Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Voľby by v novembri vyhral Hlas pred Smerom a progresívcami. V parlamente by bolo 8 strán

Voľby do Národnej rady (NR) SR by koncom novembra vyhral Hlas-SD so ziskom 19,7 percenta hlasov. Nasledovali by Smer-SD (15,9 percenta) a Progresívne Slovensko (10,4 percenta). Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.

Štvrté v poradí by skončilo hnutie OĽaNO (8 percent), za ním by nasledovala SaS (7,8 percenta). Do parlamentu by sa dostali aj KDH (7,4 percenta), Sme rodina (7 percent) a Republika (6 percent).

Pred bránami parlamentu by ostali Aliancia-Szövetség (3,8 percenta) a strana Za ľudí (3,4 percenta). Potrebných päť percent by nezískali ani ĽSNS (2,9 percenta), SNS (2,6 percenta), Dobrá voľba a Umiernení (1,6 percenta), Spolu (1,1 percenta), Maďarské fórum (0,7 percenta), ani iné strany (1,9 percenta).

Prieskum sa konal 22. až 28. novembra na vzorke 1 023 respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Čína: V niektorých mestách zmiernili proticovidové opatrenia

Samosprávne orgány v niektorých čínskych mestách v pondelok zmiernili opatrenia proti šíreniu koronavírusu. Oficiálne to však neuviedli do spojitosti s prebiehajúcimi rozsiahlymi protestmi proti lockdownom, informuje TASR na základe správy britskej televízie Sky News.

Pekinská mestská samospráva oznámila, že pred bytovky, v ktorých bývajú osoby nakazené covidom, už nebudú inštalovať špeciálne vstupné brány zabraňujúce pohybu osôb.

V Kantone, ktorý je najnovším epicentrom nákazy v Číne, sa podľa miestnych úradov už niektorí obyvatelia nebudú musieť podrobovať hromadnému testovaniu.

V prevažne moslimskej provincii Sin-ťiang na severozápade sa v priebehu tohto týždňa otvoria prevádzky, ktoré úrady považujú za relatívne menej rizikové z hľadiska šírenia nákazy. Opäť bude fungovať aj autobusová doprava.

Čína zaviedla politiku takzvaného nulového covidu, čo znamená, že každého nakazeného izolujú, pričom sa snažia úplne zastaviť šírenie koronavírusu. Verejnosť však začína byť s vládnymi opatreniami čoraz nespokojnejšia, pričom mnohí ľudia sa sťažujú, že z domovov im nedovolili vyjsť už celé mesiace a nemajú riadny prístup k potravinám či liekom.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ pridá porušenie sankcií na zoznam európskych trestných činov

Rada EÚ (ministri členských krajín) v pondelok jednomyseľne rozhodla, že pridá porušenie reštriktívnych opatrení Únie na zoznam ,,európskych trestných činov" zahrnutý v Zmluve o fungovaní EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.

Český minister spravodlivosti Pavel Blažek v mene predsedajúcej krajiny v Rade EÚ pre médiá uviedol, že EÚ týmto krokom reaguje na nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojnu Ruska proti Ukrajine.

„EÚ prijala bezprecedentný počet sankcií s cieľom zasiahnuť ruské hospodárstvo a obmedziť schopnosti Ruska pokračovať v tejto agresii. Ak majú byť tieto sankcie úspešné, ich uplatňovanie si vyžaduje spoločné úsilie a toto rozhodnutie je dôležitým prostriedkom, ako zabrániť akýmkoľvek pokusom reštriktívne opatrenia obísť," vyhlásil  Blažek.

V súčasnosti členské štáty eurobloku odlišne definujú, čo predstavuje porušenie sankcií a aké tresty by v tomto prípade mali platiť. Mohlo by to viesť k rôznemu stupňu presadzovania sankcií a k riziku, že sa tieto opatrenia budú obchádzať. Osoby, na ktoré sa sankcie vzťahujú, by v takomto prípade mohli naďalej disponovať zmrazenými aktívami a podporovať režimy, proti ktorým sú zamerané sankčné opatrenia EÚ.

Zaradenie porušenia reštriktívnych opatrení na zoznam európskych trestných činov je prvým z dvoch krokov, ktoré majú zabezpečiť rovnaký stupeň presadzovania sankcií v celej EÚ a odradiť od pokusov obchádzať ich alebo porušovať.

