Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Belgicko: Súdny proces s džihádistickými atentátnikmi z Bruselu bude stáť 35,3 milióna eur

Súdny proces, ktorý sa v stredu v Bruseli začal s desiatimi obžalovanými za prípravu bombových útokov z 22. marca 2016, bude stáť okolo 35,3 milióna eur, čo z neho podľa dokumentov federálneho ministerstva spravodlivosti urobí najdrahší proces v dejinách Belgicka. Informovali o tom belgické médiá.

Súd sa týka obžalovaných z príprav a účasti na útokoch spáchaných v Bruseli na stanici metra Maelbeek a na národnom letisku Zaventem 22. marca 2016. Útoky si vyžiadali 32 obetí vrátane troch atentátnikov, ďalších viac než 300 ľudí utrpelo zranenia.

Hlavným obžalovaným je francúzsky džihádista Salah Abdeslam, ktorého zadržali štyri dni pred útokmi v Bruseli. Vysoká cena za tento súdny proces je ministerstvom vysvetlená "infraštruktúrnymi potrebami" pre zaistenie procesu takéhoto veľkého rozsahu.

Vysoké náklady spôsobila okrem iného aj kompletná rekonštrukcia jednej z budov, kde bolo donedávna sídlo NATO, a jej prispôsobenie na súdny proces. Veľká časť sumy bola určená aj na komunikačné služby.
Dôležité sú tiež trovy súdneho konania, ktoré pokrývajú najmä platy tlmočníkov, ale aj odmeny porotcov. Náklady na agentov bezpečnostnej služby nasadených do miesta konania súdu podľa denníka Het Laatste Nieuws ešte neboli zohľadnené.

Na procese sa má zúčastniť približne tisíc ľudí postihnutých útokmi a potrvá až do konca júna budúceho roka. Pôvodne sa mal začať už v októbri, odklad však spôsobil sudca, keď nariadil prerobiť bezpečnostné boxy pre obžalovaných, ktoré ich právnici prirovnali ku klietkam pre zvieratá.

Predošlý rekord, čo sa týka finančných nákladov na súdny proces, pochádza z rokov 2008 – 2009 a týka sa súdu s mafiánom a jedným z "krstných otcov" belgického podsvetia Marcelom Habranom. Tento súd trval šesť mesiacov a stál okolo päť miliónov eur.

(tasr)

Minúta  |  

Západ mal šancu vyhnúť sa konfliktu na Ukrajine, vyhlásil Lavrov

Západ mal reálnu šancu vyhnúť sa konfliktu na Ukrajine, ale rozhodol sa odmietnuť ruské návrhy na zastavenie rozširovania NATO a súhlasil so špeciálnym bezpečnostným statusom pre Ukrajinu. Vyhasil to vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Šéf ruskej diplomacie na tlačovej konferencii v Moskve zároveň uviedol, že Spojené štáty a Severoatlantická aliancia sú priamo zapojené do vojny na Ukrajine, pretože podporujú Kyjev.

"Nehovorte, že USA a NATO sa nezúčastňujú na tejto vojne – zúčastňujete sa na nej priamo. Nielen tým, že dodávate zbrane, ale aj cvičením vojakov. Cvičíte (ukrajinskú) armádu na svojom území," povedal Lavrov.

Práve dodávaním západných zbraní na Ukrajinu Lavrov odôvodnil ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. "Ochromujeme energetické zariadenia (na Ukrajine), ktoré umožňujú (Západu) dodávať smrtonosné zbrane na Ukrajine na zabíjanie Rusov," vyhlásil.

Zároveň upozornil, že je nutné sa vyhnúť akejkoľvek konfrontácii medzi jadrovými veľmocami vrátane použitia konvenčných zbraní. "Takáto eskalácia by sa mohla stať nekontrolovateľnou," uviedol Lavrov.

Moskva je však podľa šéfa ruskej diplomacie pripravená počúvať, ak chce niekto usporiadať rokovania o Ukrajine. Lavrov pritom označil tvrdenia Ukrajiny, že Rusko chce usporiadať rokovania, aby získalo čas na preskupenie a prestavbu svojej armády, za absurdné.

