30. novembra 2022 | 16:05

Minúta | 30. novembra 2022 | 16:05

Dovoz ruského LNG do EÚ vzrástol zhruba o 40 percent

Európska únia (EÚ) tento rok znížila svoju závislosť od ruskej energie, zakázala dovoz uhlia a pripravila aj ropné embargo. Ale import jednej komodity zažíva rozmach a je nepravdepodobné, že by v dohľadnej dobe musel čeliť bojkotu Únie.

Dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska vzrástol za rok približne o 40 percent, keďže kupujúci sa snažia nahradiť zmenšujúce sa toky potrubím. Je to horká pilulka pre mnohých v európskom bloku, ktorý uvalil prísne sankcie na Moskvu, aby ju pripravil o prostriedky na podporu vojny na Ukrajine.
EÚ minula od januára do konca septembra za ruský LNG rekordných 12,5 miliardy eur, päťkrát viac ako rok predtým.

Prudký dopyt z krajín, ako sú Francúzsko a Belgicko, pomohol v tomto roku urobiť z Ruska druhého najväčšieho dodávateľa LNG do severozápadnej Európy, čo je síce ďaleko za USA, ale pred Katarom. Ukázali to údaje o sledovaní lodí a prístavov.

Pred inváziou na Ukrajinu vo februári bol plyn z Ruska prepravovaný potrubiami najväčším zdrojom energie v Európe. Vzhľadom na to, že Kremeľ odvtedy obmedzuje tieto dodávky, bol región nútený doviezť viac LNG z celého sveta vrátane Ruska, aby naplnil svoje zásobníky pred zimou.

"Ruský LNG musí naďalej prúdiť," povedala Anne-Sophie Corbeauová z Centra globálnej energetickej politiky Kolumbijskej univerzity, podľa ktorej je situácia na trhu čoraz napätejšia.

Spomedzi európskych krajín prestali nakupovať ruský LNG iba Spojené kráľovstvo a pobaltské štáty. To kontrastuje s postojom k ruskej rope, ktorej sa väčšina kupcov v Európe vyhýba a 5. decembra začne na ňu platiť embargo EÚ.

O úplnom embargu na ruský plyn sa nikdy vážne neuvažovalo, vzhľadom na nedostatok globálnych dodávok a vyhliadky na ešte napätejší trh v budúcom roku. Napriek tomu sa EÚ snaží o hľadanie alternatívnych dodávok. V marci sa blok zaviazal, že tento rok nahradí takmer dve tretiny ruského plynu dovozom odinakiaľ, pričom väčšina bude vo forme LNG.

Ruský plyn v súčasnosti tvorí menej ako desať percent dodávok paliva v regióne, čo je pokles z viac ako tretiny v minulom roku, ale podiel LNG na dodávkach z Ruska je takmer polovičný.

Dodávky v rámci Európy nie sú ani zďaleka rovnomerné, ukazujú údaje o sledovaní lodí. Keďže Spojené kráľovstvo odmietlo ruský LNG, náklad našiel odberateľa inde, pričom ruské dodávky do belgických prístavov sa od januára do októbra viac ako zdvojnásobili a dovoz do Francúzska vzrástol o 60 percent.

Väčšina globálnych dodávok LNG je viazaná na dlhodobé zmluvy. A predajcovia sú často veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré nie sú pod kontrolou vlád.

Francúzska spoločnosť TotalEnergies má napríklad 20-percentný podiel v Jamal LNG, najväčšom ruskom výrobnom závode na skvapalnený plyn. A hoci spoločnosť zastavila nové investície v Rusku a predala niektoré aktíva v krajine, zaviazala sa zostať v Jamale, aby pomohla zabezpečiť dodávky plynu do Európy, pokiaľ to sankcie dovolia. Total vlastní tiež 19 percent v ruskej spoločnosti Novatek PJSC, ktorá projekt kontroluje.

"Za súčasných podmienok nemôžu existovať dobré a zlé projekty LNG," povedal v októbri generálny riaditeľ Novatek Leonid Michelson.

Do Európy začal posielať LNG aj štátny energetický gigant Gazprom, ktorý je predovšetkým dodávateľom komodity cez plynovody. Hoci LNG z jeho rozsiahleho projektu Sachalin 2 na ruskom Ďalekom východe smeruje vo všeobecnosti do Ázie, nové menšie zariadenie na ruskom pobreží Baltského mora poslalo prvé dodávky do Grécka.

