Preskočiť na obsah
  |  

NATO je podľa Kanady pevne zaviazané počas ťažkej zimy podporovať Ukrajinu

NATO je naďalej pevne zaviazané podporovať Ukrajinu počas „ťažkej zimy“. Pre denník The Guardian to povedala kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová.

„Pretože, keď to robíme, v skutočnosti podporujeme ich pozíciu pri rokovacom stole. Nakoniec príde diplomatické riešenie,“ uviedla ministerka.

Šéfka kanadskej diplomacie dodala, že pred samitom NATO existuje „silná podpora pre Ukrajinu“. Poukázala pritom na sľub Kanady poskytnúť Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v sume 500 miliónov kanadských dolárov, ktorú Ottawa ohlásila na samite G20 v Jakarte.

„Musíme zabezpečiť, aby Ukrajinci dokázali prekonať túto náročnú zimu,“ poznamenala.

(tasr)

  |  

Na Devínskej ceste v Bratislave horí autobus

Na Devínskej ceste v Bratislave horí autobus. Zasahujúci hasiči pracujú na likvidácii požiaru. Informovalo o tom operačné stredisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Bratislave.

"Z miesta zásahu nie sú v súčasnosti nahlásené žiadne zranené ani usmrtené osoby," priblížili hasiči. Cestnú premávku regulujú policajti.

"Aktuálne je Devínska cesta neprejazdná, a preto žiadame vodičov, aby využili na presun alternatívne trasy. Zároveň vyzývame vodičov, aby v danom úseku zvýšili opatrnosť a aby sa riadili pokynmi polície," upozornilo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave na sociálnej sieti.

Polícia priblížila, že k požiaru malo dôjsť približne o 07.18, keď vodič autobusu mestskej linky spozoroval dymenie z motorovej časti vozidla. "Všetci cestujúci boli evakuovaní, a preto k zraneniu osôb v súvislosti s udalosťou nedošlo," poznamenali policajti.

(tasr)

  |  

Pri protestoch v Iráne už zahynulo vyše 300 ľudí, tvrdí príslušník tamojších gárd

Vyše 300 ľudí už zomrelo v Iráne od vypuknutia rozsiahlych protestov, ktoré v polovici septembra vyvolala smrť mladej Kurdy Mahsy Amíníovej v policajnej väzbe. V utorok to oznámili iránske revolučné gardy, informuje správa agentúry AFP.

"Smrť tejto mladej slečny ovplyvnila každého v tejto krajine. Nemám posledné čísla, ale myslím si, že už máme možno vyše 300 mučeníkov a ľudí vrátane detí zabitých v tejto krajine od tamtoho incidentu," uviedol brigádny generál Amíralí Hadžízáde, ktorý velí leteckej divízii revolučných gárd. Jeho slová zazneli vo videu, ktoré zverejnila tlačová agentúra Mehr.

Medzi obeťami sú aj desiatky príslušníkov polície, milície a vojakov, ktorí zomreli pri stretoch s demonštrantmi alebo boli zavraždení.

Tento najnovší oficiálny počet obetí sa už približuje posledným odhadom ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights (IHR), sídliacej v nórskom Osle. Podľa IHR zomrelo pri potláčaní protestov v Iráne už najmenej 416 ľudí. Táto bilancia pritom zahŕňa ľudí, ktorí zomreli pri nepokojoch súvisiacich so smrťou mladej Kurdky, ako aj pri dalších nepokojoch v provincii Sístán a Balúčistán na iránskom juhovýchode.

Amíníová zomrela v policajnej väzbe 16. septembra. Krátko predtým ju zatkla teheránska mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.

(tasr)

  |  

Nemecko: Policajt v utajení pomohol odhaliť plán na únos ministra zdravotníctva

Príslušník nemeckej polície v utajení pomohol odhaliť plány zločineckej skupiny, ktoré zahŕňali i únos nemeckého ministra zdravotníctva Karla Lauterbacha. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Príslušník kriminálnej polície nemeckej spolkovej krajiny Porýnie-Falcko bol nasadený v "bezprostrednej blízkosti podozrivých" v období od novembra 2021 do apríla 2022, píše DPA s odvolaním sa na v pondelok zverejnené rozhodnutie nemeckého Spolkového súdneho dvora (BGH).