(tasr)

Minúta  |  

Lekári hromadne stiahli svoje výpovede

Po stredajšom podpise memoranda o zlepšení systému zdravotníctva medzi vládou a Lekárskym odborovým združením (LOZ) lekári v nemocniciach hromadne stiahli svoje výpovede. Podpísanie memoranda medzi vládou a LOZ, ako aj schválenie potrebnej legislatívy, vítajú viacerí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

Hovorkyňa žilinského samosprávneho kraja Eva Lacová potvrdila, že lekári z nemocníc v Žilinskom kraji stiahli svoje výpovede. „Vďaka tomu sme aj naďalej schopní od polnoci 1. decembra 2022 poskytovať zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu a nemocnice na území Žilinského kraja tak budú fungovať v normálnom režime, vrátane plánovaných výkonov a ostatnej zdravotnej starostlivosti," uviedla.

Stiahnutie výpovedí lekármi pre agentúru SITA potvrdila aj hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica Jana Petríková. „Včera štatutár nemocnice a všetci lekári, ktorí podali výpovede, podpísali Dohody o zmene pracovnej zmluvy, ktoré sú prílohou Memoranda medzi vládou SR a LOZ, a v rámci ktorých lekári odvolali výpovede a zamestnávateľ s týmto odvolaním výpovede súhlasil. Dnes lekári riadne nastúpili do práce, prevádzka nemocnice nie je z dôvodu výpovedí nijakým spôsobom obmedzená," povedala.

Aj Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) v Košiciach, kde pôvodne podalo výpovede 226 z 907 lekárov, funguje v štandardnom režime a pre pacientov sa nič nemení. „Až na dvoch kolegov všetci lekári stiahli svoje výpovede, takisto aj zdravotné sestry Neurochirurgickej kliniky. Keďže UNLP nepristúpila k rušeniu plánovaných operácií, nemocnica pokračuje bez zmien v organizácii práce a poskytujeme nielen akútnu zdravotnú starostlivosť, ale aj plánované operácie," uviedol pre agentúru SITA riaditeľ UNLP Košice Ľuboslav Beňa. Všetky kliniky, oddelenia a ambulancie podľa neho fungujú aj naďalej v štandardnom režime.

(sita)

Minúta  |  

Desatina Slovákov neminie na vianočné darčeky ani euro

Takmer tretina Slovákov plánuje obdarovať blízkych na Vianoce kozmetikou a drogériou, oblečením či hračkami. Ako ďalej vyplýva z novembrového prieskumu agentúry Focus pre Partners Group SK, štvrtina Slovákov plánuje minúť na darčeky viac ako 300 eur, naopak, až desatina respondentov neminie ani euro.

Ako skonštatoval Martin Slosiarik z agentúry Focus, zaujímavým trendom od roku 2015 je, že rastie priemerná suma, ktorú sú rodiny ochotné na darčeky vyčleniť.

Kým v roku 2015 plánovali domácnosti minúť v priemere 127 eur na darčeky, predvlani to už bolo v priemere 195 eur a v tomto roku priemerná suma narástla na 211 eur. „Medziročne ide približne o desaťpercentný nárast, ktorý je nižší, ako nárast medziročnej miery inflácie a hovorí viac o tom, že domácnosti opatrnejšie pristupujú ku kupovaniu darčekov. Pod drahé Vianoce sa však podpisuje rekordné zdražovanie, ktoré je charakteristické pre celý rok 2022,“ tvrdí odborníčka na osobné financie spoločnosti Partners Group SK Linda Valentín.

Nákup darčekov je iba jednou z nákladových položiek, s ktorými treba na sviatky počítať. Kým v minulosti darčeky tvorili približne polovicu celkových vianočných nákladov, tento rok celkové výdavky poriadne nafúknu ostatné položky z vianočného nákupného účtu. „Ak dáme všetky položky na jeden vianočný účet, v priemere nás budú stáť tohtoročné Vianoce takmer o pätinu viac, čiže zaplatíme o 82 eur viac ako minulý rok. Celkový vianočný účet sa pritom môže vyšplhať až na 525 eur. Ak prirátame aj náklady na cestovanie, suma sa ešte zvýši,“ vysvetľuje Linda Valentín.

