Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na juhu Číny vypukli nové zrážky. Úrady varovali pred "zásahmi" proti protestom

Nové potýčky vypukli v utorok večer medzi políciou a protestujúcimi v juhočínskom meste Kuang-čou a trvali až do stredy. Došlo k nim v rámci vlny demonštrácií proti covidovým lockdownom po celej Číne, ale medzičasom na nich ľudia začali žiadať aj politické slobody. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Najvyšší bezpečnostný orgán Číny v utorok neskoro večer varoval, že úrady budú "zasahovať" proti protestom, ktoré sú najmohutnejšie od prodemokratických zhromaždení v roku 1989 – tie režim krvavo potlačil.

Protesty vypukli cez víkend vo veľkých čínskych mestách vrátane Pekingu a Šanghaja, pričom režim nasadil obrovský bezpečnostný aparát, aby rýchlo akékoľvek ďalšie nepokoje zastavil.

V utorok neskoro večer však vypukli nové zrážky v meste Kuang-čou a trvali až do stredy, čo potvrdili svedkovia a zábery na sociálnych sieťach overené agentúrou AFP.

Príslušníci bezpečnostných zložiek v ochranných proticovidových kombinézach vytvorili rady plece pri plece, zakrývali sa priehľadnými štítmi a takto postupovali ulicou v mestskom obvode Chaj-ču. Okolo nich pritom lietali úlomky rozbíjaného skla, ukazovali videá zverejnené na sociálnych sieťach.

Na videách bolo počuť, ako ľudia kričia a jačia, a bolo vidieť rozstavené oranžovo-modré barikády.
Ľudia hádzali do policajtov rôzne predmety a neskôr niekto nafilmoval približne desať mužov so zviazanými rukami, ako ich polícia odvádza.

Obyvateľ mesta s priezviskom Čchen pre AFP v stredu povedal, že bol svedkom, ako sa okolo sto policajtov blíži k štvrti Chou-ťiao v mestskom obvode Chaj-ču a v utorok neskoro večer tam zatýka najmenej troch mužov.

Spúšťačom protestov bola politika nulovej tolerancie voči covidu, keď vláda zatvárala do lockdownov obrovská množstvá ľudí a dusila tým ekonomiku.

Urýchľovačom hnevu čínskych obyvateľov bol smrteľný požiar v Urumči, hlavnom meste severozápadného regiónu Sin-ťiang. Ľudia pripísali vinu za to, že obete uviazli vo vnútri horiacej budovy, vládnym obmedzeniam proti covidu.

Demonštranti však žiadajú už aj oveľa širšie politické reformy v komunistickej Číne, niektorí dokonca vyzývajú prezidenta Si Ťin-pchinga na odchod.

(tasr)

Minúta  |  

Zdravotnícky výbor odporúča parlamentu schváliť návrh zvýšenia platov lekárov

Parlamentný zdravotnícky výbor odobril v stredu návrh na zvýšenie platov lekárov. Plénu Národnej rady (NR) SR ho odporúča schváliť.

Navrhované zmeny sú reakciou na požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Majú podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR zabezpečiť stiahnutie hromadných výpovedí lekárov, ale aj zamedziť poklesu záujmu o štúdium v oblasti zdravotníctva. Tiež zabrániť odchodu zdravotníkov zo systému, prípadne ich presunu do iných štátov.

Koeficient minimálnej mzdy lekára by mal byť podľa návrhu od 1. januára 2023 pri atestovaných lekároch 2,5-násobok priemernej mzdy, pri neatestovaných lekároch 1,5-násobok. Okrem toho sa má zvyšovať podľa odpracovaných rokov praxe.

Neatestovaným lekárom sa má za každý rok praxe zvýšiť plat o 0,015-násobok z priemernej mzdy, atestovaným lekárom o 0,025-násobok po dobu 30 rokov. Od 1. januára 2025 sa má atestovaným lekárom zvýšiť koeficient za odpracované roky na 0,03-násobok priemernej mzdy po dobu 30 rokov.

Návrh v utorok (29. 11.) schválil aj vládny kabinet.

(tasr)

Minúta  |  

Južná Kórea: Čínske a ruské lietadlá vstúpili do zóny protivzdušnej obrany

Juhokórejská armáda vyslala v stredu svoje stíhačky k dvom čínskym a šiestim ruským vojenským lietadlám, ktoré vstúpili do juhokórejskej zóny protivzdušnej obrany. Informácie priniesli agentúry Reuters a Jonhap.

Čínske bombardéry H-6 ráno miestneho času opakovane bez ohlásenia vstúpili do Kórejskej identifikačnej zóny protivzdušnej obrany (KADIZ) pri južnom a severovýchodnom pobreží Južnej Kórey, uviedol generálny štáb v Soule.

Neskôr opätovne vstúpili do tejto zónu v Japonskom mori, a to spolu s ruskými bombardérmi TU-95 a stíhačkami SU-35. Čínske a ruské lietadlá, ktoré sa podľa pozorovateľov zjavne zúčastňovali na spoločnom vojenskom cvičení, nenarušili juhokórejský vzdušný priestor.

Identifikačná zóna protivzdušnej obrany nie je vzdušným priestorom krajiny, je však vymedzená, aby sa v nej cudzie lietadlá identifikovali a zabránilo sa tak neúmyselným zrážkam.

