Preskočiť na obsah
  |  

Štatistické úrady V4 sa dohodli na spolupráci pre oblasť merania inflácie

Štatistické úrady krajín Vyšehradskej štvorky (V4) budú spolupracovať pri zavádzaní nových zdrojov údajov do zisťovania o raste spotrebiteľských cien. Dohodli sa na tom predsedovia štatistických úradov Vyšehradskej skupiny v rámci aktivít, ktoré sú spojené s predsedníctvom SR krajinám V4, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Inflácia je v súčasnosti vysoko aktuálna téma v celej Európe, preto sa spolupráca v rámci V4 zameria aj na túto oblasť. "Spolupráca našich odborníkov pri zavedení modernejších online metód do cenových štatistík prispeje ku skvalitneniu údajov o cenových indexoch a miere inflácie," uviedol predseda ŠÚ SR Peter Peťko.

Pôjde o výmenu skúseností súvisiacich s využívaním nových zdrojov údajov o spotrebiteľských cenách, ako sú dáta získané takzvaným web scrapingom alebo informácie zo skenerov. Spracujú sa aj údaje získané od obchodných reťazcov a z internetových stránok e-shopov alebo údaje získané z rôznych cenových porovnávacích platforiem na internete. Nové metódy postupne nahradia tradičný terénny zber údajov, ktorý patrí k najdrahším štatistickým zisťovaniam.

Lídri štatistických úradov potvrdili spoločný postup a výmenu odborných skúseností v oblasti demografie, využitia geopriestorových informácií a v oblasti odborného vzdelávania špecialistov a stáží pre študentov.

(tasr)

  |  

Austrálsky premiér vyzval USA, aby prestali stíhať Assangea

Austrálsky premiér Anthony Albanese v stredu oznámil, že osobne zatelefonoval predstaviteľom Spojených štátov a vyzval ich na ukončenie trestného stíhania voči zakladateľovi WikiLeaks Julianovi Assangeovi.

Austrálčan Assange je od roku 2019 väznený v Spojenom kráľovstve, kde čaká na rozhodnutie o vydaní USA. Tam ho v takom prípade čaká súd za vyzradenie tajných informácií – okrem iného aj o vojnách v Iraku a Afganistane.

"Už pred nejakým časom som dal jasne najavo, že čo je veľa, to je veľa. Je načase, aby sa táto záležitosť uzavrela," uviedol na margo Assangea premiér Albanese. Dodal, že jeho "stanovisko k problematike je jasné" a dal to najavo aj predstaviteľom Spojených štátov.

Juliana Assangea, ktorý sa nachádza v prísne stráženej londýnskej väznici Belmarsh, zadržali v apríli 2019 na ekvádorskej ambasáde v Londýne, kam sa uchýlil zo strachu pred vydaním do Spojených štátov. V USA mu hrozí väzenský trest v trvaní niekoľkých desiatok rokov.

Assange bol tiež kandidátom na získanie tohtoročnej Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, ktorú udeľuje Európsky parlament.

(tasr)

  |  

Dovoz ruského LNG do EÚ vzrástol zhruba o 40 percent

Európska únia (EÚ) tento rok znížila svoju závislosť od ruskej energie, zakázala dovoz uhlia a pripravila aj ropné embargo. Ale import jednej komodity zažíva rozmach a je nepravdepodobné, že by v dohľadnej dobe musel čeliť bojkotu Únie.

Dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska vzrástol za rok približne o 40 percent, keďže kupujúci sa snažia nahradiť zmenšujúce sa toky potrubím. Je to horká pilulka pre mnohých v európskom bloku, ktorý uvalil prísne sankcie na Moskvu, aby ju pripravil o prostriedky na podporu vojny na Ukrajine.
EÚ minula od januára do konca septembra za ruský LNG rekordných 12,5 miliardy eur, päťkrát viac ako rok predtým.

Prudký dopyt z krajín, ako sú Francúzsko a Belgicko, pomohol v tomto roku urobiť z Ruska druhého najväčšieho dodávateľa LNG do severozápadnej Európy, čo je síce ďaleko za USA, ale pred Katarom. Ukázali to údaje o sledovaní lodí a prístavov.

Pred inváziou na Ukrajinu vo februári bol plyn z Ruska prepravovaný potrubiami najväčším zdrojom energie v Európe. Vzhľadom na to, že Kremeľ odvtedy obmedzuje tieto dodávky, bol región nútený doviezť viac LNG z celého sveta vrátane Ruska, aby naplnil svoje zásobníky pred zimou.

"Ruský LNG musí naďalej prúdiť," povedala Anne-Sophie Corbeauová z Centra globálnej energetickej politiky Kolumbijskej univerzity, podľa ktorej je situácia na trhu čoraz napätejšia.