Výsledky prieskumu ukázali, že nechceme Vianoce na dlh. Až 95

Takmer tretina Slovákov plánuje obdarovať blízkych na Vianoce kozmetikou a drogériou, oblečením či hračkami. Ako ďalej vyplýva z novembrového prieskumu agentúry Focus pre Partners Group SK, štvrtina Slovákov plánuje minúť na darčeky viac ako 300 eur, naopak až desatina respondentov neminie ani euro. Ako skonštatoval Martin Slosiarik z agentúry Focus, zaujímavým trendom od roku 2015 je, že rastie priemerná suma, ktorú sú rodiny ochotné na darčeky vyčleniť.

Kým v roku 2015 plánovali domácnosti minúť v priemere 127 eur na darčeky, predvlani to už bolo v priemere 195 eur a v tomto roku priemerná suma narástla na 211 eur. „Medziročne ide približne o 10 percentný nárast, ktorý je nižší, ako nárast medziročnej miery inflácie a hovorí viac o tom, že domácnosti opatrnejšie pristupujú ku kupovaniu darčekov. Pod drahé Vianoce sa však podpisuje rekordné zdražovanie, ktoré je charakteristické pre celý rok 2022,“ tvrdí odborníčka na osobné financie spoločnosti Partners Group SK Linda Valentín.

Nákup darčekov je iba jednou z nákladových položiek, s ktorými treba na sviatky počítať. Kým v minulosti darčeky tvorili približne polovicu celkových vianočných nákladov, tento rok celkové výdavky poriadne nafúknu ostatné položky z vianočného nákupného účtu. „Ak dáme všetky položky na jeden vianočný účet, v priemere nás budú stáť tohtoročné Vianoce takmer o pätinu viac, čiže zaplatíme viac o 82 eur, ako minulý rok. Celkový vianočný účet sa pritom môže vyšplhať až na 525 eur. Ak prirátame aj náklady na cestovanie, suma sa ešte zvýši,“ vysvetľuje Linda Valentín.

Výsledky prieskumu ukázali, že nechceme Vianoce na dlh. Až 95 percent tých, ktorí plánujú kupovať darčeky, pôžičku odmietajú. „Najväčším rizikom Vianoc sú emócie. I keď urobiť radosť a obdariť svojich blízkych je nesporne vznešená emócia, ide však ruka v ruke s neracionálnym míňaním, spontánnym nakupovaním a zadlžovaním sa,“ upozorňuje analytik z Finančného kompasu Matej Dobiš.

Podľa analytika je obdobie pred sviatkami a aj po sviatkoch z pohľadu čerpania spotrebiteľských úverov najsilnejšie v roku. „Treba si však dávať pozor na skryté pôžičky a finančné pasce, ktoré môžu Vianoce významne predražiť,“ varuje Matej Dobiš. Silný nárast v čerpaní úverov očakáva odborník aj začiatkom roka, kedy si mnohí uvedomia, že sa počas Vianoc finančne vyčerpali a budú hľadať finančnú vzpruhu v novom roku.

tých, ktorí plánujú kupovať darčeky, pôžičku odmietajú. „Najväčším rizikom Vianoc sú emócie. I keď urobiť radosť a obdariť svojich blízkych je nesporne vznešená emócia, ide však ruka v ruke s neracionálnym míňaním, spontánnym nakupovaním a zadlžovaním sa,“ upozorňuje analytik z Finančného kompasu Matej Dobiš.

Podľa analytika je obdobie pred sviatkami a aj po sviatkoch z pohľadu čerpania spotrebiteľských úverov najsilnejšie v roku. „Treba si však dávať pozor na skryté pôžičky a finančné pasce, ktoré môžu Vianoce významne predražiť,“ varuje Matej Dobiš. Silný nárast v čerpaní úverov očakáva odborník aj začiatkom roka, kedy si mnohí uvedomia, že sa počas Vianoc finančne vyčerpali a budú hľadať finančnú vzpruhu v novom roku.

