Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva si predvolala nórskeho veľvyslanca na protest proti zatknutiu Rusov, ktorí používali drony

Moskva si v pondelok predvolala nórskeho veľvyslanca po tom, čo v tejto severskej krajine zatkli niekoľko Rusov za používanie dronov. Informuje o tom agentúra AFP.

Ako uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí, nórskemu ambasádorovi Robertovi Kvilemu tlmočilo stanovisko, že Oslo by malo skončiť "s prenasledovaním ruských občanov na základe ich národnosti".

Minulý týždeň v Nórsku odsúdili ruského občana na 90 dní väzenia za použitie dronu, ktorý prelietaval nad nórskym územím napriek zákazu, ktorý v krajine prijali v reakcii na ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine.

K desiatkam podobných zatknutí došlo v Nórsku aj počas uplynulých týždňov za porušenie zákazu fotografovania citlivých lokalít. Krajina totiž sprísnila bezpečnostné opatrenia v okolí zariadení strategickej infraštruktúry, pripomína AFP.

Ruský rezort diplomacie však tvrdí, že tresty pre ruských občanov v Nórsku sú "politicky motivované a nemajú nič spoločné s princípmi spravodlivej a nezaujatej justície".

Nórsko, v súčasnosti hlavný dodávateľ zemného plynu v Európe, je v stave najvyššej pohotovosti. V uplynulých týždňoch boli totiž v blízkosti viacerých nórskych strategických objektov, vrátane ropných a plynových plošín nachádzajúcich sa ďaleko od nórskeho pobrežia, spozorované záhadné bezpilotné lietadlá, píše AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Pakistanský Taliban ohlásil koniec prímeria a nariadil bojovníkom podnikať útoky

Pakistanská odnož afganského radikálneho hnutia Taliban v pondelok oznámila, že už nebude dodržiavať prímerie, ktoré s vládou v Islamabade uzavrela v júni tohto roku. Svojim bojovníkom súčasne nariadila, aby začali podnikať útoky po celej krajine. Informuje o tom agentúra AFP.

"Keďže v rôznych oblastiach prebiehajú vojenské operácie proti mudžáhidom, je nevyhnutné, aby ste podnikali útoky kdekoľvek v celej krajine," uvádza sa vo vyhlásení.

Skupina Tehríke Tálibán Pákistán (TTP), ktorá má podobnú islamistickú ideológiu ako afganské vládne hnutie Taliban, je od svojho vzniku v roku 2007 zodpovedné za desiatky násilných útokov a stovky obetí na životoch na území Pakistanu.

TTP istý čas vládla nad časťou takzvaných kmeňových území v Pakistane, kde uplatňovala svoj radikálny výklad islamského práva, pripomína AFP. Jej bojovníci boli od roku 2010 postupne vytláčaní z pakistanského pohraničia do susedného Afganistanu, povzbudil ich však návrat Talibanu k moci v Kábule.

Skupina sa v júni s pakistanskou vládou dohodla na prímerí. Obe strany však opakovane tvrdili, že sa pokoj zbraní nedodržiava a že dochádza k mnohým potýčkam, píše AFP.

(tasr)

Minúta  |  

WHO: Názov opičích kiahní sa zmení na mpox

Choroba opičích kiahní bude v angličtine premenovaná z "monkeypox" na "mpox", oznámila v pondelok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Dôvodom tohto kroku je snaha vyhnúť sa údajnej stigmatizácii.

Opičie kiahne dostali svoj názov preto, lebo vírus bol pôvodne identifikovaný u opíc chovaných na výskum v Dánsku v roku 1958, ale choroba sa vyskytuje aj u iných zvierat a najčastejšie u hlodavcov.

"Po sérii konzultácií so svetovými odborníkmi začne WHO používať nový preferovaný termín 'mpox' ako synonymum pre opičie kiahne. Oba názvy sa budú používať súčasne počas jedného roka, kým sa postupne ukončí používanie názvu 'monkeypox' (teda 'opičie kiahne')," uvádza vo svojom vyhlásení WHO.

Predmetné ochorenie bolo u ľudí prvýkrát objavené v roku 1970 v Konžskej demokratickej republike (KDR) a odvtedy sa medzi ľuďmi šíri najmä v niektorých krajinách západnej a strednej Afriky, kde je endemické.

V máji sa však táto infekčná vírusová choroba, ktorá spôsobuje horúčku, bolesti svalov a veľké kožné vredy, začala rýchlo šíriť po celom svete, v drvivej väčšine medzi homosexuálnymi mužmi. Zdravotnícke úrady v tomto roku zaznamenali vyše 81-tisíc prípadov a 55 súvisiacich úmrtí. Prípady hlásilo 110 krajín.

Vďaka očkovaniu v bohatých štátoch a cieleným kontrolným zásahom sa podarilo dostať toto ochorenie po jeho letnej kulminácii pod kontrolu.

Mnohé iné choroby vrátane japonskej encefalitídy, nemeckých osýpok, marburského vírusu a blízkovýchodného respiračného syndrómu boli pomenované podľa geografických oblastí, čo by sa taktiež mohlo považovať za nevhodné. WHO však dosiaľ nenavrhla zmenu žiadneho z týchto názvov.

(tasr)

Minúta  |  

Profesionálni vojaci budú mať vlastného ombudsmana, prezidentka podpísala novelu

Profesionálni vojaci budú mať vlastného ombudsmana. Na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy má prešetrovať podozrenia z porušenia ich základných práv a slobôd. Zodpovedný má byť ministrovi obrany.

Vyplýva to z novely zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorú v pondelok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. Informoval o tomhovorca prezidentkin Martin Strižinec.