Po prijatí rozhodnutia na úrovni Rady ministrov Európska komisia predloží návrh smernice s minimálnymi pravidlami týkajúcimi sa vymedzenia trestných činov a sankcií za porušovanie reštriktívnych opatrení EÚ. Následne budú musieť návrh smernice prerokovať a prijať Rada EÚ a Európsky parlament.

V súčasnosti článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ obsahuje zoznam nasledovných trestných činov: terorizmus, obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien a detí, nedovolené obchodovanie s drogami, nedovolené obchodovanie so zbraňami, pranie špinavých peňazí, korupcia, falšovanie platobných prostriedkov, počítačová kriminalita a organizovaná trestná činnosť.

Eurokomisia 25. mája predložila návrh rozhodnutia s cieľom rozšíriť zoznam trestných činov EÚ aj o porušenie reštriktívnych opatrení prijatých na úrovni EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

V Košiciach sa pripravujú na ďalšiu vlnu utečencov, ich počet stúpa mierne

V Košiciach sa pripravujú na možnú druhú vlnu príchodu ľudí z Ukrajiny. Ako pre TASR uviedla koordinátorka Centra prvého kontaktu (CPK) pre Ukrajincov v Košiciach Adriana Čurajová, aj keď počet prichádzajúcich utečencov mierne stúpa, ich prílev v dôsledku zimy sa zatiaľ neprejavil naplno.

Máme indície, ale aj nám telefonujú priamo ľudia buď z Ukrajiny, alebo ich rodinní príslušníci a pýtajú sa, či k nám môžu prísť na zimu. Sú to ľudia, ktorí nepotrebujú dlhodobé ubytovanie, prácu alebo školu pre deti, len potrebujú prečkať zimu, pretože sú v bytovkách alebo domoch bez kúrenia, vody a bez plynu," vysvetlila v súvislosti s vývojom vojny na Ukrajine.

V uplynulých dňoch evidujú v centre na Staničnom námestí v priemere 45 nových utečencov denne. Ďalších 100 až 150 ľudí denne prichádzajúcich do centra tvoria tí, ktorí už v Košiciach žijú a hľadajú rôznu formu pomoci poskytovanú v CPK.

Kým pred mesiacom bolo v centre ubytovaných v priemere 60 utečencov, v týchto dňoch tu denne prespí 70 až 80 ľudí. „Prespia u nás dva, maximálne tri dni. Hľadáme pre nich ďalšie možnosti, aby sme uvoľnili lôžka pre nových prichádzajúcich, a zároveň sa snažíme motivovať ich, aby išli do iných miest na Slovensku alebo iných krajín, a snažíme sa im pomôcť nájsť spôsob, ako sa tam dopravia," dodala.

Situáciu podľa jej slov pravidelne konzultujú aj s okresným úradom v rámci krízového štábu. Na ďalšiu utečeneckú vlnu sa pripravujú aj v súčinnosti s Košickým samosprávnym krajom a ďalšími organizáciami. Ak by došlo k naplneniu kapacít CPK, majú pripravené pohotovostné miesta s lôžkami, ktoré vedia v prípade núdze aktivovať do 24 hodín.

Ak chce verejnosť utečencom poskytnúť potravinovú či materiálnu pomoc, odporúča jej navštíviť CPK. „Naši ľudia veľmi radi poradia, čo je potrebné v danej chvíli doniesť," doplnila Čurajová.

Odhaduje, že v Košiciach sa od februárového vypuknutia vojny na Ukrajine adaptovalo 6 000 až 7 000 ľudí z Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda schválila zdanenie mimoriadnych ziskov energetických firiem

Výrobcovia energií zo zariadení s inštalovaným výkonom nad 0,9 megawattu (MW) a tiež dodávatelia energií by mali platiť dočasne daň z nadmerného príjmu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o energetike, ktorú v pondelok schválila vláda. Kabinet Eduarda Hegera (OĽaNO) zároveň požiadal Národnú radu SR o prerokovanie zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

"Konkrétny spôsob, akým platiteľ určí výšku nadmerného príjmu za odvodové (alebo preddavkové) obdobie, určí vláda nariadením," uviedlo Ministerstvo hospodárstva SR v dôvodovej správe k schválenému zákonu. Výška odvodu bude 90 percent z nadmerného príjmu a odvod by sa mal vzťahovať na obdobie od 1. decembra 2022 do 31. decembra 2024.

