V štyroch ukrajinských oblastiach anektovaných Ruskom budú zriadené federálne súdy, ktoré budú "čo najskôr" zahrnuté do ruského justičného systému. V utorok to vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, ktorého citovala webová stránka americkej spravodajskej televízie CNN.
"Súčasťou Ruska sa stali štyri nové subjekty – DĽR (Donecká ľudová republika), LĽR (Luhanská ľudová republika), Záporožská oblasť a Chersonská oblasť. Na týchto územiach je naplánované zriadenie (ruských) federálnych súdov," oznámil prezident Putin v príhovore na X. celoruskom zjazde sudcov v Kremli.
"Najvyšší súd spolu s ostatnými orgánmi čaká mnoho práce pri zriaďovaní nových súdov, pri ich personálnom zložení a pri urýchlenom začleňovaní do ruského justičného systému. A toto treba urobiť čo najskôr," dodal Putin.
Moskva v procese anexie ukrajinských území, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom, uznala uvedené štyri ukrajinské oblasti za územia Ruskej federácie.
Týka sa to dvoch samozvaných útvarov DĽR a LĽR na východe Ukrajiny, kde proruskí separatisti bojujú proti ukrajinským ozbrojeným silám od roku 2014, a tiež Chersonskej a Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, ktoré ruské sily obsadili krátko po začiatku invázie na Ukrajinu.
Ruské okupačné vojská sa však v prvej polovici novembra na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli z metropoly Chersonskej oblasti, keďže ukrajinské jednotky tam postupovali v rámci úspešnej protiofenzívy.
Talian Mario Ferri, ktorý v pondelok vybehol na trávnik počas zápasu futbalových majstrovstiev sveta v Katare medzi Portugalskom a Uruguajom, oznámil, že mu nehrozí nebezpečenstvo. Katarské úrady ho nakrátko zadržali a prepustili.
Ferri počas druhého polčasu vybehol na trávnik štadióna v meste Lusai s dúhovou vlajkou. Na prednej strane svojho modrého trička bol nápis "Zachráňte Ukrajinu" a na zadnej "Rešpektujte iránske ženy".
Bezpečnostné zložky ho odviedli z trávnika, podľa Ferriho vyjadrení to však nemalo žiadne právne následky. V utorok na sociálnej sieti napísal, že je voľný a poďakoval sa za podporu. Napísal tiež, že počas vojny na Ukrajine strávil mesiac v Kyjeve ako dobrovoľník a videl, ako tamojší ľudia trpia, píše agentúra AFP. "Porušovanie pravidiel pre dobrú vec nikdy nie je zločin," dodal.
Ferri už podobným spôsobom protestoval aj v minulosti. V roku 2014 počas majstrovstiev sveta vo futbale v Brazílii upozornil na situáciu detí žijúcich v chudobe.
Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) tesne pred šampionátom zakázala nosiť dúhové pásky "One Love", ktoré sú symbolom LGBT ideológie. Tie chcelo použiť viacero reprezentácií a vyjadriť tak podporu LGBT komunite.
Bývalého poslaneckého asistenta a zamestnanca banky Filipa Rybaniča oslobodil Okresný súd Bratislava V spod obžaloby. Filip Rybanič čelil obžalobe pre zločin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Utorkové rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, prokurátor si ponechal lehotu na podanie odvolania.
"K oslobodeniu obžalovaného prišlo nie preto, čo mal spraviť. Ale preto, lebo bol nesprávne vymedzený skutok prokurátorom v obžalobe," priblížila samosudkyňa. Oslobodenie bolo preto založené na procesných dôvodoch. "Ide o chybu, ktorá sa v tomto štádiu konania nedá napraviť," dodala.
Filip Rybanič považuje rozhodnutie súdu za veľkú satisfakciu. "Trvalo to šesť rokov, čo považujem za extrémne dlhú dobu. Počas tejto doby som dvakrát prehral na krajskom súde," povedal.
Bratislavský krajský súd Filipa Rybaniča v septembri 2020 opätovne odsúdil na trojročný podmienečný trest odňatia slobody. Najvyšší súd v marci 2022 zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil späť na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.
