Preskočiť na obsah
  |  

Výcvik ukrajinských vojakov v Česku schválil Senát

Senát vo štvrtok schválil návrh zákona, ktorý umožní výcvik ukrajinských vojakov na území Českej republiky. Za hlasovalo 67 zo 70 prítomných senátorov. V utorok ho schválila Poslanecká snemovňa a teraz ho musí podpísať ešte prezident Miloš Zeman. Zákon potom umožní, aby v Česku získalo výcvik približne 4-tisíc ukrajinských vojakov.

"Výcvik ukrajinských vojakov je v záujme úspešného boja proti ruskému agresorovi," povedala v Senáte ministerka obrany Jana Černochová. Podľa nej to pomôže aj českým vojakom, ktorí sa od Ukrajincov dozvedia o silných a slabých stránkach Rusov.

Plánovaný výcvik vychádza z dohody medzi českou a ukrajinskou vládou, ktorú podpísali koncom októbra po spoločnom rokovaní v Kyjeve. Výcvik predpokladá päť rotácií po štyri týždne, pričom do každej sa môže zapojiť 800 ukrajinských vojakov.

Konkrétne pôjde o 700 príslušníkov mechanizovaného práporu a 40 z jednotiek zabezpečenia, 30-tich špecialistov zdravotníckych odborností, desiatich chemického vojska a 20-tich ženijného vojska.

Výcvik vychádza zo zmienenej bilaterálnej dohody, v budúcnosti by však mal spadať pod asistenčnú misiu Európskej únie, ktorú Brusel schválil v polovici októbra.

Náklady na výcvik ukrajinských vojakov v Česku odhaduje ministerstvo obrany na 975 miliónov českých korún (približne 40 miliónov eur). Tento rok 195 miliónov a budúci rok 780 miliónov korún z rozpočtu rezortu obrany. Po prevedení pod asistenčnú misiu EÚ budú čiastočne refundované z finančných nástrojov Únie.

Súčasťou schváleného návrhu je tiež pôsobenie českých vojakov v Iraku a Kosove.

(tasr)

  |  

NBS: Rozpočet na roky 2023 až 2025 nemožno považovať za konsolidujúci

Rozpočet na roky 2023 až 2025 berúc do úvahy nevyhnutné dôsledky energetickej krízy nemožno považovať za konsolidujúci. Uviedli to v analýze návrhu rozpočtu verejnej správy SR na najbližšie tri roky analytici úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska (NBS).

Vytýčený cieľ rozpočtu na rok 2023 počíta podľa analytikov s výraznou rezervou v objeme 2,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na riešenie rastu cien energií, pričom celkový deficit by mal dosiahnuť úroveň 6,4 percenta HDP. "Aj bez tejto rezervy je objem prijatých permanentných opatrení v roku 2023 historicky najvyšší, najmä pre opatrenia na podporu rodinnej a dôchodkovej politiky štátu," zdôraznili analytici.

Poznamenali, že lepší vývoj rozpočtových príjmov v tomto roku vytvára priestor chrániť domácnosti a firmy pred dôsledkami rastu cien energií bez dodatočných dlhov. S rezervou na riešenie energetickej krízy už prichádza aj revidovaný rozpočet na rok 2022, keď počas roka prišlo k zvýšeniu výdavkov o 1,5 miliardy eur.

"Napriek takémuto výraznému rastu výdavkov sa celkové hospodárenie na aktuálny rok vďaka lepšiemu vývoju príjmov takmer nemení (4,97 percenta HDP). Daňové a odvodové príjmy ťažia z rýchleho rastu cien, ktorý sa ešte plne nepremietol do všetkých výdavkových položiek," podčiarkli analytici.

Ciele na roky 2024 a 2025 podľa analytikov postupne zlepšujú hospodárenie verejného sektora k úrovni 2,7 percenta HDP v roku 2025. Po fiškálnom uvoľnení v rokoch 2022 a 2023 tak dochádza k štrukturálnej konsolidácii 0,5 percentuálneho bodu HDP ročne.

"Chýbajúci konsolidačný plán vytvára otázniky pre dosiahnuteľnosť vytýčených cieľov. Na naplnenie uvedených cieľov by bolo potrebné prijať opatrenia vo výške až 1,4 percenta HDP. Dôveryhodnosť cieľov oslabuje aj fakt, že v rozpočte absentujú výdavkové limity, ktoré predpokladá novoprijatá novela rozpočtových pravidiel a ku ktorým sa vláda zaviazala v pláne obnovy a odolnosti," upozornili analytici z NBS.

Poznamenali, že očakávania NBS vo veci hospodárenia verejného sektora sú v aktuálnom roku, ako aj v roku 2023 lepšie v porovnaní s rozpočtom. V oboch rokoch NBS predpokladá, že financovanie energetickej krízy bude menej zaťažovať hospodárenie verejnej správy ako navrhovaný rozpočet. V aktuálnom roku NBS odhaduje hospodárenie na úrovni -3,5 percenta HDP a v budúcom roku -4,3 percenta HDP aj vďaka použitiu fondov EÚ na financovanie energetickej krízy.