Podnet bude môcť podľa novely podať aj občan, ktorého služobný pomer sa skončil, a to do šiestich mesiacov odo dňa doručenia personálneho rozkazu o prepustení.

Ombudsman bude ministrovi každoročne predkladať správu o činnosti za predchádzajúci rok, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd profesionálnych vojakov a návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Zverejniť ju má aj v komunikačných prostriedkoch Ministerstva obrany SR a médiách.

Funkciu vojenského ombudsmana by mal vykonávať občan SR, ktorý má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a odbornú prax najmenej desať rokov.

Okrem zriadenia postu vojenského ombudsmana hovorí novela aj o ďalších zmenách pre stabilizáciu vojenského personálu a štátnej služby. Podmienky prijatia profesionálnych vojakov do štátnej služby sa majú sprísniť. Za spoľahlivého sa nebude považovať občan, ktorý bez povolenia slúžil v ozbrojených silách iného štátu alebo aktívne bojoval na území iného štátu v organizovanej ozbrojenej skupine, prípadne ju podporoval.

Zmenou zákona sa navyše umožní vymenovanie neúspešných študentov vojenskej vysokej školy do dočasnej štátnej služby a služby v hodnosti vojak. Novelizácia zahŕňa aj zefektívnenie prijímacieho konania, nové možnosti udelenia odmien v rámci úpravy podmienok štátnej služby, ako aj skrátenie minimálnych dôb štátnej služby vo vybraných vojenských hodnostiach, teda rýchlejšie povyšovanie či zníženie veku pri povyšovaní.

Poslanci doplnili do novely možnosť pre vrcholových športovcov reprezentujúcich SR a pre trénerov Vojenského športového centra Dukla prijať sponzoring vzťahujúci sa výlučne na podporu ich športovej činnosti. Rozšíri sa nárok na príplatok aj trénerom Vojenského športového centra Dukla za účelom ocenenia dosiahnutia mimoriadne kvalitných výkonov ich zverencov.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia odporúča uznať COVID-19 v niektorých sektoroch a počas pandémie za chorobu z povolania

Európska komisia (EK) dnes prijala upravené Odporúčanie o chorobách z povolania.

V ňom členským štátom odporúča, aby COVID-19 uznali ako chorobu z povolania v prípade, že sa ním nakazia pracovníci v oblasti prevencie ochorení, v zdravotnej a sociálnej starostlivosti, domácej asistencii alebo počas pandémie aj v ďalších sektoroch, kde prepukne epidémia a potvrdí sa riziko infekcie. EK o tom informovala v pondelok na svojej internetovej stránke.

Komisia tiež zdôrazňuje dôležitosť podpory pracovníkov infikovaných COVID-19 a rodín, ktoré stratili svojich členov v dôsledku vystavenia ochoreniu v práci. Cieľom je posilniť ochranu pracovníkov a podporiť konzistentný prístup naprieč Európskou úniou (EÚ). Rozhodnutie, či budú toto odporúčanie nasledovať a zadefinujú ho v zákone, je na jednotlivých členských štátoch.

Odporúčanie Komisie nasleduje po trojstrannej dohode, ktorú v máji 2022 dosiahli členské štáty, pracovníci a zamestnávatelia v rámci Poradného výboru pre zdravie a bezpečnosť pri práci (ACSH) v súvislosti s potrebou uznať COVID-19 ako chorobu z povolania.

(sita)

Minúta  |  

Putin a Tokajev so po nezhodách súvisiacich s Ukrajinou stretli v Moskve

Ruský prezident Vladimir Putin sa v pondelok v Kremli stretol so svojím kazašským náprotivkom Kasymom-Žomartom Tokajevom. Počas stretnutia obaja potvrdili historické väzby spájajúce ich krajiny napriek nezhodám, ktoré medzi nimi nastali v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Pre Tokajeva išlo o prvú zahraničnú cestu od opätovného vymenovania do funkcie po nedávnom víťazstve v predčasných prezidentských voľbách. Ako uvádza AFP – nemal v nich nijakých skutočných oponentov. Tokajev (69) pritom uviedol, že rozhodnutie navštíviť ako prvú Moskvu je symbolické.

"Je to moja prvá zahraničná cesta od tejto udalosti a to samo osebe má, samozrejme, politický význam, ide o istú symboliku," uviedol Tokajev pred rokovaniami sediac vedľa Putina.

"Pre Kazachstan Rusko vždy bolo a je strategickým partnerom," dodal. Putin mu zase na oplátku povedal, že vzťahy Moskvy s Astanou majú "špeciálny charakter". Šéf Kremľa tiež vyzval na posilnenie ekonomických vzťahov, čo by podľa neho bolo v súčasnosti veľmi príhodné vzhľadom na krízu v medzinárodnom obchode.

Prezidenti prostredníctvom videospojenia predniesli príhovor na medzivládnom fóre v ruskom meste Orenburg ležiacom pri hraniciach s Kazachstanom.

Vpád ruských vojsk na Ukrajinu znervóznil niektorých spojencov Ruska vrátane Kazachstanu, píše AFP. Tokajev minulý týždeň na samite Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) vedenej Ruskom vyzval na "spoločné hľadanie mierového plánu".

"Nemôžeme dovoliť, aby sa bratský ruský a ukrajinský ľud rozišli so vzájomným nedoriešeným pocitom krivdy," povedal vtedy kazašský prezident. Tokajev okrem toho podľa agentúry AFP dovolil desiatkam tisícov Rusov utiecť pred ruskou vojenskou mobilizáciou do Kazachstanu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.