Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Takmer tretina populácie by si priplatila za lepšie služby v zdravotníctve

Takmer tretina dospelej populácie je ochotná priplatiť si za lepšie služby v zdravotníctve. Táto ochota predstavuje trh vo veľkosti zhruba 440 miliónov eur ročne. Väčšina respondentov nie je ochotná priplácať vôbec. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.

Najmenej respondentom prekážajú poplatky pri návšteve pohotovosti (29 percent), pri zdravotníckych pomôckach (19 percent) či bežných liekoch (18 percent). Za každých okolností by podľa opýtaných mali byť bez poplatkov najmä inovatívne lieky (21 percent) a nemocničná liečba (21 percent).

Z výsledkov vyplýva, že dve podobne veľké skupiny občanov majú vzájomne protichodnú predstavu o zdravotníctve. "Jedna skupina (takmer 45 percent) si žiada viac kvality, lepšie služby, je ochotná robiť obety v zmysle príplatkov či dlhšieho cestovania. Druhá skupina (51 percent) požaduje hlavne komfort bezplatnosti plošného prístupu aj napriek tomu, že kvalita služieb nebude taká vysoká," ozrejmil analytik INESS Martin Vlachynský. Dodal, že rozpoltenosť sa prejavuje aj v smerovaní zdravotníckych politík. "Ktoré sa snaží splniť prianie oboch skupín – mať aj kvalitu, aj kvantitu," doplnil.

Ak by si mali respondenti vybrať jedno zlepšenie v zdravotníctve, dokopy 63 percent by si zvolilo vyššiu kvalitu (39 percent) alebo kratšie čakacie doby (24 percent). Otázka poplatkov bola významná najmä u starších ľudí.

Až 43 percent respondentov by nebolo ochotných obetovať nič na margo lepšej zdravotnej starostlivosti v prípade ťažkého ochorenia. Približne 15 percent by bolo ochotných dlhšie cestovať, 11 percent by sa nebránilo finančnej spoluúčasti a deväť percent by znieslo dlhšie čakacie doby.

Prieskum tiež ukázal, že 44 percent respondentov navštívilo zdravotnícke služby niekoľkokrát počas roka, pričom intenzita stúpala s vekom. "Výrazne viac mužov nevyužíva služby zdravotníctva, čo je do istej miery spôsobené gynekologickými prehliadkami. Častejšie zdravotníctvo využívali ľudia s nižším príjmom, kam čiastočne spadajú aj dôchodcovia," ozrejmil Vlachynský.

Prieskum skúmal pohľad Slovákov na zdravotníctvo. Uskutočnila ho agentúra Focus v dňoch 21. až 27. septembra na vzorke 1009 respondentov vo veku od 18 rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Británia si predvolala čínskeho veľvyslanca pre postup voči novinárovi BBC

Britská vláda si predvolala čínskeho veľvyslanca pre postup úradov voči novinárovi spravodajskej stanice BBC v Šanghaji. Novinár pokrýval protesty voči opatreniam čínskej vlády proti covidu. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na denník Evening Standard.

Britské ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť Reuters o potvrdenie týchto informácií bezprostredne nereagovalo. BBC v nedeľu uviedla, že Ed Lawrence bol zadržaný na niekoľko hodín, počas ktorých ho policajti udierali a kopali.

"Je veľmi znepokojujúce, že jeden z našich novinárov bol takto napadnutý, keď si plnil svoje povinnosti," uviedla BBC. Od čínskych úradov nedostala žiadne oficiálne vysvetlenie ani ospravedlnenie okrem tvrdení, že novinára zatkli pre jeho vlastné dobro, pretože sa v dave ľudí mohol nakaziť koronavírusom. "Nepovažujeme to za dôveryhodné vysvetlenie," uzavrela BBC.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí tieto tvrdenia popiera a uviedlo, že Lawrence sa nepreukázal novinárskym preukazom.

(tasr)

Minúta  |  

Ruskí vojaci znásilnili aj päťročné dievča, uviedla členka ukrajinskej vlády

Prvá podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Svyrydenková oznámila, že ruskí vojaci znásilnili len päťročné dievčatko a Ukrajinku vo veku 76 rokov.

Pre portál britskej televízie Sky News Svyrydenková v utorok povedala, že sa dozvedela o rôznych prípadoch počas ruskej vojny na Ukrajine, keď sa ukrajinské dievčatá a ženy stali obeťami sexuálneho násilia.

Na otázku, ako ruskí vojaci zaobchádzajú so ženami, Svyrydenková odpovedala: "Je to strašné."

"Rozprávali mi o príbehoch žien a detí, ktoré boli znásilnené. Prípad najmladšej obete sa týka päťročného dievčatka a najstaršou obeťou bola 76-ročná žena. Sú to strašné príbehy a svet by mal o nich vedieť a mal by reagovať. Som tu, aby som zdôraznila nevyhnutnosť uvaliť viac sankcií proti Rusku a pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine, nech túto vojnu ukončíme víťazstvom," uviedla Svyrydenková.

"Naši ľudia veľa trpia, ženy aj deti. Celý svet sa pripravuje na Vianoce a Ukrajina sa pripravuje na ďalšie ostreľovanie a na ďalšie rakety dopadajúce na našu elektrickú sieť," dodala.

Jej vyjadrenia nasledovali deň po tom, ako prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská počas návštevy Londýna obvinila ruské sily z využívania znásilňovania ako vojnovej zbrane.