Analytici dodali, že budúci rok bude bohatý na zdroje z rozpočtu EÚ. Stav ich čerpania však vzbudzuje obavy o schopnosti účelne ich využiť na zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku. Finále čerpania tretieho programového obdobia a plné naštartovanie využitia prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti by malo byť silnou náplasťou na ekonomické ochladenie európskych ekonomík. Premrhanie tohto potenciálu nemusí znamenať len jednoročné oslabenie dopytu, ale aj trvalú stratu v podobe oslabenej konvergencie, ktorá v posledných rokoch trápi Slovensko.

(tasr)

  |  

Nemecko chce uznaním genocídy na Ukrajine zakryť svoju nacistickú minulosť, tvrdí Moskva

Rusko takto reagovalo na rozhodnutie nemeckého Spolkového snemu (Bundestagu). Ten v stredu schválil uznesenie, v ktorom označil hladomor, v dôsledku ktorého zomreli milióny Ukrajincov, za genocídu. Tento krok vzápätí privítal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rusko vo štvrtok odmietlo tvrdenie o genocíde s tým, že v dôsledku hladomoru trpeli milióny ľudí v celom Sovietskom zväze vrátane Ruska. "Je to ďalšia snaha o odôvodnenie a ďalšie presadzovanie kampane - ktorú založila Ukrajina a podporuje ju Západ – zameranej na démonizáciu Ruska a štvanie Ukrajincov proti Rusom," uvádza ruský rezort diplomacie vo vyhlásení.

"Nemci sa snažia prepísať svoje dejiny… zľahčiť svoju vlastnú vinu a zakryť spomienky na bezprecedentnú povahu nespočetného množstva zločinov spáchaných nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny," dodáva ruská diplomacia.

Zároveň obvinila nemecký parlament z toho, že schválením rezolúcie o hladomore "oživuje fašistickú ideológiu rasovej nenávisti a diskriminácie v snahe zbaviť sa vlastnej zodpovednosti za vojnové zločiny".

O hladomore z rokov 1932 – 1933 hovorí Kyjev ako o úmyselnej genocíde Stalinovho režimu, ktorého cieľom bolo vykynožiť ukrajinských roľníkov. Komunisti vtedy v rámci násilnej kolektivizácie zhabali ukrajinským roľníkom úrodu a nechali ich hladovať.

(tasr)

  |  

Holandsko v roku 2023 plánuje zákaz predaja ovocných príchutí do e-cigariet

Holandská vláda chce od októbra budúceho roka zakázať predaj ovocných a iných príchutí do elektronických cigariet. Podľa spravodajcu TASR o tom vo štvrtok informovala holandská verejnoprávna televízia NOS.

Od októbra 2023 nebudú môcť predajne s elektronickými cigaretami predávať sladšie arómy, ktoré podľa odborníkov u mladých ľudí posilňujú fajčenie elektronických cigariet. Tabakové arómy v ponuke ostanú.

Zákaz bol prvýkrát vyhlásený vládou v roku 2000, do praxe by sa mal zaviesť až koncom budúceho roka.

Okrem toho obaly prísad už nebudú môcť používať fotografie alebo terminológiu, že výrobok obsahuje niečo iné ako tabak. Ide napríklad o slogany ako "palivo pre zlého chlapca".

Zákaz je v súlade so smernicou EÚ z roku 2014, ktorá upravuje zdravotné varovania pre e-cigarety. Smernica zavádza povinné označenie, že obsahujú nikotín a nemali by ich používať nefajčiari. Na obale musí byť zoznam zložiek vo výrobku, obsah nikotínu, príbalový leták s návodom na použitie a informáciami o nežiaducich účinkoch, rizikových skupinách, návykovosti a toxicite. Na obaloch nie sú povolené propagačné prvky.

Spravodajský server DutchNews.nl uviedol, že podľa Esther Croesovej z odvykacej kliniky Trimbos v Utrechte ide o krok správnym smerom.

"Sladká príchuť robí používanie elektronických cigariet a výparov z nich obzvlášť atraktívne pre mladých ľudí," vysvetlila Croesová. Tvrdenia predajcov, že e-cigarety pomáhajú prestať fajčiť tabak, nie sú podľa nej podložené hodnovernými faktami.

Výskum kliniky Trimbos z roku 2020 naopak ukázal, že elektronickú cigaretu už skúsilo 27 percent dvanásť až 16-ročných Holanďanov a 44 percent študentov odborných škôl a vysokoškolákov. Klinika tiež upozornila na dôkazy, podľa ktorých sú e-cigarety odrazovým mostíkom k tradičnému tabaku, lebo rôzne aromatické príchute a nízka cena sú atraktívne pre mladých.

NOS upozornila na výskum, podľa ktorého pravidelne používa e-cigarety iba 1,4 percenta dospelých Holanďanov a tradičné tabakové výrobky 20 percent dospelých.