Podľa obžaloby mal Filip Rybanič ako zamestnanec komerčnej banky preniknúť do účtu vtedajšieho šéfa rezortu vnútra Roberta Kaliňáka. Údaje z tohto účtu sa potom objavili v niektorých médiách. Podobné aktivity mal vyvíjať aj k ďalším exponovaným osobám.
Singapurský parlament v utorok zrušil zákon, ktorý kriminalizoval sexuálny styk medzi mužmi. Informuje o tom správa agentúry AFP.
Legislatíva z koloniálneho obdobia bola dlhodobo označovaná za diskriminačnú voči LGBT komunite. Za sexuálny styk medzi mužmi podľa tohto zákona hrozil trest odňatia slobody v dĺžke až dvoch rokov. Zákon však nebol aktívne uplatňovaný, dodáva AFP.
Za zrušenie zákona hlasovalo 93 poslancov a traja boli proti. Parlament však takisto prijal zmeny do ústavy, ktoré potvrdzujú manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou.
Príjmové nerovnosti na Slovensku rastú a prehlbuje sa chudoba. Počet ľudí ohrozených chudobou narástol, je ich už okolo 660-tisíc. Vyhlásila to prezidentka Zuzana Čaputová v správe o stave republiky. Pomoc vlády podľa nej na začiatku prichádzala neskoro a v nízkych sumách. Zdôraznila, že v chudobnej spoločnosti sa zvyšuje nespokojnosť a sociálne napätie, čo môže viesť k radikalizácii. Pri hľadaní riešení kríz treba podľa nej myslieť viac aj na dosahy na ženy.
"V riziku chudoby sa u nás ocitá každá tretia domácnosť jednorodičovských rodín a osamelých seniorov a každá tretia domácnosť rodín s troma a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa," pripomenula prezidentka pred poslancami Národnej rady (NR) SR s tým, že po prvý raz narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch.
Chudobná spoločnosť môže byť podľa prezidentky nesúdržná a frustrovaná, narastá v nej nespokojnosť a zvyšuje sa sociálne napätie. To môže viesť až k destabilizácii a postupnej radikalizácii spoločnosti.
Dôsledky chudoby a ich odstraňovanie sú pre štát oveľa drahšie ako preventívne opatrenia," upozornila.
Pomoc vlády podľa nej na začiatku prichádzala neskoro a v nízkych sumách. "Ďalšie rozhodnutia vlády síce situáciu viacerých domácností a rodín zlepšili, ale mnoho ľudí, ktorí v dôsledku zdražovania najviac strádajú, nedostávajú pomoc v dostatočnej miere," upozornila hlava štátu. Spomenula príklady tých, ktorí si nemôžu uplatniť napríklad daňový bonus z protiinflačného balíčka či rodičovský dôchodok.
Ženy sú podľa prezidentky na Slovensku stále v ekonomicky slabšej pozícii, a tak dosahy energetickej krízy a inflácie cítia výraznejšie vzhľadom na ich nižšie platy aj nižšie dôchodky. "Ženy sú na čele približne 90 percent jednorodičovských rodín, ktoré sú najviac postihnuté chudobou," zdôraznila. Myslí si preto, že ako spoločnosť musíme pri hľadaní riešení kríz myslieť viac aj na dosahy na ženy.
Prezidentka označila prípadné rozpočtové provizórium za prehru
Prezidentka označila prípadné rozpočtové provizórium za prehru všetkých. Hlava štátu dúfa v rozumný kompromis vo vzťahu k vecným a opodstatneným výhradám voči návrhu rozpočtu. Vláde vyčítala, že nedeklarovala spôsob vyrovnania sa so sankciami dlhovej brzdy i neistotu, či v dôsledku schválenia rozpočtu neprídeme o financie z plánu obnovy. Ocenila však niektoré reformy.
"Vláda doteraz nedeklarovala spôsob, ako sa vyrovná so sankciami dlhovej brzdy, keďže na rok 2022 sa predpokladá hodnota dlhu nad úrovňou piateho pásma dlhovej brzdy. Ani dnes, len pár dní pred hlasovaním o rozpočte, nie je zrejmé ani to, či v dôsledku jeho schválenia neprídeme o financie z plánu obnovy," podotkla hlava štátu. Rozpočtové provizórium považuje za prehru všetkých. "Preto dúfam, že rozumný kompromis vo vzťahu k vecným a mnohokrát opodstatneným výhradám voči návrhu rozpočtu prinesie pre jeho schválenie potrebnú podporu," vyhlásila.
