Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Morawiecki: Poľsko zváži prijatie nemeckých patriotov, ak nemôžu ísť na Ukrajinu

Poľsko zváži, že by prijalo od Nemecka zariadenia protivzdušnej obrany Patriot po tom, čo Berlín vyhlásil, že na Ukrajinu ich nepošle z dôvodu obmedzení v rámci NATO. Zároveň však Varšava chce, aby tieto systémy chránili aj ukrajinský vzdušný priestor. Povedal to v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki, informuje TASR podľa správy agentúry PAP.

Nemecko minulý týždeň ponúklo Poľsku systém protivzdušnej obrany Patriot po tom, čo na poľské územie blízko hraníc s Ukrajinou dopadla raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany. Poľsko na túto ponuku reagovalo vyhlásením, že systém by mal byť radšej dodaný Ukrajine. Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová nato uviedla, že Nemecko tento systém Ukrajine nemôže dodať.

,,Tieto patrioty sú súčasťou integrovanej protivzdušnej obrany NATO, z čoho vyplýva, že môžu byť rozmiestnené iba na území NATO," vysvetlila.

Morawiecki na pondelkovej tlačovej konferencii dostal otázku, či by Poľsko prijalo tieto patrioty, keď ich Nemecko odmieta poslať na Ukrajinu.

,,Áno, zvažovali by sme tento variant, samozrejme, avšak chceli by sme zdôrazniť, že nikto nechce výzbroj na to, aby iba stála," povedal poľský premiér. Dodal, že na západnej Ukrajine v dôsledku ruských raketových útokov umierajú ľudia.

,,Takže dodané zbrane by mali slúžiť čo najviac na ochranu ukrajinského vzdušného priestoru. Takto by zároveň chránili aj poľský vzdušný priestor," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ sa nedohodla na cenovom strope na ruskú ropu

Európska únia (EÚ) sa v pondelok nedokázala dohodnúť na cenovom strope na ruskú ropu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Predstavitelia vlád členských štátov EÚ sa v pondelok nedohodli na cenovom strope na ruskú ropu dopravenú po mori. Poľsko totiž požaduje stanovenie stropu nižšie, čo by obmedzilo možnosti Moskvy financovať svoju útočnú vojnu na Ukrajine, uviedli pre Reuters diplomatické zdroje.

,,Dohoda nie je," uviedol jeden zo zdrojov. Dodal, že texty právnych dokumentov sú už dohodnuté, ale Poľsko stále nesúhlasí s navrhovanou cenou.

Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 podľa mediálnych správ z minulého týždňa navrhla cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 až 70 USD (62,12 až 66,90 eura) za barel (159 litrov). G7 by mala zaviesť strop na cenu ruskej ropy dopravovanej po mori 5. decembra. Opatrenie je súčasťou sankcií proti Rusku s cieľom znížiť jeho príjmy z exportu ropy, ktorými financuje vojnu na Ukrajine.

Okolo 70 percent až 85 percent ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cieľom cenového stropu je zabrániť, aby dopravné firmy rovnako ako poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami. Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu.

Produkčné náklady sa odhadujú približne na 20 USD na barel, takže Rusko by ropu naďalej mohlo predávať so ziskom, čím by sa zabránilo ďalším výpadkom na globálnom trhu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina popiera tvrdenia Ruska, že Bachmut je takmer obkľúčený

V okolí východoukrajinského mesta Bachmut pokračovali v pondelok ťažké boje. Potvrdili to ruské i ukrajinské zdroje. Ukrajina však popiera tvrdenia Rusov, že mesto je takmer obkľúčené. Informuje o tom TASR podľa správ americkej spravodajskej televízie CNN. Tá poznamenáva, že pre ruské sily ide o dôležitý cieľ po nedávnych neúspechoch na fronte.

Na sociálnych sieťach sa šíria videá zo zničených budov v meste, v ktorom sa stále nachádzajú tisícky civilistov, a to bez dodávok elektriny či vody.

Najvyšší predstaviteľ separatistickej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin v pondelok vyhlásil, že ruské jednotky už takmer obkľúčili Bachmut.

,,Situácia v Bachmute je naďalej zložitá, ale naše jednotky, predovšetkým z Vagnerovej skupiny, jednoznačne postupujú," povedal Pušilin v ruskej televízii.

Ukrajinci priznávajú ruskú ofenzívu v oblasti, avšak popierajú postup Rusov.

Hovorca východného krídla ukrajinskej armády Serhij Čerevatyj označil v pondelok v ukrajinskej televízii Bachmut za hlavné bojisko na Ukrajine. Ruská armáda tam vypáli približne 180 až 200 delostreleckých granátov denne, spresnil.