(tasr)

  |  

Oddnes sa vydávajú biometrické občianske preukazy s bezkontaktným čipom

Oddnes sa vydávajú biometrické občianske preukazy s bezkontaktným čipom. Vydávajú sa na policajných oddeleniach dokladov. Do elektronického čipu občianskeho preukazu sa po novom zapisujú otlačky dvoch prstov a podoba tváre, a to formou zakódovaných biometrických dát. Informuje o tom v tlačovej správe tlačový odbor Ministerstva vnútra SR (MV SR). Biometrické pasy vydáva Slovenská republika už od roku 2008.

„Odteraz každý, kto požiada o vydanie občianskeho preukazu (OP), absolvuje rovnakú procedúru ako pri žiadosti o vydanie cestovného pasu,“ spresnil minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Z informačných systémov ministerstva vnútra budú otlačky prstov vymazané v momente, keď bude doklad vydaný držiteľovi, keďže európske nariadenie o posilnení bezpečnosti dokladov v súvislosti s vydávaním dokladov neumožňuje vytváranie databázy otlačkov prstov.

Po novom sa teda dá občiansky preukaz vybaviť už len osobne, a to na ktoromkoľvek oddelení dokladov. Povinnosť podrobiť sa nasnímaniu otlačkov prstov sa vzťahuje na osoby, ktoré dovŕšili vek 12 rokov. Osobám, ktorým z rôznych dôvodov nebude možné dočasne zosnímať otlačky prstov, sa občiansky preukaz vydá s platnosťou na jeden rok.

Čip, na ktorý sa biometrické dáta ukladajú, je podľa rezortu vnútra duálny, možno ho teda na rozdiel od čipu na doposiaľ vydávaných OP použiť aj bez čítačky, čiže bezkontaktne, s pomocou mobilného čítacieho zariadenia s funkciou NFC – teda rovnako ako platobnú bankovú kartu. Nový biometrický bezkontaktný OP je teda pripravený aj na používanie e-služieb cez mobil.

Novinkou je, že čip umožňuje prezerať a kontrolovať si biometrické aj ostatné údaje v ňom zapísané, a to pomocou voľne prístupných aplikácií. Pri staršom type OP je to možné len na oddelení dokladov.

Ministerstvo vnútra zdôrazňuje, že doteraz vydané staršie typy občianskych preukazov možno používať do konca doby ich platnosti. Pripomína však aktívnym používateľom elektronického podpisu, ktorým bol občiansky preukaz vydaný pred 20. júnom 2021, že platnosť cerfifikátov pre e-podpis uložených na čipe ich dokladu končí najneskôr 31. decembra 2022. Používateľov na to upozorňuje aj aplikácia eID klient.

„Títo občania by mali požiadať o vydanie nového biometrického OP čo najskôr, aby už začiatkom roka mohli vykonávať elektronické úkony,“ upozorňuje rezort vnútra.

Za vydanie OP z dôvodu končiacej platnosti certifikátov v štandardnej 30-dňovej lehote sa nevyberá správny poplatok. Ak však požiadate o vydanie dokladu do 2 pracovných dní, treba rátať s príplatkom 20 eur za urýchlené vybavenie.

Ministerstvo vnútra taktiež upozorňuje, že o občiansky preukaz možno požiadať na ktoromkoľvek oddelení dokladov na Slovensku a vyhotovený doklad si nechať doručiť na oddelenie dokladov najbližšie k bydlisku či miestu zamestnania, alebo aj kuriérom priamo do vlastných rúk. Rezort vnútra tiež odporúča vyhnúť sa veľkým klientskym centrám, kde sú čakacie doby najdlhšie.

(sita)

  |  

Si Ťin-pching vyzval na politické riešenie konfliktu na Ukrajine

Čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval na rokovania o politickom riešení konfliktu na Ukrajine. Uviedol to počas štvrtkového stretnutia s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom v Pekingu. Informujú správy agentúr AP a DPA.

"Riešenie ukrajinskej krízy politickými prostriedkami je v najlepšom záujme Európy a spoločnom záujme všetkých krajín v Eurázii," povedal Si Ťin-pching, ktorého citovala čínska štátna televízia CCTV. Dodal, že za súčasných podmienok sa "musíme vyhnúť eskalácii a rozšíreniu krízy" a snažiť sa o mier.

Čína sa v podobnom duchu vyjadrovala o vojne na Ukrajine aj v minulosti, všíma si AP. Peking naďalej odmieta odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu a kritizuje sankcie Západu voči Moskve.

Michel počas stretnutia povedal, že EÚ sa spolieha na Čínu, aby ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN využila svoj vplyv na Rusko, aby rešpektovalo Chartu OSN a ukončilo brutálnu vojnu na Ukrajine, povedal hovorca EÚ.

Predseda Európskej rady a Si Ťin-pching tiež zdôraznili, že "jadrové hrozby sú nezodpovedné a vysoko nebezpečné".

Predstavitelia EÚ uviedli, že Michelova jednodňová návšteva Číny je zameraná na hľadanie rovnováhy medzi ekonomickými záujmami Únie v spolupráci s Čínou a potrebou zaujať jasné stanovisko voči Pekingu pri obrane demokracie a základných slobôd.

(tasr)