Vyšetrovatelia sa od neho dozvedeli podrobnosti aj o plánovanom únose ministra zdravotníctva.
Štyria Nemci, ktorí tvorili jadro tejto skupiny, sú už viac než pol roka vo väzbe. Zatkli ich 13. apríla na viacerých miestach v Nemecku.

Podozriví boli napojení na skupiny bojujúce proti pandemickým opatreniam a tiež na hnutie Reichsbürger, ktoré popiera existenciu moderného nemeckého štátu. Úrady takisto pri viacerých prehliadkach našli strelné zbrane a strelivo, finančnú hotovosť, zlaté tehly, strieborné mince a ďalšie predmety.

Prípad následne prevzala spolková prokuratúra, ktorá tieto osoby okrem plánovaného únosu obvinila aj z plánovania celoštátneho výpadku elektrického prúdu a z politického prevratu. V októbri bola v spojitosti s plánovaným únosom zatknutá aj jedna žena.

Všetci štyria zadržaní zostávajú vo väzbe a úrady pripravujú text obžaloby.

(tasr)

  |  

USA chystajú pre ukrajinskú a moldavskú energetiku podstatnú pomoc

USA sa v utorok chystajú oznámiť „podstatnú“ finančnú podporu Ukrajine, aby jej pomohli riešiť škody spôsobené ruskými útokmi na jej energetickú infraštruktúru.

Uviedli to v pondelok vysokopostavení americkí predstavitelia. Pomoc, ktorú podrobne popíše minister zahraničia USA Antony Blinken počas zasadania NATO v rumunskom hlavnom meste Bukurešť, „je podstatná a nie je posledná“, povedal jeden z vysokopostavených predstaviteľov.

Hovoril pod podmienkou zachovania anonymity a bez ďalších podrobností. Poznamenal však, že administratíva prezidenta Joea Bidena vyčlenila na výdavky pre ukrajinskú a moldavskú energetiku 1,1 miliardy dolárov. Informuje o tom web The Guardian.

(sita)

  |  

Ratingová agentúra S&P Global zhoršila vyhliadky rastu rozvíjajúcich sa ekonomík

Ratingová agentúra S&P Global Ratings zhoršila vyhliadky vývoja rozvíjajúcich sa ekonomík v budúcom roku. Ako dôvod uviedla pretrvávajúce tlaky v dôsledku konfliktu Ruska a Ukrajiny, pokračujúcu pandémiu nového koronavírusu a sprísňovanie menovej politiky.

S&P Global v utorok uviedla, že v súčasnosti očakáva na budúci rok reálny rast rozvíjajúcich sa ekonomík na úrovni 3,8 percenta. V predchádzajúcej prognóze uvádzala rast o 4,1 percenta.

"Revízia rastu smerom nadol sa týka všetkých rozvíjajúcich sa ekonomík s výnimkou Číny a Saudskej Arábie, pričom väčšina ekonomík smeruje k rastu pod úrovňou ich dlhodobého rastového trendu," uviedla agentúra. Zároveň dodala, že v prípade rokov 2024 a 2025 zostávajú prognózy v podstate bez zmeny, pričom odhad predstavuje v priemere 4,3 percenta.

Čo sa týka inflácie, tá podľa S&P Global už vo väčšine rozvíjajúcich sa ekonomík dosiahla svoje maximum, prípadne sa k nemu blíži, keďže rast cien potravín a pohonných látok sa spomaľuje. Stále však v mnohých krajinách zotrváva nad inflačným cieľom príslušných centrálnych bánk, čo banky núti pokračovať v reštriktívnej menovej politike.

"Avšak spomaľovanie inflácie a súbežné zhoršovanie ekonomických vyhliadok by mohlo v niektorých ekonomikách viesť do polovice budúceho roka k uvoľneniu menovej politiky, najmä v Latinskej Amerike," dodala S&P Global.

(tasr)