(sita)

Minúta  |  

SaS podá návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Sulík: Hrozí, že v riadnych voľbách vyhrá Fico

AKTUALIZOVANÉ Opozičná SaS podá do Národnej rady SR návrh na vyslovenie nedôvery vláde, vyzbierala podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze. Informovali o tom predstavitelia strany na štvrtkovej tlačovej konferencii. Šéf liberálov Richard Sulík vyhlásil, že vláda nedokáže riešiť problémy ľudí a že prestala bojovať proti mafii a korupcii.

"Koalícia dávno prestal bojovať proti mafii a proti korupcii. Toto vidí každý. Ak by sme teraz neurobili nič, v riadnych voľbách, o 15 mesiacov, sa práve Robert Fico (Smer-SD) vráti tak, že možno tie voľby vyhrá, lebo jeho najväčším podporovateľom je Igor Matovič (OĽaNO). Toto je fakt, preto musíme niečo spraviť," povedal Sulík. Či už predčasné voľby, úradnícka vláda alebo iná nová koalícia 76 poslancov bude podľa jeho slov lepšie riešenia než súčasná vláda.

Pripomenul, že SaS chcela byť po odchode z koalície konštruktívnou opozíciou, podporovala vládne návrhy a chcela dať vláde Eduarda Hegera (OĽaNO) šancu. "Žiaľ, táto vláda stratila dôvod na existenciu, táto vláda škodí celému Slovensku. Čo akcia, to fiasko," podotkol. Hovorí o hanbe a rozdeľovaní spoločnosti. Poukázal na to, že koalícia neodkázala zmeniť paragraf 363 Trestného poriadku, na ohrozenie čerpania financií z plánu obnovy, problémy pri rokovaní vlády s lekármi či na nezvládnutú migračnú krízu.

Sulík ozrejmil, že pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze dodali podpisy aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho. Deklaroval, že 20 poslancov z klubu SaS bude hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde. Tvrdí, že s nikým zatiaľ nerokovali o tom, kto ako zahlasuje. "Uvidíme, kto sa ako vyfarbí," dodal Sulík.

Podľa rokovacieho poriadku NR SR je na zvolanie mimoriadnej schôdze potrebných 30 podpisov poslancov. Predseda parlamentu ju má zvolať do siedmich dní od podania návrhu.

Pellegrini: Nejde o žiadne nové spojenectvo

Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini potvrdil, že ich SaS oslovila s dodaním podpisov pod návrh. Nejde podľa neho o žiadne nové spojenectvo, ale konštruktívny postoj, keďže ako opozičná strana sú pripravení podporiť akýkoľvek návrh na odvolanie premiéra, celej vlády i ministrov. "Vítame, že konečne tento návrh bude predkladať nová opozičná strana SaS," povedal na tlačovej konferencii.

Pokiaľ je SaS navrhovateľom, odvolávanie má podľa neho najväčšiu šancu byť úspešné, ak zahlasuje celý klub SaS a zvyšní opoziční poslanci i tí nezaradení. Všetci poslanci pôsobiaci v Hlase-SD návrh podporia. Za jediný možný scenár po prípadnom úspešnom odvolávaní Hegera považuje Pellegrini predčasné voľby.

V návrhu nevidí zámer SaS vrátiť sa znova do vlády, keďže napríklad líder OĽaNO Igor Matovič opakovane kritizuje predstaviteľov SaS. "Nie je šanca, aby sa mohli vrátiť do nejakej koalície, a takisto odmietam myšlienku o úradníckej vláde," skonštatoval. Úradníckou vládou by sa podľa neho vystavila krajina väčšiemu marazmu a v parlamente by jej nič neprešlo. "Prečo by sme my politické strany podporovali úradníkov, ktorí nenesú žiadnu politickú zodpovednosť?" pýta sa.

