby som vyjadrila nórsku solidaritu s ukrajinským ľudom. Naša podpora Ukrajincom v ich oprávnenom boji za slobodu zostáva pevná," citoval Huitfeldtovú denník The Guardian.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko bude v Bukurešti rokovať o vstupe Švédska a Fínska do NATO

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v pondelok uviedol, že sa v utorok v Bukurešti stretne so svojimi švédskymi a fínskymi partnermi, aby prediskutovali snahu ich krajín stať sa členmi Severoatlantickej aliancie (NATO).

"Zajtra sa stretneme v Bukurešti v trojstrannom formáte s ministrami zahraničných vecí Švédska a Fínska," povedal Čavušoglu, ako ho citovala súkromná turecká televízia NTV. V utorok sa v rumunskej metropole začína dvojdňové zasadanie Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov zahraničných vecí.

Dodal, že "schvaľovací proces sa vyvíja pozitívne", ale obe krajiny musia podniknúť potrebné "kroky".

Fínsko a Švédsko v polovici mája oficiálne požiadali o vstup do organizácie NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Po desaťročiach sa tak odchýlili od politiky neutrality. Ich začlenenie do NATO doposiaľ ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Stále tak ešte neurobilo Maďarsko ani Turecko.

Ankara obe severské krajiny obviňuje, že poskytujú útočisko členom kurdskej organizácie, ktorých označuje za teroristov.

Nový švédsky premiér Ulf Kristersson začiatkom novembra navštívil Ankaru, kde sa stretol s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v nádeji, že tureckého lídra presvedčí, aby upustil od svojich námietok voči týmto severským krajinám. Prisľúbil, že Švédsko zaujme pevnejší postoj voči boju so zločinom a terorizmom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.