To neznamená, že Rusko v budúcnosti neobmedzí Európe dodávky LNG, ako to robí v prípade potrubí. Začiatkom tohto roka Moskva zakázala dodávky skvapalneného plynu bývalej divízii Gazpromu v Nemecku, ktorú vláda v Berlíne znárodnila. Niektorí kupujúci sa obávajú tiež, že ruská vláda môže požadovať platby v rubľoch za LNG, ako to urobila za plyn z potrubí na jar, ale zatiaľ k takémuto rozhodnutiu nedošlo.

(tasr)

30. novembra 2022 | 15:56

Minúta | 30. novembra 2022 | 15:56

Turecko: Švédsko a Fínsko musia podniknúť ďalšie kroky pre schválenie členstva v NATO

Švédsko a Fínsko pokročili pri spĺňaní bezpečnostných požiadaviek Turecka, ale na schválenie ich členstva v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) zo strany Ankary ešte musia podniknúť „konkrétne kroky“. V stredu to povedal turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoğlu. Šéf tureckej diplomacie sa v utorok na okraji stretnutia NATO v rumunskej Bukurešti stretol s jeho náprotivkami zo Švédska a Fínska.

„Tieto dve krajiny podnikli určité kroky na splnenie svojich záväzkov. Neignorujeme kroky, ktoré boli podniknuté. Zatiaľ však nenastal konkrétny vývoj v niektorých otázkach, ako je vydanie (podozrivých hľadaných Tureckom) a zmrazenie teroristického majetku,“ povedal novinárom turecký minister s tým, že severským krajinám pripomenuli, že „v konečnom dôsledku je treba presvedčiť turecký ľud a turecký parlament“.

Ministri Švédska a Fínska zneli optimistickejšie. Švédsky minister Tobias Billström pre švédsku televíziu SVT uviedol, že smerom k členstvu v NATO robia pokrok a on čoskoro vycestuje do Turecka. Šéf fínskej diplomacie Pekka Haavisto pre fínske médiá povedal, že rokovania sa uskutočnili v konštruktívnom a vecnom duchu.

Švédsko a Fínsko požiadali o členstvo v NATO po tom, čo Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu. Všetkých 30 členov Aliancie ich v lete formálne prizvalo, no ich prístupový protokol zatiaľ neratifikovali Maďarsko a Turecko. To hrozí blokovaním ich členstva, ak nesplnia určité požiadavky týkajúce sa terorizmu zo strany kurdských militantov a ďalších skupín či vývozu zbraní.

(sita)

30. novembra 2022 | 15:38

Minúta | 30. novembra 2022 | 15:38

Väčšina respondentov prieskumu je spokojná s výsledkami komunálnych volieb

Dôvera v samosprávy je stabilná a väčšina respondentov prieskumu Ako sa máte, Slovensko? je spokojná s výsledkami komunálnych volieb. Spokojnosť vyjadrilo 58,3 percenta respondentov, naopak, nespokojných je 27,8 percenta opýtaných.

„Neviem alebo nezaujímam sa o to“ odpovedalo 6,1 percenta a „je mi to jedno“ 7,8 percenta respondentov. Projekt Ako sa máte, Slovensko? sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku karanténnych opatrení v marci 2020. Iniciuje ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Spokojnejší s výsledkami komunálnych volieb sú respondenti, ktorí dôverujú samosprávam, že robia to, čo je prospešné pre našu spoločnosť, ďalej respondenti, ktorí sa volieb zúčastnili a obyvatelia najmenších obcí. Spomedzi voličov politických strán sú najspokojnejší s výsledkami volieb voliči strany Progresívne Slovensko a najnespokojnejší voliči hnutia Republika.

„Dôležitou správou je, že nadpolovičná väčšina respondentov je spokojná s výsledkami komunálnych volieb. Dokonca aj medzi najnespokojnejšími prívržencami politických strán (voličmi strán Smer-SD a Republika) nespokojní výraznejšie neprevažujú a pomer medzi spokojnými a nespokojnými je približne vyrovnaný,“ zhodnotil Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV a dodal, že komunálne voľby sú z tohto hľadiska úspechom demokracie a neprispievajú k výraznejšej polarizácii spoločnosti.

Viac ako polovica voličov (55,6 percenta) bola pre svojho kandidáta v komunálnych voľbách rozhodnutá viac ako mesiac pred voľbami a 37 percent viac ako tri mesiace pred voľbami. Mesiac pred voľbami sa rozhodovalo 17,5 percenta respondentov, týždeň pred voľbami 15,7 percenta a v deň volieb 11, 2 percenta. Rozhodnutie, akého kandidáta voliť v komunálnych voľbách, robili ženy neskôr ako muži. Až 31,1 percenta žien sa rozhodovalo týždeň pred voľbami alebo v deň volieb, pričom takýchto mužov bolo 22, 5 percenta.

