Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stoltenberg: NATO bude podporovať Ukrajinu, kým bude treba

Severoatlantická aliancia nepoľaví v podporovaní Ukrajiny, vyhlásil v utorok generálny tajomníka NATO Jens Stoltenberg. Zároveň vyzval spojencov, aby Kyjevu prisľúbili viac pomoci v súvislosti s prichádzajúcou zimou. Informuje o tom agentúra Reuters.

"NATO bude hájiť Ukrajinu tak dlho, ako bude treba. Nestiahneme sa… Sústredíme sa najmä na podporu Ukrajiny a zaistenie toho, aby (ruský) prezident nezvíťazil," uviedol Stoltenberg pred stretnutím ministrov zahraničných vecí NATO v rumunskej Bukurešti. Dodal, že dobré podmienky pre začiatok rokovaní je možné vytvoriť len postupom Ukrajiny na bojisku.

Ministri zahraničných vecí NATO sa na stretnutí v Bukurešti sústredia na navýšenie vojenskej pomoci ako sú napríklad obranné systémy a munícia pre Ukrajinu. Rokovať budú aj o nevojenskej pomoci, ako sú napríklad pohonné látky, medicínske alebo zimné vybavenie. Ukrajina sa v čase ruských útokov na objekty energetickej infraštruktúry pripravuje na chladnejšie počasie.

Ministri budú tiež diskutovať o žiadosti Ukrajiny vstúpiť do NATO. Zrejme však len potvrdia politiku otvorených dverí Aliancie, predpokladá Reuters. V roku 2008 na samite NATO, ktorý sa konal tiež v Bukurešti, sa Spojenci dohodli, že Ukrajina sa stane členom NATO. Neprijali však konkrétne kroky, ktoré by Kyjev k tomuto členstvu priblížili, pripomína Reuters.

Na prebiehajúcom stretnutí ministrov NATO sa zúčastnia v stredu aj predstavitelia Gruzínska, Moldavska a Bosny a Hercegoviny. NATO chce totiž posilniť vzťahy aj s inými krajinami kvôli obavám, že konflikt na Ukrajine môže destabilizovať aj iné štáty.

Ministri budú hovoriť aj o posilnení odolnosti spoločnosti, pričom Stoltenberg západné krajiny varoval, aby si pri odklone od ruských energií nevybudovali závislosť od Číny.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina vyšetruje prípady ruského mučenia v Chersone

Ukrajinské úrady v Chersone vyšetrujú miesta, kde údajne ruskí vojaci mučili obyvateľov. V utorok o tom informoval portál britského denníka The Guardian.

Vyšetrovatelia vyše dva týždne po stiahnutí ruských okupačných síl z Chersonu oznámili, že objavili päť mučiarní priamo v meste a štyri ďalšie takéto miestnosti v jeho širšom okolí.

Ukrajinci obviňujú Rusov, že ich väznili, zväzovali, bili, dávali im elektrické šoky, vypočúvali ich a vyhrážali sa im smrťou, informovala tlačová agentúra AP. Odborníci na ľudské práva varovali, že doteraz oznámené obvinenia sú iba začiatkom vyšetrovania.

Podľa ukrajinskej polície ruskí vojaci spáchali v donedávna okupovaných oblastiach Chersonu vyše 460 vojnových zločinov. Okupácia Chersonu trvala osem mesiacov. Bolo to prvé veľké ukrajinské mesto, ktoré krátko po spustení invázie vo februári obsadili ruské sily.

Ukrajinská armáda po úspešnej protiofenzíve a systematickom ostreľovaní ruských zásobovacích trás mesto opätovne obsadila 11. novembra. Ruské jednotky sa z mesta 9. novembra stiahli na druhý breh rieky Dneper. Odtiaľ naďalej pokračujú v ostreľovaní Chersonu a zabíjajú civilistov v meste.

