Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinská SBU pokračuje v raziách v objektoch pravoslávnej cirkvi

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) začala vyšetrovať ďalšie dve kauzy spojené s ukrajinskou pravoslávnou cirkvou (UPC), ktorá donedávna plne podliehala moskovskému patriarchátu. Informovala o tom spravodajská stanica BBC.

Oba prípady súvisia s nálezom propagandistických materiálov, ktoré "popierajú existenciu ukrajinského ľudu, jeho jazyka, ako aj práva Ukrajiny na štátnosť". Tieto písomnosti sa našli počas razie v teologickom seminári a eparchii patriacej pod moskovský patriarchát v Ivanofrankovskej oblasti na juhozápade Ukrajiny.

Vo vyhlásení SBU sa špecifikuje, že pri razii boli zhabané "brožúry a knihy xenofóbneho a nenávistného obsahu s urážlivými výmyslami o iných národnostiach a náboženstvách". Ich autormi sú väčšinou osobnosti z Ruska. Knihy vyšli v ruských vydavateľstvách.

SBU v posledných týždňoch vykonala prehliadky v niekoľkých objektoch patriacich UPC. Tajná služba vysvetlila, že takéto opatrenia prijíma ako súčasť boja "proti podvratným aktivitám ruských tajných služieb na Ukrajine".

Veľkú pozornosť venovali médiá razii, ktorú vykonala SBU v spolupráci s ďalšími zložkami 22. novembra v areáli Kyjevsko-pečerskej lavry v Kyjeve. Na území tamojších chrámov a v ďalších objektoch sa nachádzali ľudia bez dokladov či občania Ruska. Našla sa tam aj prokremeľská literatúra a veľké sumy peňazí v hrivnách, dolároch a rubľoch.

O tri dni neskôr sa podobná operácia SBU konala aj na území černovicko-bukovinskej eparchie UPC. Našli sa tam dokumenty potvrdzujúce, že viacerí predstavitelia vedenia diecéznych štruktúr majú ruské občianstvo. BBC uvádza, že ruský pas má aj miestny metropolita Meletij.

V rámci tejto razie SBU našla sklady prokremeľskej literatúry, ktorá "velebí Rusko a vyzýva (veriacich) na jeho podporu", napísala BBC.

UPC vo svojom vyhlásení na margo razií uviedla, že "nemôžu nevyvolávať znepokojenie". Potvrdila, že ukrajinské orgány činné v trestnom konaní medzičasom vzniesli voči viacerých duchovným vážne obvinenia. Vedenie UPC však vyjadrilo vieru, že ich prípady budú posudzované objektívne.

UPC pripomenula, že po koncile zvolanom na 27. mája už nie je podriadená moskovskému patriarchátu. Mnohé miestne farnosti sa však naďalej hlásia k Moskve. Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil razie v kyjevskom kláštornom komplexe za konanie namierené "proti ruskému pravosláviu".

(tasr)

  |  

Rusko odložilo rozhovory o jadrovom odzbrojovaní s USA

Rusko jednostranne odložilo konanie rozhovoroch o jadrovom odzbrojovaní, ktoré sa mali konať tento týždeň v egyptskej metropole Káhira. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na pondelňajšiu správu ruského denníka Kommersant, ktorý v tejto súvislosti citoval americkú ambasádu.

Odloženie rokovaní krátko nato potvrdilo aj ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré však neuviedlo dôvod tohto kroku.

Oznámilo len, že plánované rozhovory sa tento týždeň v Káhire neuskutočnia a budú v neskoršom, (nespresnenom) termíne. Americká ambasáda však informovala, že išlo o jednostranné rozhodnutie Moskvy.

Predstavitelia Ruska a USA mali od utorka 29. novembra do 6. decembra rokovať v Káhire o obnovení inšpekcií podľa Novej dohody START (New START; SNV-III), ktorá obmedzuje počet jadrových zbraní v arzenáli oboch krajín.