Prezidentka však ocenila niektoré pozitívne výsledky vlády Eduarda Hegera. Napríklad schválenie reformy vysokého školstva, súdnictva, verejného obstarávania, národných parkov, stratégiu dlhodobej starostlivosti či prijatie dvoch balíkov opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Pozitívny obrat nastal podľa nej v oblasti vymožiteľnosti práva a boja proti korupcii. Vyzdvihla plán obnovy. Za kvalitný označila tím v Úrade vlády SR, ktorý riadi a koordinuje reformy a investície tohto projektu. Tieto zmeny sú podľa nej kroky správnym smerom.
Zuzana Čaputová. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Dodala, že v roku 2021 sa načas zlepšila aj udržateľnosť financií. "V súčasnosti však Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opäť zaradila tento ukazovateľ do pásma vysokého rizika," podotkla. Poukázala na vyjadrenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej bol štátny rozpočet zostavený realisticky len pre najbližší rok a konsolidačná stratégia chýba už tretí rok po sebe.
Čo sa týka školstva, poukázala na dlhodobú nevyhnutnosť zvyšovať jeho kvalitu. Za dôležité považuje, že sa mnohé dôležité zmeny urobili alebo naštartovali. "Vrátane krokov podpory vzdelávania detí so špeciálnymi potrebami a dlhoočakávanej kurikulárnej reformy," poznamenala. Ocenila, že vláda od septembra pristúpila k zvýšeniu platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl. "Už menej oceňujem, že k tomu došlo až po masívnych protestoch a hrozbe neotvorenia nového školského roka," dodala prezidentka.
Zvládnutie energetickej krízy bude jednou z najväčších výziev
Zvládnutie energetickej krízy bude jednou z najväčších výziev v budúcom roku, vyhlásila Čaputová. Ocenila niektoré kroky vlády, napríklad diverzifikáciu dodávky energií i to, že nám nehrozí bezprostredný nedostatok počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny.
"Slovensko veľmi úspešne diverzifikovalo dodávky energií a bezprostredný nedostatok nám počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny nehrozí. Dochádza k výrazným úsporám energií. Prenos vysokých cien z európskych trhov do maloobchodných cien pre našich spotrebiteľov a firmy by však bez kompenzačných opatrení viedol ku kolapsu hospodárstva a sociálneho zmieru. Je dobré, že vláda predstavila schému podpory pre podnikateľov a dokončuje podporu pre domácnosti," povedala prezidentka.
Napriek tomu však podľa jej slov niektoré domácnosti budú aj po týchto kompenzáciách ohrozené existenčnou chudobou. Za správne by považovala pomôcť týmto skupinám prekonať krízu prostredníctvom cielenej podpory. Pripomenula napríklad návrh na riešenie v podobe príspevku na bývanie. "Ten dorovnáva najviac zasiahnutým domácnostiam príjem v prípade, že ich náklady na bývanie prekročia únosnú mieru," ozrejmila.
Zuzana Čaputová. Foto: Zuzana Čaputová
Ak politická kríza prerastie, bude lepšie nanovo voliť
Podľa prezidentky hrozí, že politická kríza prerastie do vážnej krízy demokracie. V takom prípade bude lepšie umožniť občanom nanovo si vybrať svojich volených zástupcov. V tomto roku je podľa hlavy štátu v domácej politike zmätok. Verejnosť stráca prehľad v tom, kto naozaj vládne a kto je v opozícii. "Koaliční politici boli často sami sebe väčšími protivníkmi, ako im bola opozícia, a vzájomné útoky vyústili až do odchodu koaličného partnera," poukázala.
Prezidentka tvrdí, že menšinové vládnutie sprevádza oslabovanie funkčnosti parlamentu: cez neotváranie a odsúvanie schôdzí až po nejasný spôsob podpory vlády. Takýto spôsob vládnutia by krajinu vyčerpával aj v dobrých časoch, v ktorých však Slovensko momentálne nie je, skonštatovala v parlamente.