Najčastejším zdrojom informácií o kandidátoch v komunálnych voľbách boli materiály zasielané do schránok, nasledované informáciami v tlačených, televíznych alebo online médiách a rádiách. Pre svojho kandidáta na predsedu samosprávneho kraja sa viac ako mesiac pred voľbami rozhodlo 39,6 percenta voličov a 20,1 percenta viac ako tri mesiace pred voľbami. Mesiac pred voľbami sa rozhodovalo 16,1 percenta respondentov, týždeň pred voľbami 26,1 percenta a v deň volieb 18,1 percenta respondentov.

Respondenti považujú obecné samosprávy za jedny z najdôveryhodnejších subjektov na Slovensku. Dôveruje im 35,7 percenta opýtaných. Vyššiu dôveru majú len zamestnávatelia, ktorým dôveruje 40,3 percenta respondentov. Slovenské štátne firmy získali v prieskume dôveru 30,9 percenta, prezidentka 25 percent a neziskové organizácie 22,1 percenta. Inštitúcie Európskej únie majú dôveryhodnosť 21,5 percenta a médiá 17,4 percenta. Dôvera vo Vládu SR a Národnú radu SR dosiahla len okolo 12 percent. Šestnásta vlna zbierania údajov pre výskum Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila od 4. do 12. novembra, čiže tesne po spojených voľbách do VÚC a komunálnych voľbách, ktoré sa konali 29. októbra.

(sita)

30. novembra 2022 | 15:23

Minúta | 30. novembra 2022 | 15:23

Mikulec: Nie som prilepený k stoličke ministra, som pripravený na každú možnosť

Minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO) je pripravený aj na to, že mu poslanci Národnej rady SR vo štvrtok 1. decembra vyjadria pri hlasovaní nedôveru. Priznal to po stredajšom rokovaní vlády.

"Som pripravený na všetky možnosti, tak ako všetky odvolávania predtým, nie som prilepený k stoličke ministra," povedal Mikulec. Potvrdil, že v prípade odvolania by sa vrátil k poslaneckému mandátu.

O Mikulcovi majú poslanci hlasovať vo štvrtok. Pôvodne sa malo hlasovať už v polovici novembra, plénum však nebolo opakovane uznášaniaschopné, predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) preto hlasovanie presunul na 1. decembra.

Návrh na odvolanie Mikulca z funkcie podal opozičný Smer-SD. Vyčíta mu nezvládanie migračnej krízy, kritizuje ho aj za riadenie rezortu. Vláda návrh opozície odmietla. Mikulec čelí odvolávaniu už ôsmykrát.

(tasr)

30. novembra 2022 | 15:01

Minúta | 30. novembra 2022 | 15:01

Nulová DPH na potraviny v Poľsku vyjde štát na 8,7 miliardy zlotých

Poľsko môže prísť o miliardy zlotých na príjmoch z dane z pridanej hodnoty (DPH) po predĺžení nulovej sadzby tejto dane na niektoré potraviny. Ukázala to štúdia dôsledkov, ktorá je súčasťou návrhu príslušného zákona.

Presnejšie, štátny rozpočet Poľska môže v roku 2023 prísť o 8,7 miliardy zlotých (1,86 miliardy eur) na príjmoch z DPH v dôsledku predĺženia nulovej sadzby na základné potraviny do konca júna 2023.

Poľská vláda koncom roka 2021 predstavila svoj "štít" v rámci boja proti rastúcej inflácii v podobe pozastavenia DPH na potraviny a jej zníženia v prípade ďalších tovarov. Následne od 1. februára 2022 klesla v krajine na potravinárske výrobky na nulu z päť percent.

Premiér Mateusz Morawiecki v utorok (29. 11.) oznámil, že Poľsko zachová nulovú sadzbu DPH na potraviny aj v prvom polroku 2023.

(tasr)

30. novembra 2022 | 14:58

Minúta | 30. novembra 2022 | 14:58

Krúpa: Lehoty v prípade vyšetrovania únosu Vietnamca sa naťahujú

Lehoty v prípade vyšetrovania únosu Vietnamca sa naťahujú. Uviedol to poslanec Národnej rady SR a predseda parlamentného Výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (SaS) médiám po dnešnom výborovom zasadnutí.

Na zasadnutie pozvali i prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana, ktorý odpovedal na otázky o únose. „Okolo prípadu sú informácie, ktoré človeka zamrzia. Strane Sloboda a Solidarita záleží nielen na boji proti korupcii, ale aj na právnom štáte i na reputácii republiky. Toto je jeden z dôvodov, prečo sa tomu treba jasne venovať," povedal Krúpa.

