Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron pricestoval na štátnu návštevu USA

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestoval v utorok neskoro večer miestneho času do Washingtonu na štátnu návštevu, ktorú bude hostiť prezident USA Joe Biden. Predmetom rokovaní týchto lídrov budú okrem iného otázky týkajúce sa obchodu medzi USA a EÚ. Z dôvodu covidovej pandémie ide o prvú oficiálnu štátnu návštevu počas Bidenovho prezidentovania.

Americkí predstavitelia tvrdia, že výber Francúzska na túto poctu odráža hlboké historické väzby aj súčasné intenzívne partnerstvo Washingtonu a Paríža v konfrontácii s Ruskom v súvislosti s jeho prebiehajúcou vojnou na Ukrajine.

Macron pristál na Andrewsovej spojenej základni (JBA) v štáte Maryland, ktorá sa nachádza približne 13 kilometrov východne od hlavného mesta Washington.

Francúzskeho prezidenta počas pobytu v metropole čaká slávnostné vojenské privítanie v Bielom dome, stretnutie s Bidenom v Oválnej pracovni a štvrtkový štátny banket, na ktorom vystúpi americký hudobník Jon Batiste - držiteľ piatich cien Grammy, Oscara, Zlatého glóbusu a ocenenia BAFTA.

Macron svoju návštevu ukončí v piatok zastávkou v južanskom New Orleans, niekdajšom francúzskom koloniálnom meste.

Napriek Macronovej silnej podpore v prospech Kyjeva jeho trvanie na pokračovaní dialógu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dráždi amerických diplomatov.

V otázke Číny, kde Washington presadzuje "jastrabí tón" a mocnosti EÚ sa snažia nájsť tzv. "strednú cestu", sa pravdepodobne počas rokovaní nedosiahne väčší pokrok, hodnotí AFP.

"Európa má od roku 2018 svoju vlastnú, jedinečnú stratégiu pre vzťahy s Čínou," uviedol na Twitteri hovorca francúzskeho veľvyslanectva vo Washingtone Pascal Confavreux.

(tasr)

Minúta  |  

Španielska vláda predložila návrh zameraný na boj proti obchodovaniu s ľuďmi

Španielska vláda v utorok predložila návrh zákona, ktorého cieľom je poskytnúť lepšiu ochranu ekonomicky zraniteľným migrantom pred tým, aby sa nestali obeťami obchodovania s ľuďmi.

Zákon bol navrhnutý s cieľom pomôcť obetiam rôznych druhov obchodovania - od sexuálneho vykorisťovania a nútenej práce až po nelegálny predaj ľudských orgánov, nedobrovoľné manželstvá a iné kriminálne činy, uviedla španielska ministerka spravodlivosti Pilar Llopová.

Hneď ako súd potvrdí postavenie osoby ako potenciálnej obete, táto osoba dostane osobnú a bezplatnú právnu pomoc spolu s možnosťou vyhľadať pomoc v súvislosti s ubytovaním. Na základe zákona by sa tiež vytvoril nový úrad venovaný obetiam obchodovania s ľuďmi.

Španielske ministerstvo vnútra oznámilo, že miestna polícia minulý rok oslobodila viac ako 1000 obetí prípadov vykorisťovania. Väčšinu obetí sexuálneho vykorisťovania tvorili ženy z Kolumbie, Paraguaja, Rumunska a Venezuely.

Cieľom predmetného zákona je okrem iného znížiť strach z represálií a zmierniť obavy z toho, že migranti v Španielsku, ktorí nemajú povolenie na pobyt, môžu čeliť problémom zo strany imigračných úradov.

Ľavicová strana Môžeme (Podemos), ktorá je koaličným partnerom Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE) premiéra Pedra Sáncheza, zmienený návrh zákona kritizovala. Chce, aby povolenie na legálny pobyt a prácu v Španielsku dostali všetky potenciálne obete obchodovania s ľuďmi.

Llopová pripustila, že návrh - kým o ňom španielsky parlament bude hlasovať - pravdepodobne prejde úpravami.

(tasr)

Minúta  |  

Turecká pozemná operácia v Sýrii by ohrozila zisky v boji proti IS, domnievajú sa Američania

Ak by Turecko začalo pozemnú operáciu v Sýrii, vážne by to ohrozilo zisky dosiahnuté v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát (IS). V utorok to uviedol Pentagón, ktorý apeloval na Ankaru, aby sa zdržala takýchto krokov, informuje tlačová agentúra AFP.

