Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda schválila nemocniciam pomoc vo výške 258 miliónov eur

Vláda vo štvrtok schválila uvoľnenie finančnej injekcie na stabilizáciu zdravotníckych zariadení.

Celkovo na pomoc nemocniciam poputuje 258 miliónov eur. Návrh ešte musí schváliť parlament. V tlačovej správe o tom informovalo Ministerstvo zdravotníctva SR.

Ministerstvo zdravotníctva vláde SR predložilo návrh na finančnú pomoc pre poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Finančná injekcia vo výške 258 miliónov eur podľa rezortu umožní zdravotníckym zariadeniam zastabilizovať svoje hospodárenie a znížiť objem naakumulovaných záväzkov.

Prostriedky do nemocníc poputujú z nevyčerpaných finančných aktív na realizáciu následnej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení. Návrh vláda v krátkom čase predloží na rokovanie parlamentu.

(sita)

Minúta  |  

Rada RTVS: Pri priamom prenose prejavu Fica vedenie spravodajstva RTVS profesionálne zlyhalo

Spôsob zaradenia i chýbajúca dramaturgia priameho prenosu prejavu predsedu strany Smer-SD boli profesionálnym zlyhaním vedenia Sekcie spravodajstva a publicistiky Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Vyplýva to z uznesenia Rady RTVS k vysielaniu RTVS pri príležitosti výročia 17. novembra 1989.

Na generálneho riaditeľa RTVS Rada apeluje, aby prijal také interné pravidlá, ktoré ustanovia systém zaraďovania politických aktivít do vysielania. Malo by sa to týkať aj priamych prenosov zo snemov či tlačových besied.

Zaistená by mala byť zásada plurality a vyváženosti, a tiež by mala byť garantovaná redakčná nezávislosť.

Rada tiež skonštatovala, že personálne zmeny, ku ktorým došlo, sú vo výhradnej kompetencii generálneho riaditeľa RTVS. Podľa jeho vyjadrení by personálna situácia v spravodajskej sekcii mala byť stabilizovaná. Zaistené by malo byť aj plnenie zákonných úloh v danej oblasti.

(sita)

Minúta  |  

USA chcú výrazne rozšíriť výcvik ukrajinských vojakov

Washington uvažuje nad výrazným rozšírením výcviku, ktorý ukrajinským vojakom poskytuje americká armáda. Spravodajskej televízii CNN to vo štvrtok potvrdilo viacero amerických zdrojov.

Výcvik by mesačne mohlo absolvovať až 2 500 ukrajinských vojakov na vojenskej základni USA v Nemecku, dodali zdroje. Američania by tak nielen pomohli pri výcviku väčšieho množstva Ukrajincov, ale ich výcvik by bol omnoho všestrannejší. V súčasnosti sú ukrajinskí vojaci cvičení väčšinou v malých skupinách pre konkrétne zbraňové systémy.

Ak dostane nový program "zelenú", budú sa doň môcť zapojiť "oveľa väčšie skupiny ukrajinských vojakov a naučia sa sofistikovanejšiu bojovú taktiku", píše CNN.

Podľa jedného zdroja by bol takýto vojenský výcvik "oveľa intenzívnejší a všestrannejší", ako momentálny výcvik Ukrajincov v Spojenom kráľovstve či Poľsku. Najnovší návrh teraz posudzuje administratíva prezidenta Joea Bidena.

(tasr)

Minúta  |  

Europoslanci podporili výzvu Miriamy Lexmann prešetriť čínske policajné stanice v EÚ

Skupina 34 poslancov Európskeho parlamentu (EP) zo 14-tich členských krajín a desiati členovia národných parlamentov z piatich krajín eurobloku sa podpísalo pod list iniciovaný slovenskou europoslankyňou Miriam Lexmann (KDH). List zaslaný predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi vyzýva na vyšetrenie aktivít čínskych policajných staníc na pôde EÚ.

Michel dostal list v stredu, deň pred svojou oficiálnou návštevou v Číne, kde sa má stretnúť s prezidentom republiky Si Ťin-pchingom.

Lexmann uviedla, že vo svete doposiaľ odhalili 54 "policajných staníc" Komunistickej strany Číny, pomocou ktorých podľa nej čínsky totalitný režim rozširuje svoj vplyv a ohrozuje bezpečnosť demokratických krajín.

"Jedna z takýchto nelegálnych policajných staníc je podľa dostupných zdrojov aj na Slovensku," upozornila europoslankyňa, ktorá podľa svojich slov v tejto veci oslovila ministra vnútra Romana Mikulca, ministra obrany Jaroslava Naďa a šéfa diplomacie Rastislava Káčera so žiadosťou o riadne vyšetrenie a zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík.

Lexmann tvrdí, že zahraničné policajné stanice sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou Ústredného výboru Komunistickej strany Číny. "Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru," uviedla.

S odkazom na údaje ľudskoprávnej organizácie Safeguard Defenders spresnila, že len vlani bolo "prehovorených" opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok a hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než 200-tisíc Číňanov.

Organizácia Safeguard Defenders dosiaľ preukázala existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta vrátane 16 členských štátov Európskej únie.

