Preskočiť na obsah
  |  

Čína tvrdí, že v Juhočínskom mori zaháňala americký krížnik. USA to popierajú

Čínska armáda v utorok uviedla, že zaháňala americký raketový krížnik, ktorý "protizákonne vnikol" do vôd v blízkosti sporných Spratlyho ostrovov v Juhočínskom mori. Americká armáda však toto tvrdenie spochybnila. Informuje o tom agentúra Reuters.

"Toto konanie americkej armády vážne narušilo zvrchovanosť a bezpečnosť Číny," uviedol hovorca velenia južného vojenského okruhu čínskej armády Tchien Ťün-li. Incident sa pritom týka amerického raketového krížnika USS Chancellorsville, ktorý sa prednedávnom plavil v Taiwanskom prielive.

Americké námorníctvo označilo vo vyhlásení toto tvrdenie Číny za nepravdivé a za snahu o skreslenie zákonnosti amerických námorných operácií.

"USS Chancellorsville sa v súlade s medzinárodným právom riadil slobodou plavby a potom pokračoval vo vykonávaní normálnych operáciách vo vodách, v ktorých sa uplatňuje sloboda na otvorenom mori… Spojené štáty bránia právo každej krajiny lietať, plaviť sa a operovať všade, kde to povoľuje medzinárodné právo," uvádzajú americké námorné sily vo vyhlásení.

Čína si nárokuje na takmer celé Juhočínske more, čo je jedným z ohnísk konfliktu v zložitých vzťahoch Číny a Spojených štátov. Spojené štáty totiž čínske územné nároky v tomto mori bohatom na nerastné suroviny označujú za nelegálne. Americké vojenské lode sa preto v uplynulých rokoch v Juhočínskom mori plavia častejšie, aby Pekingu ukázali, že jeho nároky sú neoprávnené, komentuje Reuters.

Čína v priebehu utorka už predtým uviedla, že plavebná cesta spomínaného amerického krížnika preukazuje, že USA sú v Juhočínskom mori strojcami bezpečnostných rizík a v tomto najnovšom prípade ide o ďalší nepriestrelný "dôkaz ich hegemónie a militarizácie námorných trás v Juhočínskom mori".

(tasr)

  |  

Cez územie Slovenska sa presúvajú zahraničné spojenecké ozbrojené sily

Od 28. novembra do 4. decembra 2022 sa cez územie SR uskutočnia plánované cestné a železničné presuny zahraničných spojeneckých ozbrojených síl.

Dôvodom sú rotácie jednotlivých kontingentov Mnohonárodnej bojovej skupiny NATO v SR. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

„Informujeme o tom vopred, aby sme v súčasnej situácii vojenskej agresie za našimi hranicami zamedzili šíreniu dezinformácií a zneužitiu v prospech vytvárania neopodstatneného strachu. Spojenecké jednotky po čase prirodzene potrebujú vystriedať personál, prípadne techniku a zabezpečiť iné logistické potreby tak, aby mohli aj naďalej plniť úlohy v prospech posilnenia našej spoločnej obranyschopnosti a bezpečnosti,“ uviedol minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO).

Rozsiahlejšie presuny budú v nočných hodinách, aby sa eliminovali dopravné obmedzenia. Bezproblémový priebeh presunov bude zabezpečovať Vojenská polícia.

(sita)

  |  

Čínske úrady chcú urýchliť očkovanie proti covidu u ľudí nad 60 rokov

Čínske úrady chcú urýchlene zaočkovať ľudí nad 60 rokov očkovacou látkou proti ochoreniu COVID-19. V utorok to uviedol čínsky Národný zdravotný výbor (NHC) ako reakciu na rekordné prírastky ochorenia v krajine. Informovala o tom agentúra AFP.

NHC sa zaviazal, že urýchli zaočkovanosť populácie nad 80 rokov a bude pokračovať vo zvyšovaní vakcinácie proti koronavírusu u ľudí nad 60 rokov. Na dosiahnutie tohto cieľa vytvorí pracovnú skupinu, ktorá zavedie mimoriadne opatrenia.

Proti koronavírusu je v Číne úplne zaočkovaných 65,8 percenta populácie nad 80 rokov, uviedol v stredu NHC. Vláda však stále neschválila očkovanie proticovidovými mRNA vakcínami.

Nízka miera zaočkovanosti v Číne najmä medzi staršou populáciou sa už dlhšie považuje za jednu z príčin, prečo komunistická vláda v Pekingu v rámci nulovej tolerancie covidu stále presadzuje striktné lockdowny a ďalšie obmedzenia, píše AFP.

Verejnosť však začína byť s vládnymi opatreniami nespokojná. Mnoho ľudí sa sťažuje, že úrady im nedovolili vyjsť z domovov už celé mesiace a nemajú riadny prístup k potravinám či liekom.

Čína zaznamenala v utorok celkovo 38 421 prípadov komunitného prenosu covidu. Ide o mierny pokles oproti číslam z uplynulého víkendu.