Na súčasnej politickej kríze má podľa Čaputovej každý politik svoj podiel viny. Dôsledkom je, že vláda má podľa prieskumov verejnej mienky veľmi nízku dôveryhodnosť a vytráca sa autorita štátu aj autorita demokracie. "K tomuto významne prispieva tiež časť opozície, ktorá čoraz tvrdšie útočí nielen proti svojim oponentom, ale aj proti demokracii samotnej," podotkla.
Vláda má podľa prezidentky objektívne pre krízy ťažkú situáciu. Za nebezpečné však považuje, že mnohé z nich manažuje spôsobom, ktorý do posledných okamihov robí z krízy drámu. "Nie sme futbaloví fanúšikovia, aby sme si vyberali, komu viacej fandíme či dôverujeme. Sme občania, ktorí potrebujú vedieť, na čo sa majú pripraviť," poznamenala. Dodala, že takto to ďalej na Slovensku ísť nemôže bez toho, aby boli ničené zvyšky dôvery verejnosti a súdržnosti spoločnosti.
"Cieľom politiky nemá byť odstránenie protivníka. Slovenská politická realita akoby sa redukovala iba na to. Politika má byť pritom nástrojom vykonávania služby, nástrojom na spravovanie vecí verejných v prospech ľudí," povedala.
Príjmové nerovnosti na Slovensku rastú a prehlbuje sa chudoba. Počet ľudí ohrozených chudobou narástol, je ich už okolo 660-tisíc. Vyhlásila to prezidentka Zuzana Čaputová v správe o stave republiky.
Pomoc vlády podľa nej na začiatku prichádzala neskoro a v nízkych sumách. Zdôraznila, že v chudobnej spoločnosti sa zvyšuje nespokojnosť a sociálne napätie, čo môže viesť k radikalizácii. Pri hľadaní riešení kríz treba podľa nej myslieť viac aj na dosahy na ženy.
"V riziku chudoby sa u nás ocitá každá tretia domácnosť jednorodičovských rodín a osamelých seniorov a každá tretia domácnosť rodín s troma a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa," pripomenula prezidentka pred poslancami Národnej rady (NR) SR s tým, že po prvý raz narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch.
Chudobná spoločnosť môže byť podľa prezidentky nesúdržná a frustrovaná, narastá v nej nespokojnosť a zvyšuje sa sociálne napätie. To môže viesť až k destabilizácii a postupnej radikalizácii spoločnosti. "Dôsledky chudoby a ich odstraňovanie sú pre štát oveľa drahšie ako preventívne opatrenia," upozornila.
Pomoc vlády podľa nej na začiatku prichádzala neskoro a v nízkych sumách. "Ďalšie rozhodnutia vlády síce situáciu viacerých domácností a rodín zlepšili, ale mnoho ľudí, ktorí v dôsledku zdražovania najviac strádajú, nedostávajú pomoc v dostatočnej miere," upozornila hlava štátu. Spomenula príklady tých, ktorí si nemôžu uplatniť napríklad daňový bonus z protiinflačného balíčka či rodičovský dôchodok.
Ženy sú podľa prezidentky na Slovensku stále v ekonomicky slabšej pozícii, a tak dosahy energetickej krízy a inflácie cítia výraznejšie vzhľadom na ich nižšie platy aj nižšie dôchodky. "Ženy sú na čele približne 90 percent jednorodičovských rodín, ktoré sú najviac postihnuté chudobou," zdôraznila. Myslí si preto, že ako spoločnosť musíme pri hľadaní riešení kríz myslieť viac aj na dosahy na ženy.
Ruský prezident Vladimir Putin na Ukrajine zlyháva a chce "využiť zimu ako zbraň", povedal v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred stretnutím ministrov zahraničných vecí krajín Aliancie v Bukurešti.
Podľa šéfa organizácie NATO treba byť pripravený na to, že v dôsledku ruského "zámerného útoku na kritické služby, kúrenie, svetlo, vodu či plyn príde do zvyšku Európy viac utečencov".
Stoltenberg ďalej uviedol, že spojenci dodali Ukrajine generátory a náhradné diely s cieľom pomôcť Kyjevu obnoviť poškodené energetické zariadenia. Dodal, že NATO v reakcii na vojenské neúspechy Ruska očakáva ďalšie raketové útoky na civilné ciele, píše agentúra DPA.