Lexmann, ktorá je členka Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci a Podvýboru EP pre bezpečnosť a obranu iniciovala v tomto zmysle otvorený list predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Pod jej iniciatívu, o ktorej informoval aj týždenník Politico, sa podpísalo 34 europoslancov zo šiestich rôznych politických frakcií a 14-tich členských krajín, ako aj desiati členovia národných parlamentov z piatich krajín eurobloku.

Spomedzi slovenských europoslancov sa pod list podpísali Vladimír Bilčík (Spolu), Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) a Ivan Štefanec (KDH).

Signatári listu vyzvali Michela na užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ, ako aj pri odstraňovaní ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na území Únie.

"Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Česka, už v tejto veci začali konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako," odkázala Lexmann. Oficiálne vyšetrovanie už v tejto veci spustilo Holandsko, Írsko a Rakúsko.

Začiatkom novembra sa na eurokomisiu so žiadosťou prešetriť čínske policajné stanice v EÚ obrátili katalánski europoslanci Carles Puigdemont, Antoni Comín i Oliveres a Clara Ponsatíová Obiolsová a v júni 2019 to isté od Rady EÚ žiadala rakúska europoslankyňa Claudia Gamonová.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Bez elektriny je v prvý zimný deň takmer šesť miliónov Ukrajincov

Takmer šesť miliónov ľudí na Ukrajine nemá v prvý zimný deň zabezpečené dodávky elektrickej energie. Oznámil to v noci na štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje denník The Guardian.

V priebehu stredy okrem toho pri požiaroch zomrelo na Ukrajine deväť ľudí. Príčinou požiarov je porušenie bezpečnostných pravidiel v snahe zohriať svoje domovy, oznámila ukrajinská štátna záchranná služba.

"Len za uplynulý deň vypuklo na Ukrajine 131 požiarov z toho 106 v obytných štvrtiach. Deväť ľudí zomrelo a osem utrpelo zranenia," uviedla záchranná služba.

K výpadkom dodávok elektrickej energie a tepla na Ukrajine dochádza v dôsledku ruských útokov na energetickú infraštruktúru. Americkí aj európski predstavitelia dôrazne odsudzujú tieto ruské útoky a Moskvu obviňujú, že sa úmyselne zameriava na ukrajinskú energetickú sieť. Snaha takýmto spôsobom odstrihnúť ľudí od elektriny a vykurovania sa podľa nich rovná vojnovému zločinu.

(tasr)

Minúta  |  

Dve obrovské čínske mestá uvoľnili po protestoch proticovidové obmedzenia

Dve gigantické čínske mestá Kuang-čou a Čchung-čching oznámili v stredu uvoľnenie proticovidových obmedzení. Urobili tak deň po tom, čo sa demonštranti v južnej časti mesta Kuang-čou dostali v rámci vlny protestov Číňanov proti najprísnejším epidemiologickým opatreniam na svete do potýčok s políciou.

Demonštrácie, ktoré sa cez víkend rozšírili do Šanghaja, Pekingu a mnohých ďalších miest po celej Číne, sa neskôr zmenili na verejný odpor proti prezidentovi Si Ťin-pchingovi. Protesty sú nevídaným a najsilnejším prejavom vzdoru ľudí, akým prezident čelil od svojho nástupu do úradu v roku 2012.

Mesto Čchung-čching na juhozápade Číny povolí úzke kontakty ľuďom s ochorením COVID-19, ak splnia určité podmienky, uviedol mestský predstaviteľ.

Mesto Kuang-čou neďaleko Hongkongu takisto oznámilo uvoľnenie obmedzení. Pri rekordných počtoch prípadov nákazy po celej Číne sa však zdá málo pravdepodobné, že by nastal veľký obrat v politike "nulovej tolerancie voči covidu", ktorá podľa prezidenta Si Ťin-pchinga zachraňuje životy a ktorú vyhlásil za jeden zo svojich politických úspechov.

Niektorí protestujúci a zahraniční odborníci na bezpečnosť sú presvedčení, že stredajšie úmrtie bývalého čínskeho prezidenta Ťiang Ce-mina vo veku 96 rokov sa môže stať novým popudom na zhromažďovanie nespokojných ľudí po troch ťažkých rokoch pandémie. Ťiang Ce-min sa ujal moci v júni 1989 po tvrdom potlačení prodemokratických protestov, vyviedol svoju krajinu z izolácie a podporil protrhové ekonomické reformy, ktoré viedli k desaťročiu prudkého hospodárskeho rastu v Číne. Počas jeho prezidentskej funkcie sa najľudnatejšia krajina vo veľkom rozsahu otvárala svetu. Jeho komunistická strana si však udržiavala pevnú kontrolu nad krajinou a potláčala disent.

Zamestnanec medicínskej spoločnosti, dvadsiatnik Ray Lei povedal, že Ťiang Ce-min je niekedy v pozitívnom zmysle prirovnávaný k Si Ťin-pchingovi – vyzdvihuje sa jeho šikovné pôsobenie na svetovej scéne a pomerne veľká otvorenosť Západu.

"Po smrti Ťiang Ce-mina máme tragický pocit z tohto čínskeho vedenia," uviedol Lei, ktorý sa zúčastnil v nedeľu na protestoch v Šanghaji. Odkaz Ťiang Ce-mina je teraz medzi protestujúcimi ľuďmi témou diskusií na sociálnej sieti Telegram.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.