(tasr)

(tasr)

Minúta  |  

Káčer: Musíme v pomoci Ukrajine vytrvať tak dlho, ako to bude potrebné

Musíme v pomoci Ukrajine vytrvať tak dlho, ako to bude potrebné. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer to uviedol na sociálnej sieti po prílete do Bukurešti, kde sa stretne na rokovaní ministrov zahraničných vecí členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO).

Podľa šéfa diplomacie so spojencami v NATO vyšlú z Bukurešti jasný odkaz nielen do Kyjeva, ale aj Moskvy. Ministri zahraničných vecí členských štátov Severoatlantickej aliancie chcú v hlavnom meste Rumunska diskutovať o ďalšej praktickej a politickej podpore pre Ukrajinu, ale tiež posilňovaní obrany a odolnosti Aliancie pred súčasnými bezpečnostnými hrozbami.

Káčer v statuse konštatoval, že Rusko stratilo akékoľvek zábrany a bombardovaním civilnej infraštruktúry a ukrajinských miest sa otvorene snaží vyvolať humanitárnu katastrofu a zlomiť tak vôľu Ukrajiny brániť sa. „Lenže to sa Rusku nepodarí, história to už viackrát ukázala.“ vyhlásil Káčer, ktorý bude so spojencami hovoriť najmä o tom, ako ďalej pomáhať Ukrajine v jej obrane pred agresorom. „Je ľudskou povinnosťou nenechať našich susedov mrznúť. Nemôžeme sa len prizerať, ako utekajú zo svojich domovov pred bombami. Najbližšie mesiace budú pre nás všetkých veľkou skúškou. Pre Ukrajinu existenčnou, pre nás morálnou,“ dodal s tým, že v pomoci Ukrajine musíme vytrvať tak dlho, ako to bude potrebné.

Aj Slovensko hľadá podľa šéfa diplomacie nové spôsoby, ako pomôcť nášmu susedovi. Cvičíme ukrajinských vojakov, opravujeme ich poškodenú techniku a dodávame novú, pričom nedávno prišla na Ukrajinu už siedma húfnica Zuzana 2, dodali sme jej už aj bojové vozidlá pechoty. Ďalšie húfnice idú do výroby, ktorú zafinancujú naši spojenci Dánsko, Nórsko a Nemecko. A takmer pol miliónom eur sme prispeli na nákup zimnej výstroje pre ukrajinských vojakov a navyšujeme tiež humanitárnu pomoc vrátane starostlivosti o utečencov. „Prečo to robíme? Pretože Ukrajina dnes nebojuje len za seba, ale aj za budúcu podobu bezpečnosti v Európe,“ uzavrel Káčer.

(sita)

Minúta  |  

Lekárski odborári: Výpovede nadobudnú platnosť, ak sa požiadavky nenaplnia do 30. 11.

Výpovede lekárov nadobudnú platnosť, ak sa ich požiadavky nezrealizujú do konca novembra.

Vyplýva to z vyjadrenia podpredsedu Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Miroslava Mendela. Reagoval tak na prerušenie parlamentného zdravotníckeho výboru, kde ich mal predstaviť minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).

"My sme čakali, že dnes sa to tu zbehne. Následne sme čakali, že okolo 13.00 bude hlasovanie. Všetko vyzeralo, že bude OK," skonštatoval. Prerušenie výboru podľa neho neprospieva tomu, aby sa požiadavky stihli zrealizovať včas. V pondelok (28. 11.) nebol výbor uznášaniaschopný.

Mendel zároveň ocenil prístup rezortu zdravotníctva v rokovaniach. "V pondelok sme ešte na ministerstve zdravotníctva preberali memorandum asi do jedenástej večer. Rozhodne sme čas využili maximálne," doplnil.

Výbor pre zdravotníctvo sa prerušil po odchode opozičných poslancov. Tí odišli potom, ako sa na schôdzi malo predstaviť 17 pozmeňujúcich návrhov, ktoré oni podľa svojich slov nedostali včas na preštudovanie. Výbor bude pokračovať v stredu (30. 11.) o 12.00.