Poslanec si myslí, že táto vec ešte zďaleka neskončila a dodal, že brannobezpečnostný výbor sa k tejto téme bude pravidelne vracať. „Budeme čakať na ďalší aktualizačný moment alebo na ďalšie informácie, ktoré prídu. Určite budem opäť zvolávať zasadnutie výboru k tejto téme," uviedol.

Juraj Krúpa taktiež odôvodnil, prečo na schôdzu nepozval generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku. „K tejto téme som ho tu už raz mal a diskusia bola veľmi náročná. Sami ste počuli, že spochybnil únos Vietnamca, ktorý viedol aj cez Slovensko. Myslím si, že informácie, ktoré by sme od neho očakávali, by sme nedostali," skonštatoval.

Predseda brannobezpečnostného výboru zároveň uviedol, že vychádzal aj zo skúsenosti, ktorú mali poslanci na ústavnoprávnom parlamentnom výbore, kde sa odmietol k tejto téme vyjadriť. „Bolo by zbytočné ho sem volať," dodal na záver.

(sita)

30. novembra 2022 | 14:37

Minúta | 30. novembra 2022 | 14:37

Vládny kabinet schválil memorandum o zlepšení systému zdravotníctva

Vláda schválila Memorandum o zlepšení systému zdravotníctva 2022, ktorým reaguje na hromadné podanie výpovedí lekárov v nemocniciach.

Ako uviedlo ministerstvo zdravotníctva, schválenie memoranda je jedným z nevyhnutných predpokladov pre zachovanie kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti a obnovenie stability systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. Znenie memoranda je konsenzom medzi vládou a Lekárskym odborovým združením.

Kabinet sa v memorande zaväzuje vyvinúť systémové kroky najmä k financovaniu zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane zohľadnenia ceny práce zdravotníckych pracovníkov.

Ďalšie záväzky vlády hovoria o zvýšení počtu lekárov, sestier a pôrodných asistentiek, podpore vzdelávania v zdravotníctve, reforme vzdelávania lekárov či zabezpečení mzdovej konkurencieschopnosti Slovenska pri získavaní lekárov.

(sita)

30. novembra 2022 | 14:33

Minúta | 30. novembra 2022 | 14:33

Ukrajina víta návrh EÚ na zriadenie špeciálneho súdu na vyšetrovanie zločinov

Ukrajina v stredu privítala výzvu Európskej únie na vznik osobitného tribunálu, ktorý by potrestal ruských najvyšších predstaviteľov v súvislosti s vojnou na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

,,Presne toto navrhujeme už dlho. Rusko zaplatí za zločiny a ničenie. Nevyhnú sa tomu," uviedol na sociálnej sieti šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na Twitteri v stredu ráno uviedla, že ,,Rusko musí zaplatiť za svoje hrozné zločiny". Spresnila, že eurokomisia bude spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom v Haagu (ICC) a pomôže zriadiť špecializovaný súd, ktorý bude súdiť ruské vojnové zločiny.

ICC v súčasnosti skúma potenciálne vojnové zločiny spáchané ruskými vojakmi na Ukrajine od februárového začiatku invázie.

AFP pripomína, že ICC nemôže stíhať ,,zločin agresie", ak dotknuté krajiny neratifikovali Rímsky štatút, ktorým sa ustanovil Medzinárodný trestný súd. Doteraz to neurobili Rusko ani Ukrajina.

Výnimkou by bolo, keby Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) postúpila prípad ICC. To však zrejme neprichádza do úvahy, keďže Rusko má ako stály člen BR OSN právo veta.

(tasr)

30. novembra 2022 | 14:29

Minúta | 30. novembra 2022 | 14:29

EÚ predloží návrh na prepracovanie trhu s elektrinou do konca marca 2023

Európska komisia (EK) predloží návrh na prepracovanie trhu s elektrinou v Európskej únii (EÚ) do konca marca budúceho roka. Uviedla to v stredu eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

,,Na základe mojich vedomostí, predstavíme návrh trhu s elektrinou ako legislatívny návrh do konca marca," povedala na podujatí, ktoré zorganizoval spravodajský web Politico v Bruseli.

Únia chce zrevidovať svoj trh s elektrinou, aby zrušila prepojenie medzi cenami elektriny a plynu potom, ako prudké zdraženie plynu v tomto roku zvýšilo náklady na elektrinu pre európskych spotrebiteľov a podniky. Simsonová poznamenala, že konzultácie príslušných ministrov členských štátov bloku a zainteresovaných strán o plánoch budú prebiehať do konca marca 2023.

(tasr)