Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko: Policajt v utajení pomohol odhaliť plán na únos ministra zdravotníctva

Príslušník nemeckej polície v utajení pomohol odhaliť plány zločineckej skupiny, ktoré zahŕňali i únos nemeckého ministra zdravotníctva Karla Lauterbacha. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Príslušník kriminálnej polície nemeckej spolkovej krajiny Porýnie-Falcko bol nasadený v "bezprostrednej blízkosti podozrivých" v období od novembra 2021 do apríla 2022, píše DPA s odvolaním sa na v pondelok zverejnené rozhodnutie nemeckého Spolkového súdneho dvora (BGH).

Vyšetrovatelia sa od neho dozvedeli podrobnosti aj o plánovanom únose ministra zdravotníctva.
Štyria Nemci, ktorí tvorili jadro tejto skupiny, sú už viac než pol roka vo väzbe. Zatkli ich 13. apríla na viacerých miestach v Nemecku.

Podozriví boli napojení na skupiny bojujúce proti pandemickým opatreniam a tiež na hnutie Reichsbürger, ktoré popiera existenciu moderného nemeckého štátu. Úrady takisto pri viacerých prehliadkach našli strelné zbrane a strelivo, finančnú hotovosť, zlaté tehly, strieborné mince a ďalšie predmety.

Prípad následne prevzala spolková prokuratúra, ktorá tieto osoby okrem plánovaného únosu obvinila aj z plánovania celoštátneho výpadku elektrického prúdu a z politického prevratu. V októbri bola v spojitosti s plánovaným únosom zatknutá aj jedna žena.

Všetci štyria zadržaní zostávajú vo väzbe a úrady pripravujú text obžaloby.

(tasr)

Minúta  |  

USA chystajú pre ukrajinskú a moldavskú energetiku podstatnú pomoc

USA sa v utorok chystajú oznámiť „podstatnú“ finančnú podporu Ukrajine, aby jej pomohli riešiť škody spôsobené ruskými útokmi na jej energetickú infraštruktúru.

Uviedli to v pondelok vysokopostavení americkí predstavitelia. Pomoc, ktorú podrobne popíše minister zahraničia USA Antony Blinken počas zasadania NATO v rumunskom hlavnom meste Bukurešť, „je podstatná a nie je posledná“, povedal jeden z vysokopostavených predstaviteľov.

Hovoril pod podmienkou zachovania anonymity a bez ďalších podrobností. Poznamenal však, že administratíva prezidenta Joea Bidena vyčlenila na výdavky pre ukrajinskú a moldavskú energetiku 1,1 miliardy dolárov. Informuje o tom web The Guardian.

(sita)

Minúta  |  

Ratingová agentúra S&P Global zhoršila vyhliadky rastu rozvíjajúcich sa ekonomík

Ratingová agentúra S&P Global Ratings zhoršila vyhliadky vývoja rozvíjajúcich sa ekonomík v budúcom roku. Ako dôvod uviedla pretrvávajúce tlaky v dôsledku konfliktu Ruska a Ukrajiny, pokračujúcu pandémiu nového koronavírusu a sprísňovanie menovej politiky.

S&P Global v utorok uviedla, že v súčasnosti očakáva na budúci rok reálny rast rozvíjajúcich sa ekonomík na úrovni 3,8 percenta. V predchádzajúcej prognóze uvádzala rast o 4,1 percenta.

"Revízia rastu smerom nadol sa týka všetkých rozvíjajúcich sa ekonomík s výnimkou Číny a Saudskej Arábie, pričom väčšina ekonomík smeruje k rastu pod úrovňou ich dlhodobého rastového trendu," uviedla agentúra. Zároveň dodala, že v prípade rokov 2024 a 2025 zostávajú prognózy v podstate bez zmeny, pričom odhad predstavuje v priemere 4,3 percenta.

Čo sa týka inflácie, tá podľa S&P Global už vo väčšine rozvíjajúcich sa ekonomík dosiahla svoje maximum, prípadne sa k nemu blíži, keďže rast cien potravín a pohonných látok sa spomaľuje. Stále však v mnohých krajinách zotrváva nad inflačným cieľom príslušných centrálnych bánk, čo banky núti pokračovať v reštriktívnej menovej politike.

"Avšak spomaľovanie inflácie a súbežné zhoršovanie ekonomických vyhliadok by mohlo v niektorých ekonomikách viesť do polovice budúceho roka k uvoľneniu menovej politiky, najmä v Latinskej Amerike," dodala S&P Global.

(tasr)

Minúta  |  

USA schválili predaj rakiet Fínsku za 323 miliónov dolárov

Americké ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že schválilo predaj taktických rakiet AIM 9X Block II a kĺzavých riadených striel AGM-154 JSOW Fínsku za 323 miliónov dolárov. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Pripravovaný predaj zlepší schopnosti Fínska v oblasti zbraní vzduch-vzduch a vzduch-zem a pozitívne ovplyvní vzťahy Spojených štátov so severským regiónom," uviedol Pentagón v oznámení.

Taktických rakiet AIM 9X predaných Fínsku bude 40 a striel AGM-154 bude 48. Tento predaj sa uskutočňuje v čase, keď ruská invázia na Ukrajinu trvá už vyše deväť mesiacov a núti Fínsko aj Švédsko vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO).

Predaj schválilo aj americké ministerstvo zahraničných vecí a Agentúra pre obrannú spoluprácu (DSCA) odovzdala Kongresu už v stredu požadované oznámenie. Transakciu musia oficiálne schváliť aj zákonodarcovia, ale to bude pravdepodobne už len formalita, domnieva sa AFP.