Ministri zahraničných vecí NATO sa na stretnutí v rumunskej metropole sústredia na zvýšenie vojenskej pomoci, napríklad na obranné systémy či muníciu pre Ukrajinu. Rokovať budú aj o nevojenskej pomoci, akou sú pohonné hmoty či medicínske alebo zimné vybavenie. Ukrajina sa totiž na chladnejšie počasie pripravuje práve v čase ruských útokov na objekty energetickej infraštruktúry.
Po celom území Ukrajiny boli v utorok opäť vydané varovania pred vzdušnými útokmi a na mnohých miestach sa rozozneli sirény. Bezprostredne sa však neobjavili správy o podniknutí nového útoku.
Sirény sa rozozvučali v čase, keď mnohí ukrajinskí predstavitelia varovali, že Rusko sa pripravuje na nové útoky.
Šéf civilno-vojenskej správy Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba vyzval všetkých obyvateľov oblasti, aby vyhľadali "úkryty a bezpečné miesta". Neskôr uviedol, že varovanie bolo ukončené a čaká sa na ďalšie informácie. Podľa denníka The Guardian sa v Kyjeve rozozvučali sirény na približne desať minút.
"Aj naposledy Rusi zamaskovali útok ako tréningový let… uvidíme," cituje gubernátora Mykolajivskej oblasti Vitaliho Kima Guardian.
Pred pokračovaním ruských útokov na energetickú infraštruktúru varoval v posledných dňoch vo svojich pravidelných videoodkazoch aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) už podpísala zmluvu s víťazom tendra na výstavbu rozšírenia D1 Bratislava – Triblavina vrátane križovatky D1/D4. Poľská firma Budimex sa zaviazala postaviť 3,6-kilometrový úsek približne za tri roky. Zmluvná cena je zhruba 110 miliónov eur a stavba bude financovaná zo štátneho rozpočtu. TASR o tom informovala hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.
Prvým krokom zhotoviteľa bude projektové inžinierstvo s cieľom získať všetky potrebné stavebné povolenia. Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva NDS Vladimír Jacko sa vyjadril, že by bol rád, keby bola výstavba tohto úseku ukážkou toho, ako sa má takáto infraštruktúra stavať. "Môžem dať slovo za NDS, že počas prípravy aj výstavby budeme plne súčinní a budeme robiť všetky kroky k tomu, aby bolo dielo včas a kvalitne postavené," zdôraznil počas podpisovania zmluvy.
Zhotoviteľ si uvedomuje, že pôjde o výstavbu počas živej prevádzky diaľnice D1. "Chcem ubezpečiť, že urobíme všetko pre to, aby bola zachovaná doprava a aby nedochádzalo k dopravným kongesciám. Posnažíme sa, aby obyvatelia, ktorí každý deň dochádzajú do Bratislavy, pocítili obmedzenia čo najmenej," avizoval riaditeľ stavby za Budimex Igor Sedláček.
Spoločnosť aktuálne stavia v Poľsku zhruba 240 kilometrov rýchlostných ciest. "Je pre nás veľmi dôležité, aby sa z tohto projektu stala referenčná stavba. V Poľsku máme s výstavbou diaľnic bohaté skúsenosti a aj na Slovensku urobíme maximum pre to, aby bol projekt úspešný," uistil člen predstavenstva Budimex Artur Pielech.
Viac než tretinu celej stavby D1 Bratislava – Triblavina, rozšírenie budú tvoriť mosty, ich súhrnná dĺžka bude 1,35 kilometra a celkovo ich bude 18. Súčasťou stavby je aj prepojenie diaľnic D1 a D4. V súvislosti s výstavbou tejto križovatky sa najskôr zhotovia obchádzkové trasy. Následne dôjde k zdvihnutiu nivelety diaľnice D1.
Počas rekonštrukcie diaľnice D1 bude dočasne vedená doprava po obchádzkových trasách na vetvách križovatky D1/D4. Kľúčové pre odľahčenie dopravy sú vetvy z D4 na D1 (Jarovce – Trnava) a opačne z D1 na D4 (Trnava – Jarovce). Tieto budú podľa diaľničiarov sprístupnené motoristom skôr – sú míľnikom stavby.