(tasr)

  |  

Drucker referendum s protiústavnou otázkou považuje za zavádzajúce a nebezpečné

Ak sa politické strany nedohodnú na predčasných voľbách, povedzme v máji 2023, budúci rok hrozí, že budeme žiť v neustálej každodennej kríze, či už politickej alebo spoločenskej. Uviedol to predseda mimoparlamentnej strany Dobrá voľba a Umiernení Tomáš Drucker v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní.

„Referendum a protiústavnú otázku v ňom považujem za zavádzajúce a nebezpečné ako precedens, pretože je v rozpore so základným princípom Ústavy SR, nie je to pekná vec vo vzťahu k voličom. Aj keby som pripustil, že referendum by bolo úspešné, tak je ilúziou, že budú predčasné voľby, pretože sa predpokladá, že to opäť budú schvaľovať poslanci," povedal Drucker.

Dodal, že každú chvíľu od poslancov v Národnej rade SR počúva, ako chcú predčasné voľby. Drucker im odkazuje, aby teda skrátili volebné obdobie.

Predseda Dobrej voľby si myslí, že predčasné voľby by toho vyriešili veľmi veľa a taktiež sú podľa neho dôležité. „Táto vláda je v menšine, opiera sa o nejaké hlasy, ktoré ad hoc sa pridajú. Znamená to, že sa žiadne zásadné veci neurobia," upozornil Drucker.

Tvrdí, že zostaviť vyrovnaný štátny rozpočet na budúci rok je ilúziou. „Európska komisia našu vládu už upozornila, že budúcoročný rozpočet musí obsahovať výdavkové limity, bez ktorých máme ohrozené čerpanie financií z plánu obnovy," dodal. V závere uviedol, že Slovensko si zaslúži reštart, pretože sa potrebuje opierať o stabilitu a o zhodu v parlamente, aby sa mohli riešiť vážne problémy.

Na základe petície občanov, ktorá bola doručená 26. októbra, prezidentka SR Zuzana Čaputová určila sobotu 21. januára 2023 za deň konania referenda. Ako uviedla, vyhlásenie referenda je vyjadrením rešpektovania občanov a zároveň dodala, že nebude vyzývať ľudí k účasti na referende. V ňom budú voliči rozhodovať o otázke, ktorá bola v petičných hárkoch uvedená v poradí ako druhá. Prvá otázka nebude súčasťou referenda, pretože nie je v súlade s ústavou. Rozhodol o tom Ústavný súd SR.

(sita)

  |  

Bývalý šéf operatívcov NAKA Ján Kaľavský požiadal v Bosne o azyl

Na pôde Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sa dnes začalo hlavné pojednávanie s bývalým šéfom operatívcov Národnej kriminálnej agentúry Jánom Kaľavským. Ten je stíhaný pre pokračujúci zločin prijímania úplatku a ďalšie skutky.

Na dnešné pojednávanie sa však obžalovaný nedostavil, keďže sa nachádza v Bosne a Hercegovine. Podľa jeho advokátky Evy Mišíkovej tam požiadal o azyl. „Aj keby akokoľvek chcel, nemôže sa zúčastniť," povedala Mišíková s tým, že Ján Kaľavský momentálne nemôže z krajiny vycestovať, keďže je v azylovom konaní.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal na Jána Kaľavského ešte v januári tohto roka obžalobu pre pokračovací zločin prijímania úplatku, zločin marenia spravodlivosti a prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Predmetom obžaloby je podľa ÚŠP prezrádzanie citlivých informácií z prostredia Policajného zboru nepovolaným osobám, a to čiastočne za rôzne neoprávnené majetkové plnenia.

Špecializovaný trestný súd na Jána Kaľavského ešte v októbri 2021 vydal príkaz na zatknutie, ako aj Európsky a Medzinárodný zatýkací rozkaz. V apríli tohto roku ho zadržali v Bosne a Hercegovine. Miestny súd ho však nevzal do väzby. Namiesto toho mu uložil obmedzenia v podobe odobratia cestovných dokladov, zákazu opustiť krajinu a povinnosť pravidelne sa hlásiť úradom.

(sita)

  |  

Za schvaľovanie ruskej agresie na Ukrajine stíhajú v Česku už 49 ľudí

Česká polícia rieši takmer 90 prípadov schvaľovania ruskej invázie na Ukrajinu. Informuje o tom portál iROZHLAS.cz, ktorému to potvrdil policajný hovorca Ondřej Moravčík. Zo štatistík vyplýva, že ide o ďalší nárast počtu podobných prípadov.

Polícia rieši takmer 300 prípadov, ktoré súvisia s Ukrajinou alebo ukrajinskými utečencami a zhruba tretinu z nich podľa Moravčíka tvoria takzvané prípady schvaľovania a podpory ruskej invázie na Ukrajinu.

„86 prípadov sa týka schvaľovania agresie a ďalších podobných spôsobov adorácie vraždenia ukrajinských civilistov,“ povedal ďalej pre iROZHLAS.cz.

V 49 prípadoch už polícia podľa neho začala aj trestné konanie. Oproti minulému mesiacu tak ide o ďalší nárast, keďže v októbri polícia evidovala 83 prípadov schvaľovania ruskej invázie a obvinenie oznámila 44 ľuďom.

Od začiatku vojny na Ukrajine už podľa Moravčíka celkový počet prípadov spojených s Ukrajinou presiahol tisícku.

(sita)