Ministerstvo zdravotníctva deklarovalo, že sa bude snažiť, aby obštrukcie nevznikali. "Budeme riešiť, aby sa výbor čo najskôr uskutočnil," dodala hovorkyňa rezortu Petra Lániková.

(tasr)

Minúta  |  

Katar sa s Nemeckom dohodol na dlhodobých dodávkach LNG

Katar sa s Nemeckom dohodol na dlhodobých dodávkach skvapalneného zemného plynu (LNG). Oznámil to v utorok šéf katarskej firmy QatarEnergy. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA, AFP a Reuters.

Na základe dohody bude Katar dodávať do Nemecka LNG minimálne 15 rokov, pričom dodávky v objeme 2 milióny ton ročne sa začnú v roku 2026. Ako povedal šéf QatarEnergy a minister energetiky Kataru Saad Sherida al-Kaabi, Katar "chce prispieť k úsiliu zvýšiť energetickú bezpečnosť v Nemecku a Európe".

Na dodávkach zemného plynu z projektov North Field East a North Field South (Severné pole východ a Severné pole juh) do Nemecka sa bude podieľať aj americká spoločnosť ConocoPhillips. Tá je partnerom QatarEnergy v projekte ťažby plynu z ložiska Severné pole a LNG bude od roku 2026 dovážať do nemeckého prístavu Brunsbüttel.

Najväčšia európska ekonomika bola energetickou krízou v Európe zasiahnutá najvýraznejšie, keďže do začiatku invázie Ruska na Ukrajinu bola vysoko závislá od dovozov energií z Ruska. Práve v dôsledku vojny na Ukrajine, v reakcii na ktorú európske štáty začali obmedzovať dovoz z Ruskej federácie, sa Európa začala viac zaujímať o alternatívne zdroje, ako je LNG z Kataru. Ten v súčasnosti smeruje najviac do ázijských krajín.

Nemecko a mnohé ďalšie európske krajiny donedávna nemali záujem o dlhodobé kontrakty. Súčasná situácia však postoj Berlína zmenila a Nemecko sa s Katarom na dlhodobom kontrakte dohodlo iba týždeň po tom, ako QatarEnergy oznámila 27-ročný kontrakt na dodávku LNG do Číny. Ročný objem dodávok v rámci zatiaľ najdlhšieho kontraktu v tomto sektore predstavuje 4 milióny ton.

(tasr)

Minúta  |  

Nedovolíme Putinovi, aby nám ukradol Vianoce, vyhlásil starosta Kyjeva Kličko

Úrady v Kyjeve plánujú v celom meste postaviť vianočné stromčeky bez svetiel a ukázať tak nezlomného ducha obyvateľov. Doprajú si ich napriek tomu, že mesto trápia výpadky elektriny po ruských útokoch na energetickú infraštruktúru krajiny.

"Nikto nám nezruší Nový rok ani Vianoce. Atmosféra Nového roka by tu mala byť," povedal starosta Kyjeva Vitalij Kličko pre tlačovú agentúru RBC-Ukraine. "Nedovolíme Putinovi, aby nám ukradol Vianoce," dodal.

Stromčeky budú bez osvetlenia a dekoračných reťazí a nespotrebujú elektrinu, napísal na svojej stránke na Facebooku Sergej Kovalenko, šéf energetickej spoločnosti JASNO. "Bude tu vianočno-novoročný stromček a bude maximálne energeticky zodpovedný, ale stále slávnostný pre nás všetkých," uviedol Kovalenko.

Kličko upozornil, že pri vítaní Nového roka nebudú žiadne masové zhromaždenia ani koncerty, hoci taká je v Kyjeve tradícia. Vianočné stromčeky po celom meste zaplatia mestské podniky. Jeden bude aj na Sofiinom námestí v centre historickej štvrte Starý Kyjev.

ätasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.