Spomedzi európskych krajín prestali nakupovať ruský LNG iba Spojené kráľovstvo a pobaltské štáty. To kontrastuje s postojom k ruskej rope, ktorej sa väčšina kupcov v Európe vyhýba a 5. decembra začne na ňu platiť embargo EÚ.

O úplnom embargu na ruský plyn sa nikdy vážne neuvažovalo, vzhľadom na nedostatok globálnych dodávok a vyhliadky na ešte napätejší trh v budúcom roku. Napriek tomu sa EÚ snaží o hľadanie alternatívnych dodávok. V marci sa blok zaviazal, že tento rok nahradí takmer dve tretiny ruského plynu dovozom odinakiaľ, pričom väčšina bude vo forme LNG.

Ruský plyn v súčasnosti tvorí menej ako desať percent dodávok paliva v regióne, čo je pokles z viac ako tretiny v minulom roku, ale podiel LNG na dodávkach z Ruska je takmer polovičný.

Dodávky v rámci Európy nie sú ani zďaleka rovnomerné, ukazujú údaje o sledovaní lodí. Keďže Spojené kráľovstvo odmietlo ruský LNG, náklad našiel odberateľa inde, pričom ruské dodávky do belgických prístavov sa od januára do októbra viac ako zdvojnásobili a dovoz do Francúzska vzrástol o 60 percent.

Väčšina globálnych dodávok LNG je viazaná na dlhodobé zmluvy. A predajcovia sú často veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré nie sú pod kontrolou vlád.

Francúzska spoločnosť TotalEnergies má napríklad 20-percentný podiel v Jamal LNG, najväčšom ruskom výrobnom závode na skvapalnený plyn. A hoci spoločnosť zastavila nové investície v Rusku a predala niektoré aktíva v krajine, zaviazala sa zostať v Jamale, aby pomohla zabezpečiť dodávky plynu do Európy, pokiaľ to sankcie dovolia. Total vlastní tiež 19 percent v ruskej spoločnosti Novatek PJSC, ktorá projekt kontroluje.

"Za súčasných podmienok nemôžu existovať dobré a zlé projekty LNG," povedal v októbri generálny riaditeľ Novatek Leonid Michelson.

Do Európy začal posielať LNG aj štátny energetický gigant Gazprom, ktorý je predovšetkým dodávateľom komodity cez plynovody. Hoci LNG z jeho rozsiahleho projektu Sachalin 2 na ruskom Ďalekom východe smeruje vo všeobecnosti do Ázie, nové menšie zariadenie na ruskom pobreží Baltského mora poslalo prvé dodávky do Grécka.

To neznamená, že Rusko v budúcnosti neobmedzí Európe dodávky LNG, ako to robí v prípade potrubí. Začiatkom tohto roka Moskva zakázala dodávky skvapalneného plynu bývalej divízii Gazpromu v Nemecku, ktorú vláda v Berlíne znárodnila. Niektorí kupujúci sa obávajú tiež, že ruská vláda môže požadovať platby v rubľoch za LNG, ako to urobila za plyn z potrubí na jar, ale zatiaľ k takémuto rozhodnutiu nedošlo.

(tasr)

  |  

Turecko: Švédsko a Fínsko musia podniknúť ďalšie kroky pre schválenie členstva v NATO

Švédsko a Fínsko pokročili pri spĺňaní bezpečnostných požiadaviek Turecka, ale na schválenie ich členstva v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) zo strany Ankary ešte musia podniknúť „konkrétne kroky“. V stredu to povedal turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoğlu. Šéf tureckej diplomacie sa v utorok na okraji stretnutia NATO v rumunskej Bukurešti stretol s jeho náprotivkami zo Švédska a Fínska.

„Tieto dve krajiny podnikli určité kroky na splnenie svojich záväzkov. Neignorujeme kroky, ktoré boli podniknuté. Zatiaľ však nenastal konkrétny vývoj v niektorých otázkach, ako je vydanie (podozrivých hľadaných Tureckom) a zmrazenie teroristického majetku,“ povedal novinárom turecký minister s tým, že severským krajinám pripomenuli, že „v konečnom dôsledku je treba presvedčiť turecký ľud a turecký parlament“.

Ministri Švédska a Fínska zneli optimistickejšie. Švédsky minister Tobias Billström pre švédsku televíziu SVT uviedol, že smerom k členstvu v NATO robia pokrok a on čoskoro vycestuje do Turecka. Šéf fínskej diplomacie Pekka Haavisto pre fínske médiá povedal, že rokovania sa uskutočnili v konštruktívnom a vecnom duchu.

Švédsko a Fínsko požiadali o členstvo v NATO po tom, čo Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu. Všetkých 30 členov Aliancie ich v lete formálne prizvalo, no ich prístupový protokol zatiaľ neratifikovali Maďarsko a Turecko. To hrozí blokovaním ich členstva, ak nesplnia určité požiadavky týkajúce sa terorizmu zo strany kurdských militantov a ďalších skupín či vývozu zbraní.