"Tento predaj pomôže zahraničnej politike a národnej bezpečnosti Spojených štátov tým, že zlepší bezpečnosť dôveryhodného partnera, ktorý je pre politickú stabilitu a ekonomický pokrok v Európe dôležitou silou," uviedol Pentagón.

(tasr)

Minúta  |  

Dnes sa začína posledná riadna schôdza parlamentu v tomto roku

Posledná, 78. riadna schôdza Národnej rady SR v tomto roku sa začne dnes o 13.00. V programe je vyše sto bodov. Hlavnou témou bude schvaľovanie štátneho rozpočtu na rok 2023.

Poslanci sa budú okrem toho zaoberať aj návrhom nezaradených poslancov Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu (Život – Národná strana) na zmenu ústavy. Poslanci navrhujú v ústave rozšíriť dôvod zániku mandátu poslanca o prípad, ak sa v platnom celoštátnom referende rozhodne o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR. Takúto zmenu požaduje už dlhší čas opozícia.

Poslanci tiež budú v prvom čítaní rokovať o vládnom návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý sa zaoberá blokovaním takzvaného "škodlivého obsahu na internete". V programe schôdze je aj druhé čítanie vládnej novely zákona o prevencii kriminality a inej "protispoločenskej činnosti". Jej cieľom je rozšíriť pôsobnosť a právomoci ministerstva vnútra SR v oblasti zlepšenia ochrany, podpory a pomoci obetiam kriminality, ako aj obetiam inej "protispoločenskej činnosti". Novela navrhuje zriadiť informačné kancelárie pre obete ako súčasť organizačnej štruktúry ministerstva vnútra.

V programe sú aj body nezaradeného poslanca Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko), ktorý navrhuje flexibilné poberanie rodičovského príspevku. Rodičia by si podľa jeho návrhu mohli vybrať, v akom období budú poberať rodičovský príspevok. Ak by sa rozhodli skrátiť poberanie príspevku na kratšie časové obdobie, dostávali by tým pádom mesačne na účet vyššiu sumu. Tento návrh parlament prerokuje v prvom čítaní.

V druhom čítaní je Valáškov návrh, aby ulice na Slovensku už nemohli byť pomenované po vojnových zločincoch. Do zákona o obecnom zriadení žiada doplniť vetu: „Neprípustné je určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva po predstaviteľoch režimu Slovenska z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej či nacistickej ideológii." Zákon sa však nedotýka komunistickej ideológie.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka uvedie správu o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2021 a špeciálny prokurátor Daniel Lipšic uvedie správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatky Úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti za rok 2021.

(sita)

Minúta  |  

Predseda Ústavného súdu ČR o ČSFR: Referendum malo byť nástroj, ktorý zachráni spoločný štát

S Václavom Havlom sme si mysleli, že jediný spôsob, ktorým môžeme prispieť k udržaniu spoločného štátu, je ústavný zákon o referende. Mal to byť jednorazový výnimočný nástroj, ktorý pomôže zachovať Česko-Slovensko. Povedal to predseda Ústavného súdu (ÚS) ČR Pavel Rychetský, ktorý bol v rokoch 1990 až 1992 podpredsedom česko-slovenskej vlády.

Rychetský si myslí, že referendum nie je nevyhnutnou súčasťou demokracie. "Naopak. Je nástrojom, ktorý môže mať veľmi zhubné následky," povedal predseda ÚS ČR. V spomienkach sa však vrátil do obdobia, keď bola v Slovenskej národnej rade prijatá Deklarácia o zvrchovanosti a hrozil podľa neho rozpad Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). "Skutočne sme sa obávali, že spoločný štát nevydrží, a my sme stáli o to, aby česko-slovenský štát bol," uviedol Rychetský.

S vtedajším česko-slovenským prezidentom Václavom Havlom si mysleli, že prijatie ústavného zákona o referende je jediný spôsob, ako môžu prispieť k udržaniu federácie. Zdôraznil, že malo ísť o jednorazové referendum. "Nie ako trvalá a bežná súčasť ústavného poriadku, ale ako výnimočný nástroj, ktorý mal slúžiť na zachovanie spoločného štátu," vysvetlil bývalý politik. Referendum sa potom napriek zákonu prijatému 18. júla 1991 neuskutočnilo.

Vznik Slovenskej republiky považuje s odstupom času za pozitívum. "To, že sa Slováci dočkali svojho demokratického štátu – pretože Tisov Slovenský štát nemôžeme považovať za prijateľnú autonómiu – tak to považujem za veľmi dobré a prajem skutočne Slovensku a Slovákom čo najlepší ďalší rozvoj," povedal predseda českého ÚS. Zdôraznil, že Slovensko preňho nikdy nebude cudzina. "Pre mňa je Slovensko môj druhý domov," konštatoval.

K aktuálnemu stavu súdnictva uviedol, že veľmi cennou hodnotou je udržanie nezávislej súdnej moci. "Neviem, či sa to na Slovensku darí, ale som presvedčený, že ani ČR, ani SR sa nevydá tou cestou, ktorou sa vydalo Maďarsko a Poľsko," dodal predseda českého ÚS.

Pavel Rychetský je český právnik a bývalý politik. Bol podpredsedom takzvanej vlády národnej obete, teda federálneho kabinetu Mariána Čalfu, ktorý vládol od júna 1990 do júla 1992. V rokoch 1998 až 2003 bol podpredsedom českých vlád Miloša Zemana a Vladimíra Špidlu (obaja ČSSD), pričom v oboch zastával tiež post predsedu Legislatívnej rady vlády. V kabinete Špidlu bol aj ministrom spravodlivosti. V roku 2003 sa stal predsedom Ústavného súdu ČR, ktorým je doteraz. Druhé funkčné obdobie sa mu skončí v roku 2023.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.