Inšpekcie prebiehajúce v rámci tejto zmluvy boli pozastavené v roku 2020 pôvodne pre pandémiu ochorenia COVID-19. Odvtedy sa Washingtonu a Moskve nepodarilo dosiahnuť dohodu o ich obnovení.

Avizované obnovenie rozhovorov označila agentúra Reuters začiatkom novembra za znak toho, že obe strany chcú aspoň udržiavať dialóg v čase, keď ruská invázia na Ukrajinu uvrhla ich vzájomné vzťahy do najkonfliktnejšieho stavu za posledných 60 rokov. Moskva však uviedla, že neočakáva, že by počas týchto rokovaní prišlo k nejakému prelomu.

(tasr)

  |  

Vojna na Ukrajine zvýšila hrozbu použitia zbraní hromadného ničenia

Invázia ruskej armády na Ukrajinu opäť zvýšila hrozbu použitia zbraní hromadného ničenia, uviedol v pondelok generálny riaditeľ Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) Fernando Arias.

"Situácia na Ukrajine opäť zvýšila reálnu hrozbu, ktorú predstavujú zbrane hromadného ničenia vrátane chemických zbraní," povedal Arias na úvod výročného zasadnutia OPCW v Haagu, informuje agentúra AFP.

Tento stav podľa Ariasa "vyostril existujúce napätie do bodu, keď nemožno predpokladať jednotu medzinárodného spoločenstva v spoločných globálnych výzvach súvisiacich s medzinárodnou bezpečnosťou a mierom."

Medzinárodné odzbrojovacie organizácie ako OPCW – laureát Nobelovej ceny za mier z roku 2013 – sa "teraz stali miestami konfrontácií a nezhôd," uviedol Arias s poľutovaním.

AFP pripomenula, že vyhrážky a obvinenia o možnom použití jadrových, chemických a biologických zbraní sa objavili krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine vo februári tohto roku, no bez akýchkoľvek dôkazov o ich nasadení.

Generálny riaditeľ OPCW vo svojom prejave pripomenul Rusku a Ukrajine, že patria medzi 193 krajín, ktoré sa zaviazali, že "nikdy a za žiadnych okolností nebudú vyvíjať, vyrábať, získavať, skladovať, prenášať alebo používať chemické zbrane".

Dodal, že OPCW "naďalej pozorne sleduje vážnu situáciu (na Ukrajine) a zostáva v kontakte so stálymi zastúpeniami Ruskej federácie i Ukrajiny". AFP podotkla, že OPCW Ukrajine na jej žiadosť poskytla školenie pre zásahové tímy záchranných zložiek v prípade chemického útoku alebo úniku chemikálií.

(tasr)

  |  

Štúdia EY: Najväčšie svetové automobilky naďalej zaznamenávajú rekordné zisky

Najväčšie svetové automobilky naďalej zaznamenávajú rekordné zisky, tvrdí štúdia poradenskej spoločnosti EY.

"Celkovo bol tretí kvartál aj napriek oslabovaniu ekonomiky a komplikovanej geopolitickej situácii pre automobilový priemysel štvrťrokom z ríše snov," uviedol šéf divízie mobility pre západnú Európu Constantin Gall.

Situácia okolo dodávok polovodičov sa postupne mierne zlepšuje a dopyt po prémiových modeloch je naďalej vysoký. Avšak trh pre výrobcov dostupnejších áut môže zostať pod tlakom, uviedol poradca EY v oblasti automobilového priemyslu Peter Fuss.

"Práve sme svedkami toho, že široké vrstvy obyvateľstva na dôležitých odbytových trhoch sa musia vyrovnávať s výrazným poklesom kúpnej sily. To znamená, že čoraz menej ľudí si bude môcť alebo chcieť dovoliť kúpiť nové auto," uviedol Fuss. Naopak, výrobcovia drahších áut sa zrejme nebudú musieť uchyľovať k zľavám.