(sita)

  |  

Väčšina respondentov prieskumu je spokojná s výsledkami komunálnych volieb

Dôvera v samosprávy je stabilná a väčšina respondentov prieskumu Ako sa máte, Slovensko? je spokojná s výsledkami komunálnych volieb. Spokojnosť vyjadrilo 58,3 percenta respondentov, naopak, nespokojných je 27,8 percenta opýtaných.

„Neviem alebo nezaujímam sa o to“ odpovedalo 6,1 percenta a „je mi to jedno“ 7,8 percenta respondentov. Projekt Ako sa máte, Slovensko? sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku karanténnych opatrení v marci 2020. Iniciuje ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Spokojnejší s výsledkami komunálnych volieb sú respondenti, ktorí dôverujú samosprávam, že robia to, čo je prospešné pre našu spoločnosť, ďalej respondenti, ktorí sa volieb zúčastnili a obyvatelia najmenších obcí. Spomedzi voličov politických strán sú najspokojnejší s výsledkami volieb voliči strany Progresívne Slovensko a najnespokojnejší voliči hnutia Republika.

„Dôležitou správou je, že nadpolovičná väčšina respondentov je spokojná s výsledkami komunálnych volieb. Dokonca aj medzi najnespokojnejšími prívržencami politických strán (voličmi strán Smer-SD a Republika) nespokojní výraznejšie neprevažujú a pomer medzi spokojnými a nespokojnými je približne vyrovnaný,“ zhodnotil Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV a dodal, že komunálne voľby sú z tohto hľadiska úspechom demokracie a neprispievajú k výraznejšej polarizácii spoločnosti.

Viac ako polovica voličov (55,6 percenta) bola pre svojho kandidáta v komunálnych voľbách rozhodnutá viac ako mesiac pred voľbami a 37 percent viac ako tri mesiace pred voľbami. Mesiac pred voľbami sa rozhodovalo 17,5 percenta respondentov, týždeň pred voľbami 15,7 percenta a v deň volieb 11, 2 percenta. Rozhodnutie, akého kandidáta voliť v komunálnych voľbách, robili ženy neskôr ako muži. Až 31,1 percenta žien sa rozhodovalo týždeň pred voľbami alebo v deň volieb, pričom takýchto mužov bolo 22, 5 percenta.

Najčastejším zdrojom informácií o kandidátoch v komunálnych voľbách boli materiály zasielané do schránok, nasledované informáciami v tlačených, televíznych alebo online médiách a rádiách. Pre svojho kandidáta na predsedu samosprávneho kraja sa viac ako mesiac pred voľbami rozhodlo 39,6 percenta voličov a 20,1 percenta viac ako tri mesiace pred voľbami. Mesiac pred voľbami sa rozhodovalo 16,1 percenta respondentov, týždeň pred voľbami 26,1 percenta a v deň volieb 18,1 percenta respondentov.

Respondenti považujú obecné samosprávy za jedny z najdôveryhodnejších subjektov na Slovensku. Dôveruje im 35,7 percenta opýtaných. Vyššiu dôveru majú len zamestnávatelia, ktorým dôveruje 40,3 percenta respondentov. Slovenské štátne firmy získali v prieskume dôveru 30,9 percenta, prezidentka 25 percent a neziskové organizácie 22,1 percenta. Inštitúcie Európskej únie majú dôveryhodnosť 21,5 percenta a médiá 17,4 percenta. Dôvera vo Vládu SR a Národnú radu SR dosiahla len okolo 12 percent. Šestnásta vlna zbierania údajov pre výskum Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila od 4. do 12. novembra, čiže tesne po spojených voľbách do VÚC a komunálnych voľbách, ktoré sa konali 29. októbra.

(sita)

  |  

Mikulec: Nie som prilepený k stoličke ministra, som pripravený na každú možnosť

Minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO) je pripravený aj na to, že mu poslanci Národnej rady SR vo štvrtok 1. decembra vyjadria pri hlasovaní nedôveru. Priznal to po stredajšom rokovaní vlády.

"Som pripravený na všetky možnosti, tak ako všetky odvolávania predtým, nie som prilepený k stoličke ministra," povedal Mikulec. Potvrdil, že v prípade odvolania by sa vrátil k poslaneckému mandátu.

O Mikulcovi majú poslanci hlasovať vo štvrtok. Pôvodne sa malo hlasovať už v polovici novembra, plénum však nebolo opakovane uznášaniaschopné, predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) preto hlasovanie presunul na 1. decembra.

Návrh na odvolanie Mikulca z funkcie podal opozičný Smer-SD. Vyčíta mu nezvládanie migračnej krízy, kritizuje ho aj za riadenie rezortu. Vláda návrh opozície odmietla. Mikulec čelí odvolávaniu už ôsmykrát.

(tasr)