S cieľom informovania verejnosti NDS zároveň vytvorila novú webovú stránku www.d1d4.sk, prostredníctvom ktorej bude pravidelne informovať verejnosť o pokrokoch na tejto stavbe, ale aj o dopravnej situácii.
Výpovede lekárov nadobudnú platnosť, ak sa ich požiadavky nezrealizujú do konca novembra. Vyplýva to z vyjadrenia podpredsedu Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Miroslava Mendela. Reagoval tak na prerušenie parlamentného zdravotníckeho výboru, kde ich mal predstaviť minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).
"My sme čakali, že dnes sa to tu zbehne. Následne sme čakali, že okolo 13.00 h bude hlasovanie. Všetko vyzeralo, že bude OK," skonštatoval. Prerušenie výboru podľa neho neprospieva tomu, aby sa požiadavky stihli zrealizovať včas. V pondelok (28. 11.) nebol výbor uznášaniaschopný.
Mendel zároveň ocenil prístup rezortu zdravotníctva v rokovaniach. "V pondelok sme ešte na ministerstve zdravotníctva preberali memorandum asi do jedenástej večer. Rozhodne sme čas využili maximálne," doplnil
Výbor pre zdravotníctvo sa prerušil po odchode opozičných poslancov. Tí odišli po tom, ako sa na schôdzi malo predstaviť 17 pozmeňujúcich návrhov, ktoré oni podľa svojich slov nedostali včas na preštudovanie. Výbor bude pokračovať v stredu (30. 11.) o 12.00 h.
Ministerstvo zdravotníctva deklarovalo, že sa bude snažiť, aby obštrukcie nevznikali. "Budeme riešiť, aby sa výbor čo najskôr uskutočnil," dodala hovorkyňa rezortu Petra Lániková.
Takmer tretina dospelej populácie je ochotná priplatiť si za lepšie služby v zdravotníctve. Táto ochota predstavuje trh vo veľkosti zhruba 440 miliónov eur ročne. Väčšina respondentov nie je ochotná priplácať vôbec. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Najmenej respondentom prekážajú poplatky pri návšteve pohotovosti (29 percent), pri zdravotníckych pomôckach (19 percent) či bežných liekoch (18 percent). Za každých okolností by podľa opýtaných mali byť bez poplatkov najmä inovatívne lieky (21 percent) a nemocničná liečba (21 percent).
Z výsledkov vyplýva, že dve podobne veľké skupiny občanov majú vzájomne protichodnú predstavu o zdravotníctve. "Jedna skupina (takmer 45 percent) si žiada viac kvality, lepšie služby, je ochotná robiť obety v zmysle príplatkov či dlhšieho cestovania. Druhá skupina (51 percent) požaduje hlavne komfort bezplatnosti plošného prístupu aj napriek tomu, že kvalita služieb nebude taká vysoká," ozrejmil analytik INESS Martin Vlachynský. Dodal, že rozpoltenosť sa prejavuje aj v smerovaní zdravotníckych politík. "Ktoré sa snaží splniť prianie oboch skupín – mať aj kvalitu, aj kvantitu," doplnil.
Ak by si mali respondenti vybrať jedno zlepšenie v zdravotníctve, dokopy 63 percent by si zvolilo vyššiu kvalitu (39 percent) alebo kratšie čakacie doby (24 percent). Otázka poplatkov bola významná najmä u starších ľudí.
Až 43 percent respondentov by nebolo ochotných obetovať nič na margo lepšej zdravotnej starostlivosti v prípade ťažkého ochorenia. Približne 15 percent by bolo ochotných dlhšie cestovať, 11 percent by sa nebránilo finančnej spoluúčasti a deväť percent by znieslo dlhšie čakacie doby.
Prieskum tiež ukázal, že 44 percent respondentov navštívilo zdravotnícke služby niekoľkokrát počas roka, pričom intenzita stúpala s vekom. "Výrazne viac mužov nevyužíva služby zdravotníctva, čo je do istej miery spôsobené gynekologickými prehliadkami. Častejšie zdravotníctvo využívali ľudia s nižším príjmom, kam čiastočne spadajú aj dôchodcovia," ozrejmil Vlachynský.
Prieskum skúmal pohľad Slovákov na zdravotníctvo. Uskutočnila ho agentúra Focus v dňoch 21. až 27. septembra na vzorke 1009 respondentov vo veku od 18 rokov.