(tasr)

Minúta  |  

Meta dostala v Írsku pokutu vo výške 265 miliónov eur

Americký technologický koncern Meta Platforms dostal v Írsku pokutu vo výške 265 miliónov eur za porušenie zákona na ochranu údajov (GDPR) Európskej únie (EÚ). TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Pokutu koncernu Meta, ktorému patria sociálne siete Facebook a Instagram rovnako ako aplikácia WhatsApp, udelila írska Komisia pre ochranu dát (DPC). Okrem toho nariadila koncernu, aby prijal viacero nápravných opatrení, ktoré neboli špecifikované.

Komisia začala vyšetrovania po mediálnych správach, že na internete sa objavili údaje viac než 533 miliónov používateľov Facebooku z vyše 100 krajín vrátane ich mien, telefónnych čísiel, dátumov narodenia či emailových adries.

Koncern uviedol, že plne spolupracoval s írskou DPC a vykonal nápravu, aby zabránil podobným incidentom.

To je ďalšia zo série pokút, ktoré DPC udelila koncernu Meta za posledné dva roky. Meta so sídlom v meste Menolo Park v Kalifornii má totiž svoju európsku centrálu v Dubline.

(tasr)

Minúta  |  

Reznikov: Rusko doteraz vystrelilo na Ukrajinu 16-tisíc rakiet

Rusko od začiatku vojny vypálilo na Ukrajinu viac než 16 000 rakiet, z ktorých 97 percent mierilo na civilné objekty, vyhlásil v pondelok na Twitteri ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Informuje o tom TASR.

,,Bojujeme proti teroristickému štátu. Ukrajina však zvíťazí a vojnových zločincov dostane pred súd," napísal Reznikov.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká vláda čelí kritike pre plán na zjednodušenie získania občianstva. Krok by mohol viesť k zvýšeniu nelegálnej migrácie

Nemecká vláda v pondelok hájila svoje plány na zjednodušenie podmienok získania občianstva pre cudzincov. Reagovala tak na námietky opozície i niektorých členov koaličnej vlády kancelára Olafa Scholza, že by tento krok mohol viesť k zvýšeniu nelegálnej imigrácie. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Cieľom vlády v Berlíne je posilniť legálnu imigráciu v čase nedostatku odborných pracovníkov, spomaľujúceho sa hospodárskeho rastu a silnejúceho tlaku na dôchodkový systém v dôsledku starnutia populácie Nemecka, najväčšej európskej ekonomiky.

,,Každý, kto tu trvalo žije a pracuje, by mal mať aj možnosť voliť a byť volený, mal by byť súčasťou našej krajiny so všetkými právami a povinnosťami, ktoré s tým súvisia," povedal sociálny demokrat Scholz na imigračnom fóre. ,,A malo by to byť absolútne nezávislé od pôvodu, farby pleti či náboženskej príslušnosti," zdôraznil.

Súčasťou navrhovaných zmien, ktoré predstavila ministerka vnútra Nancy Faeserová, je napríklad povolenie dvojitého občianstva. Znížiť sa má maximálny počet rokov, ktoré ľudia musia čakať na to, aby sa mohli stať občanmi Nemecka, a to z osem na päť rokov. Zmierniť sa majú aj jazykové požiadavky na získanie občianstva pre príslušníkov generácie takzvaných ,,gastarbeiterov". Mnohí z nich sú Turci, ktorí emigrovali do Nemecka v 50. a 60. rokoch ako pracovné sily.

Scholz uviedol, že – podobne ako iné krajiny – aj Nemecko chce zaviesť ,,transparentný, nebyrokratický" imigračný bodový systém, ktorý umožní cudzincom s požadovanými kvalifikáciami uchádzať sa o prácu. Doplnil, že v budúcnosti bude jednoduchšie aj štúdium či získanie kvalifikácie v Nemecku.

Vládny kabinet sa bude navrhovaným zákonom zaoberať v stredu. Následne o ňom budú rokovať poslanci dolnej komory parlamentu (Bundestag).

Bijan Djir-Sarai, generálny tajomník Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorá je súčasťou vládnej koalície Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) a Zelených, v rozhovore pre noviny Rheinische Post spochybnil načasovanie zmien ohľadom ľahšieho prístupu k nadobudnutiu nemeckého občianstva. Kritizoval nedostatočný pokrok, čo sa týka deportácií neúspešných žiadateľov o azyl a boja proti nelegálnej migrácii.

Ministerka Faeserová však rozpory v rámci koalície na túto tému poprela. Zdôraznila, že všetky strany sa na presadenie tohto plánu zaviazali v koaličnej zmluve. Dodala, že príslušné právne zmeny by v prípade schválenia mohli nadobudnúť účinnosť už v lete 2023.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.