Okrem malých zdrojov energie do 0,9 MW bude od platenia odvodu oslobodená aj energia vyrobená v prečerpávacích vodných elektrárňach alebo z biometánu. Predmetom odvodu ďalej nie je nadmerný príjem za redispečing a náhrady za neodobratú elektrinu.

Strop pre trhový príjem získaný z predaja jednej megawatthodiny (MWh) elektriny určí nariadením vláda v rozpätí od 50 do 250 eur podľa typu zdroja.

Prečo zaviedli daň

Ako argumentuje Ministerstvo hospodárstva SR, ceny elektriny na trhu v období od začiatku leta 2022 skokovo narastajú v reakcii na významný rast trhovej ceny zemného plynu, na ktorú je cena elektriny naviazaná.

„Veľkoobchodné ceny elektriny a plynu priamo ovplyvňujú tvorbu maloobchodných cien elektriny, ktoré majú dopad na domácnosti, verejný sektor a podniky. Predaj elektriny za vyššie trhové ceny, ako sú reálne výrobné ceny, umožňuje vybraným výrobcom elektriny z takzvaných inframarginálnych zdrojov vrátane sprostredkovateľov generovať v súčasnej situácii vysokých cien elektriny na veľkoobchodných trhoch nadmerné príjmy," dodáva.

Podľa nariadenia Európskej únie majú pritom členské štáty povinnosť zaviesť dočasné vnútroštátne opatrenie týkajúce sa uplatňovania stropu trhových príjmov výrobcov z predaja elektriny a prerozdelenie nadmerných príjmov koncovým odberateľom elektriny. Podľa predloženého návrhu by mala byť platiteľom odvodu tuzemská, ako aj zahraničná fyzická alebo právnická osoba, ak na Slovensku vyrába elektrinu v zariadení na výrobu elektriny na základe povolenia alebo splnenia oznamovacej povinnosti.

Ruská ropa sa bude označovať

Návrh novely zákona tiež reaguje na reštriktívne opatrenia s ohľadom na konanie Ruska na Ukrajine, týkajúce sa uvalených sankcií na ruskú ropu dodanú na Slovensko ropovodom a ropné výrobky vyrobené z tejto ropy alebo ich ďalší predaj do iných členských štátov, prípadne do tretích krajín.

Preto sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami.

Predstavená legislatíva taktiež zavádza nový inštitút takzvanej krízovej regulácie. To umožní dotovanie cien tepla na pokrytie rozdielu medzi cenou tepla schválenou alebo určenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a cenou tepla, ktorú určila vláda nariadením. Dotáciu bude možné poskytnúť osobe, ktorá podniká v tepelnej energetike a ktorej ÚRSO schválil alebo určil cenu tepla cenovým rozhodnutím na rok 2023.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Poľsko vyzvalo EÚ a členské štáty, aby zvýšili humanitárnu pomoc pre Ukrajinu

Poľsko v pondelok apelovalo na Európsku úniu a jej členské štáty, aby zvýšili množstvo humanitárnej pomoci pre Ukrajinu a takisto podporili aj krajiny, ktoré poskytujú útočisko pre ľudí utekajúcich pred ruskou ofenzívou. TASR správu prevzala z agentúry PAP.

„Požiadal som členské štáty EÚ a predovšetkým Európsku úniu, aby navýšili humanitárnu pomoc pre Ukrajinu, aby mohla obnoviť svoju energetickú infraštruktúru a vybudovať dočasné prístrešky pre ľudí utekajúcich pred vojnou," uviedol námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski na stretnutí ministrov krajín EÚ zodpovedných za oblasť rozvoja.

„Potrebujeme väčšiu podporu pre Ukrajinu a tiež väčšiu podporu pre štáty, ako je i Poľsko, ktoré prijímajú utečencov," povedal s tým, že Poľsko spomedzi krajín EÚ prijalo najviac utečencov z Ukrajiny a vynaložilo na pomoc pre nich miliardy zlotých.

„Je neprijateľné, že EÚ si v tejto situácii udržuje odstup, neangažuje sa a nepodporuje štáty, ktoré prijímajú utečencov," tvrdil Jablonski.

Finančné zdroje potrebné pre Ukrajinu by sa podľa slov Jablonského dali získať zo zmrazených ruských aktív. Ocenil, že Európska komisia na tejto záležitosti pracuje, avšak poznamenal, že v tejto veci neboli „od marca podniknuté žiadne kroky".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.