(tasr)

Minúta  |  

Gréckym ostrovom Eubója otriasli dve zemetrasenia, neboli hlásené väčšie škody

Grécky ostrov Eubója zasiahli v utorok v rozpätí niekoľkých hodín dve zemetrasenia, ktoré bolo cítiť aj v Aténach. Neboli však hlásené žiadne zranenia ani väčšie škody.

Silnejšie zo zemetrasení s magnitúdom 5,0 nastalo o 22.06 miestneho času v juhovýchodnej časti ostrova. Predchádzalo mu zemetrasenie o sile 4,8 s približne rovnakým epicentrom.

Podľa úradov zemetrasenia spôsobili len menšie škody na budovách v blízkosti epicentra. Zemetrasenia sú v Grécku a susednom Turecku bežné, nie však pri východnom pobreží Eubóje. „Nemáme žiadne údaje o zlomových líniách v tejto oblasti,“ povedal pre štátnu televíziu ERT Efthymios Lekkas, profesor aplikovanej geológie a zvládania katastrof na univerzite v Aténach.

Zemetrasenie s magnitúdom 5,9 pri Aténach v roku 1999 zabilo 143 ľudí.

(sita)

Minúta  |  

Petícia s názvom "Dárek pro Putina" žiada odstrihnúť ruskú ambasádu v Česku od energií

Český projekt "Dárek pro Putina" zverejnil petíciu, v ktorej navrhuje odstrihnúť tamojšie budovy, ktoré sú v majetku Ruskej federácie, od energií. Ide o reakciu na sústavné ničenie ukrajinskej energetickej infraštruktúry ruskými okupantmi. Informovali o tom v utorok webové Novinky.cz.

"Rusko sa evidentne rozhodlo zlomiť Ukrajinu tmou a mrazom. Z hľadiska vyššieho mravného princípu žiadame príslušných štátnych a súkromných distribútorov energií, aby dali ruským diplomatom v Prahe ochutnať ich vlastnú medicínu. Žiadame odpojenie všetkých budov v majetku Ruskej federácie od plynu, vody a elektrickej energie," uvádza sa v texte predmetnej petície.

Projekt "Dárek pro Putina" je zameraný na podporu Ukrajiny, ktorá sa od februára bráni voči ruskej vojenskej agresii. V jeho rámci sa Česi nedávno zložili na tank pre ukrajinskú armádu.

V aktuálnej petícii táto iniciatíva pripomína masívne ruské raketové útoky na Ukrajinu, ktoré v uplynulých týždňoch vo veľkom mieria na elektrárne, teplárne či vodárne. Zo strany Ruska ide zjavne o taktiku podkopania životaschopnosti štátu.

"Táto nová fáza vojny prináša katastrofické, a navyše každodenné dôsledky pre život civilného obyvateľstva. Bez energií a vody sa ocitajú nielen byty, školy a škôlky, obchody a výrobné prevádzky, ale aj napríklad nemocnice," píšu autori.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal v utorok uviedol, že Ukrajine šesť dní po poslednej vlne rozsiahlych raketových útokov Ruska na energetickú infraštruktúru stále chýba zhruba 30 percent elektriny; dodávky sú preto obmedzené.

(tasr)

Minúta  |  

Macron pricestoval na štátnu návštevu USA

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestoval v utorok neskoro večer miestneho času do Washingtonu na štátnu návštevu, ktorú bude hostiť prezident USA Joe Biden. Predmetom rokovaní týchto lídrov budú okrem iného otázky týkajúce sa obchodu medzi USA a EÚ. Z dôvodu covidovej pandémie ide o prvú oficiálnu štátnu návštevu počas Bidenovho prezidentovania.

Americkí predstavitelia tvrdia, že výber Francúzska na túto poctu odráža hlboké historické väzby aj súčasné intenzívne partnerstvo Washingtonu a Paríža v konfrontácii s Ruskom v súvislosti s jeho prebiehajúcou vojnou na Ukrajine.

Macron pristál na Andrewsovej spojenej základni (JBA) v štáte Maryland, ktorá sa nachádza približne 13 kilometrov východne od hlavného mesta Washington.

Francúzskeho prezidenta počas pobytu v metropole čaká slávnostné vojenské privítanie v Bielom dome, stretnutie s Bidenom v Oválnej pracovni a štvrtkový štátny banket, na ktorom vystúpi americký hudobník Jon Batiste - držiteľ piatich cien Grammy, Oscara, Zlatého glóbusu a ocenenia BAFTA.

Macron svoju návštevu ukončí v piatok zastávkou v južanskom New Orleans, niekdajšom francúzskom koloniálnom meste.

Napriek Macronovej silnej podpore v prospech Kyjeva jeho trvanie na pokračovaní dialógu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dráždi amerických diplomatov.

V otázke Číny, kde Washington presadzuje "jastrabí tón" a mocnosti EÚ sa snažia nájsť tzv. "strednú cestu", sa pravdepodobne počas rokovaní nedosiahne väčší pokrok, hodnotí AFP.

"Európa má od roku 2018 svoju vlastnú, jedinečnú stratégiu pre vzťahy s Čínou," uviedol na Twitteri hovorca francúzskeho veľvyslanectva vo Washingtone Pascal Confavreux.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.