Spojenými štátmi podporované Sýrske demokratické sily (SDF), vedené Kurdmi, zohrali kľúčovú úlohu pri vytláčaní extrémistických bojovníkov IS z obsadených území.

"Pretrvávajúci konflikt - najmä pozemná invázia - by vážne ohrozil ťažko vybojované zisky, ktoré svet dosiahol voči IS a destabilizoval by tento región," povedal novinárom hovorca Pentagónu, brigádny generál Pat Ryder.

Napätie medzi Tureckom a Sýriou sa zvýšilo po bombovom útoku v Istanbule z 13. novembra, pri ktorom zahynulo šesť ľudí a 81 utrpelo zranenia. Ankara pripisuje zodpovednosť za útok kurdským Oddielom ľudovej obrany (YPG), ktoré však akúkoľvek účasť na tomto čine popierajú.

Turecké sily už celý týždeň uskutočňujú nálety na pozície kurdských milícií na severe Sýrie neďaleko hraníc s Tureckom a pokračujú aj delostrelecké útoky.

Turecko od roku 2006 spustilo viaceré vojenské operácie na severe Sýrie proti YPG a zakázanej Strane kurdských pracujúcich (PKK), čo Ankare umožnilo kontrolovať oblasti pozdĺž hraníc.

(tasr)

Minúta  |  

Twitter ruší obmedzenia, ktoré zabraňovali šíreniu dezinformácií o covide

Americká spoločnosť Twitter oznámila, že zrušila obmedzenia, ktoré zabraňovali šíreniu dezinformácií týkajúcich sa ochorenia COVID-19.

"S účinnosťou od 23. novembra 2022 Twitter neuplatňuje politiku týkajúcu sa zavádzajúcich informácií o COVID-19," uvádza sa v oznámení zverejnenom na blogu spoločnosti Twitter Inc.

Bezprostredne nebolo jasné, ktoré konkrétne opatrenia už Twitter nebude presadzovať. Podľa CNN však táto zmena prístupu môže viesť k nárastu šírenia nepravdivých tvrdení o covide v čase, keď sa zvyšujú počty nakazených v Číne i v iných oblastiach sveta.

Twitter už na počiatku pandémie v roku 2020 zaviedol sériu opatrení proti šíreniu covidových dezinformácií vrátane označovania príspevkov s pochybným obsahom či odstraňovania falošných tvrdení o vakcínach proti koronavírusu. Podobnú politiku doposiaľ uplatňuje aj sociálna sieť Facebook a videoserver YouTube.

Koncom októbra tohto roku sociálnu a mikroblogovaciu sieť Twitter kúpil za 44 miliárd dolárov americký podnikateľ Elon Musk, ktorý už avizoval viaceré zmeny v jej fungovaní. Okrem iného začal s hromadným prepúšťaním, v rámci ktorého prišla o prácu viac než polovica zamestnancov spoločnosti vrátane tých, ktorí mali na starosti sledovanie dodržiavania pravidiel upravujúcich zverejňovanie obsahu.

Na základe internetového hlasovania Musk minulý týždeň obnovil zablokovaný účet amerického exprezidenta Donalda Trumpa. Avizoval tiež amnestiu, v rámci ktorej budú obnovené mnohé v minulosti pozastavené twitterové účty, s výnimkou tých, ktorých majitelia porušili zákon alebo sa zapojili do spamovania.

(tasr)

Minúta  |  

Cichanovská žiada Minsk, aby informoval o stave väznenej Kalesnikavovej

Bieloruská opozičná politička Maryja Kalesnikavová, ktorú odsúdili na 11 rokov väzenia, sa po prevoze do nemocnice podrobila chirurgickému zákroku. Podľa jej otca Aľaxandra Kalesnikava je stav jeho dcéry vážny, ale stabilizovaný. Dodal, že lekári mu neoznámili dcérinu diagnózu ani podrobnosti o chirurgickom zákroku, píše TASR.

Podľa agentúry AP Kalesnikav informoval, že s dcérou sa videli naposledy asi pred mesiacom, keď ju navštívil vo väznici v meste Homeľ na juhu Bieloruska. Maryja vraj vtedy pôsobila energicky a veselo.

Exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská v súvislosti so správou o Kalesnikavovej hospitalizácii vyzvala bieloruské úrady, aby zverejnili informácie o stave opozičnej aktivistky. "Nedovoľte režimu, aby mlčal o zdraví Maryje Kalesnikavovej," apelovala Cichanovská na prívržencov opozície.

Kalesnikavovej právnik Uladzimir Pyľčanka uviedol, že jeho mandantka bola pred prevozom do nemocnice umiestnená na samotku. K jej zdravotnému stavu sa bližšie nevyjadril. Dodal však, že väzenské úrady opakovane zamietali jeho žiadosti o návštevu Kalesnikavovej vo väznici v Homeli.

Kalesnikavová sa stala mediálne známou pred prezidentskými voľbami, ktoré sa v Bielorusku konali v auguste 2020. Kalesnikavová bola vtedy koordinátorkou predvolebného štábu Viktara Babaryku, ktorému však napokon úrady znemožnili kandidovať.

Po voľbách Bieloruskom otriasli masové protesty, počas ktorých bolo zatknutých viac ako 35.000 ľudí a ďalšie tisícky zbila polícia. Cichanovská tesne po voľbách odišla do exilu.

Kalesnikavová potom pomáhala koordinovať povolebné opozičné protesty a odolávala snahám bieloruských úradov prinútiť ju opustiť krajinu. Keď ju príslušníci bieloruskej tajnej služby v septembri 2020 vyviezli na hranicu s Ukrajinou, aby sa ju násilne pokúsili vyhostiť, roztrhala svoj pas a vrátila sa späť na územie Bieloruska, kde ju zatkli.

Tesne pred začatím súdneho procesu Kalesnikavová v liste z väzenia uviedla, že úrady jej ponúkli prepustenie z väzby, ak požiada o milosť a poskytne "kajúcny rozhovor" štátnym médiám. Aktivistka trvala na tom, že je nevinná a ponuku odmietla.

"Za slobodu sa oplatí bojovať. Nebojte sa byť slobodní," napísala z väzenia. "Nič neľutujem a urobila by som to znova," dodala. V roku 2021 súd v Minsku odsúdil Kalesnikavovú na 11 rokov väzenia, keď ju uznal za vinnú v troch bodoch obžaloby vrátane sprisahania s cieľom získať moc.

(tasr, min)

Minúta  |  

Jadrový arzenál Číny sa do roku 2035 strojnásobí, odhaduje Pentagón

Jadrový arzenál Číny sa do roku 2035 pravdepodobne viac než strojnásobí, a to na 1500 jadrových hlavíc. V utorkovej výročnej správe o čínskej armáde to uviedlo americké ministerstvo obrany, ktoré okrem iného poukázalo aj na rastúcu sofistikovanosť čínskych vzdušných síl.

TASR správu prevzala z agentúry AFP. Podľa Washingtonu predstavuje Čína pre USA najzávažnejšiu výzvu. Ako sa uvádza v predmetnej správe, Peking posilnil svoje jadrové, ako aj konvenčné sily.

"Ministerstvo obrany (USA) odhaduje, že zásoby funkčných jadrových hlavíc (Číny) prekročili 400 kusov," píše sa v správe Pentagónu. "Ak bude Čína pokračovať v tomto tempe jadrovej expanzie, pravdepodobne si vytvorí zásoby približne 1500 jadrových hlavíc do roku 2035," dodávajú americkí predstavitelia.

AFP konštatuje, že tento počet bude stále omnoho nižší než arzenál USA či Ruska. Čína sa podľa USA pravdepodobne usiluje vyvinúť nové jadrové hlavice a nosiče, ktoré by sa mali minimálne vyrovnať účinnosti či spoľahlivosti hlavíc, ktoré vyvíjajú Spojené štáty a Rusko.

Peking takisto pracuje na modernizácii svojho arzenálu balistických rakiet. V roku 2021 ich Čína v rámci testov vypálila približne 135, čo je viac než zvyšok sveta dokopy – okrem tých, ktoré boli nasadené v konfliktoch. Čína tiež podľa Washingtonu vyvíja nové medzikontinentálne balistické strely (ICBM).

Správa ďalej konštatuje, že čínske vzdušné sily, ktoré sú tretie najväčšie na svete s 2800 lietadlami, takisto výrazne napredujú a rýchlo dobiehajú vzdušné sily západných krajín. Pentagón dodal, že tento trend postupne oslabuje dlhodobý náskok amerických vzdušných síl.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.