V od júla do septembra 2022 dosiahlo 16 analyzovaných automobiliek celkovo rekordné tržby rovnako ako rekordné zisky z prebiehajúcich operácií pre tretí kvartál.

Pokiaľ ide o prevádzkový zisk, svetovou jednotkou bol Mercedes-Benz so ziskom približne 5,2 miliardy eur pred Volkswagenom so 4,3 miliardy eurami a BMW s 3,7 miliardy eurami. Najväčšia svetová automobilka Toyota, naopak, zaznamenala pokles zisku o 25 percent.

Opäť rastie aj čínsky trh, ktorý mal v poslednom čase problémy.

(tasr)

  |  

Moskva si predvolala nórskeho veľvyslanca na protest proti zatknutiu Rusov, ktorí používali drony

Moskva si v pondelok predvolala nórskeho veľvyslanca po tom, čo v tejto severskej krajine zatkli niekoľko Rusov za používanie dronov. Informuje o tom agentúra AFP.

Ako uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí, nórskemu ambasádorovi Robertovi Kvilemu tlmočilo stanovisko, že Oslo by malo skončiť "s prenasledovaním ruských občanov na základe ich národnosti".

Minulý týždeň v Nórsku odsúdili ruského občana na 90 dní väzenia za použitie dronu, ktorý prelietaval nad nórskym územím napriek zákazu, ktorý v krajine prijali v reakcii na ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine.

K desiatkam podobných zatknutí došlo v Nórsku aj počas uplynulých týždňov za porušenie zákazu fotografovania citlivých lokalít. Krajina totiž sprísnila bezpečnostné opatrenia v okolí zariadení strategickej infraštruktúry, pripomína AFP.

Ruský rezort diplomacie však tvrdí, že tresty pre ruských občanov v Nórsku sú "politicky motivované a nemajú nič spoločné s princípmi spravodlivej a nezaujatej justície".

Nórsko, v súčasnosti hlavný dodávateľ zemného plynu v Európe, je v stave najvyššej pohotovosti. V uplynulých týždňoch boli totiž v blízkosti viacerých nórskych strategických objektov, vrátane ropných a plynových plošín nachádzajúcich sa ďaleko od nórskeho pobrežia, spozorované záhadné bezpilotné lietadlá, píše AFP.

(tasr)

  |  

Pakistanský Taliban ohlásil koniec prímeria a nariadil bojovníkom podnikať útoky

Pakistanská odnož afganského radikálneho hnutia Taliban v pondelok oznámila, že už nebude dodržiavať prímerie, ktoré s vládou v Islamabade uzavrela v júni tohto roku. Svojim bojovníkom súčasne nariadila, aby začali podnikať útoky po celej krajine. Informuje o tom agentúra AFP.

"Keďže v rôznych oblastiach prebiehajú vojenské operácie proti mudžáhidom, je nevyhnutné, aby ste podnikali útoky kdekoľvek v celej krajine," uvádza sa vo vyhlásení.

Skupina Tehríke Tálibán Pákistán (TTP), ktorá má podobnú islamistickú ideológiu ako afganské vládne hnutie Taliban, je od svojho vzniku v roku 2007 zodpovedné za desiatky násilných útokov a stovky obetí na životoch na území Pakistanu.

TTP istý čas vládla nad časťou takzvaných kmeňových území v Pakistane, kde uplatňovala svoj radikálny výklad islamského práva, pripomína AFP. Jej bojovníci boli od roku 2010 postupne vytláčaní z pakistanského pohraničia do susedného Afganistanu, povzbudil ich však návrat Talibanu k moci v Kábule.

Skupina sa v júni s pakistanskou vládou dohodla na prímerí. Obe strany však opakovane tvrdili, že sa pokoj zbraní nedodržiava a že dochádza k mnohým potýčkam, píše AFP.

(tasr)