Zelenská na medzinárodnej konferencii o boji proti sexuálnemu násiliu počas konfliktov tiež vyhlásila, že manželky ruských vojakov manželov povzbudzujú, aby znásilňovali Ukrajinky.

(tasr)

Minúta  |  

Sunak: Zlatá éra medzi Spojeným kráľovstvom a Čínou sa skončila

Britský premiér Rishi Sunak v pondelok upozornil na porušovanie ľudských práv v Číne a vyzval na zmenu britského postoja k čínskej vláde.

"Aby bolo jasné, takzvaná zlatá éra sa skončila spolu s myšlienkou, že obchod automaticky povedie k spoločenským a politickým reformám," povedal Sunak v príhovore na bankete na londýnskej radnici.

"Uvedomujeme si, že Čína predstavuje systémovú výzvu pre naše hodnoty a záujmy," dodal premiér. Čína sa podľa jeho slov blíži k čoraz silnejšiemu autoritárstvu a vláda v Pekingu sa rozhodla "ďalej pokračovať v tvrdých zásahoch" namiesto toho, aby vypočula požiadavky ľudí. Pripomenul aj nedávny zásah voči novinárovi BBC.

"Médiá a členovia nášho parlamentu musia byť schopní poukazovať na tieto záležitosti bez sankcií, vrátane upozorňovania na prípady zneužívania ľudských práv v (autonómnej oblasti) Sin-ťiang a obmedzovania slobody v Hongkongu," povedal.

Banket na londýnskej radnici sa koná každoročne a britský premiér na ňom zvyčajne vystúpi s príhovorom.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: NATO bude podporovať Ukrajinu, kým bude treba

Severoatlantická aliancia nepoľaví v podporovaní Ukrajiny, vyhlásil v utorok generálny tajomníka NATO Jens Stoltenberg. Zároveň vyzval spojencov, aby Kyjevu prisľúbili viac pomoci v súvislosti s prichádzajúcou zimou. Informuje o tom agentúra Reuters.

"NATO bude hájiť Ukrajinu tak dlho, ako bude treba. Nestiahneme sa… Sústredíme sa najmä na podporu Ukrajiny a zaistenie toho, aby (ruský) prezident nezvíťazil," uviedol Stoltenberg pred stretnutím ministrov zahraničných vecí NATO v rumunskej Bukurešti. Dodal, že dobré podmienky pre začiatok rokovaní je možné vytvoriť len postupom Ukrajiny na bojisku.

Ministri zahraničných vecí NATO sa na stretnutí v Bukurešti sústredia na navýšenie vojenskej pomoci ako sú napríklad obranné systémy a munícia pre Ukrajinu. Rokovať budú aj o nevojenskej pomoci, ako sú napríklad pohonné látky, medicínske alebo zimné vybavenie. Ukrajina sa v čase ruských útokov na objekty energetickej infraštruktúry pripravuje na chladnejšie počasie.

Ministri budú tiež diskutovať o žiadosti Ukrajiny vstúpiť do NATO. Zrejme však len potvrdia politiku otvorených dverí Aliancie, predpokladá Reuters. V roku 2008 na samite NATO, ktorý sa konal tiež v Bukurešti, sa Spojenci dohodli, že Ukrajina sa stane členom NATO. Neprijali však konkrétne kroky, ktoré by Kyjev k tomuto členstvu priblížili, pripomína Reuters.

Na prebiehajúcom stretnutí ministrov NATO sa zúčastnia v stredu aj predstavitelia Gruzínska, Moldavska a Bosny a Hercegoviny. NATO chce totiž posilniť vzťahy aj s inými krajinami kvôli obavám, že konflikt na Ukrajine môže destabilizovať aj iné štáty.

Ministri budú hovoriť aj o posilnení odolnosti spoločnosti, pričom Stoltenberg západné krajiny varoval, aby si pri odklone od ruských energií nevybudovali závislosť od Číny.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina vyšetruje prípady ruského mučenia v Chersone

Ukrajinské úrady v Chersone vyšetrujú miesta, kde údajne ruskí vojaci mučili obyvateľov. V utorok o tom informoval portál britského denníka The Guardian.

Vyšetrovatelia vyše dva týždne po stiahnutí ruských okupačných síl z Chersonu oznámili, že objavili päť mučiarní priamo v meste a štyri ďalšie takéto miestnosti v jeho širšom okolí.

Ukrajinci obviňujú Rusov, že ich väznili, zväzovali, bili, dávali im elektrické šoky, vypočúvali ich a vyhrážali sa im smrťou, informovala tlačová agentúra AP. Odborníci na ľudské práva varovali, že doteraz oznámené obvinenia sú iba začiatkom vyšetrovania.

Podľa ukrajinskej polície ruskí vojaci spáchali v donedávna okupovaných oblastiach Chersonu vyše 460 vojnových zločinov. Okupácia Chersonu trvala osem mesiacov. Bolo to prvé veľké ukrajinské mesto, ktoré krátko po spustení invázie vo februári obsadili ruské sily.

Ukrajinská armáda po úspešnej protiofenzíve a systematickom ostreľovaní ruských zásobovacích trás mesto opätovne obsadila 11. novembra. Ruské jednotky sa z mesta 9. novembra stiahli na druhý breh rieky Dneper. Odtiaľ naďalej pokračujú v ostreľovaní Chersonu a zabíjajú civilistov v meste.

(tasr)

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.