Smer bude hlasovať za

Smer-SD bude podľa šéfa Roberta Fica "vždy hlasovať za odvolanie, či už ide o individuálneho člena vlády, alebo o celú vládu". Nerozumie však tvrdeniam Sulíka o novej koalícii 76 poslancov. "Máme zvaliť vládu preto, aby sa vrátil Sulík naspäť do vlády? Oni si z nás podľa všetkého robia srandu," reagoval s tým, že poslanci SaS sú naivní.

Poslanec Sme rodina Martin Borguľa na sociálnej sieti ešte pred štvrtkovým hlasovaním o odvolaní ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) napísal, že pokiaľ nebude odvolaný alebo ak ho premiér neodvolá a následne príde návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi, bude s "pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou" hlasovať za odvolanie Hegera.

Nezaradený poslanec Tomáš Valášek pôsobiaci v mimoparlamentnom Progresívnom Slovensku (PS) ešte nevie, či za návrh na vyslovenie nedôvery vláde zahlasuje, je to pre neho čerstvá informácia. "Máme predsedníctvo, ktoré o takýchto veciach rozhoduje, táto diskusia sa ešte nezačala," reagoval.

Heger: Sulík chce povaliť tretiu demokratickú protikorupčnú vládu

Líder SaS Richard Sulík chce povaliť tretiu demokratickú protikorupčnú vládu za posledných 12 rokov. Vyhlásil to premiér Eduard Heger (OĽaNO) po tom, ako SaS podala do Národnej rady (NR) SR návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Heger i líder OĽaNO Igor Matovič odmietajú, že by vláda nebola schopná pomáhať ľuďom i to, že by stratila protikorupčný charakter. Matovič za tým vidí aj Sulíkovu snahu o pomstu.

Premiér sa pýta, ako je možné, že sa za tri mesiace stal zo Sulíka, ktorý podporoval vládu a chcel byť konštruktívnou opozíciou, človek, ktorý sa chystá opäť povaliť demokratickú protikorupčnú vládu. Odmieta argumenty, ktorými SaS odôvodnila svoj návrh. Heger v tejto súvislosti pripomenul, že viaceré reformy vlády ocenila aj prezidentka SR Zuzana Čaputová v správe o stave republiky.

Poukázal tiež na to, že pod návrh na vyslovenie nedôvery vláde sa SaS podpísala s expremiérom Petrom Pellegrinim (nezaradený). Sulíkovmu kroku nerozumie a verí, že sa vráti z kratšej cesty späť. Podľa premiérových slov mu už nikto neuverí, že nechce vládnuť s Hlasom-SD. Predseda vlády ani Matovič nepovedali, či by v prípade pádu vlády opätovne rokovali s SaS o zložení novej koalície so 76 poslancami.

(tasr)

Minúta  |  

Nezamestnanosť v eurozóne v októbri klesla na nové minimum

Miera nezamestnanosti v eurozóne klesla v októbri 2022 na nové rekordné minimum 6,5 percenta zo 6,6 percenta v predchádzajúcom mesiaci. V celej Európskej únii (EÚ) sa znížila na šesť percent zo 6,1 percenta v septembri. Vyplýva to z údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.

Ekonómovia pritom odhadovali, že miera nezamestnanosti v regióne, ktorý zaviedol euro, zostane v októbri na septembrovej úrovni 6,6 percenta.

Na ilustráciu, pred rokom v októbri 2021 bola miera nezamestnanosti v eurozóne oveľa vyššia, na úrovni 7,3 percenta a v EÚ na úrovni 6,6 percenta. Ale ekonomické stimuly a politika orientovaná na rast podporili zotavenie trhu práce z pandémie ochorenia COVID-19.

Eurostat odhaduje, že v októbri 2022 bolo v EÚ bez práce 12,953 milióna mužov a žien, z toho 10,872 milióna v eurozóne. V porovnaní s októbrom 2021 sa nezamestnanosť v EÚ znížila o 1,158 milióna a v eurozóne o 1,053 milióna osôb.

Štatistický úrad uviedol tiež, že v októbri 2022 bolo v EÚ nezamestnaných 2,872 milióna mladých ľudí vo veku do 25 rokov, z toho 2,326 milióna v eurozóne. Miera nezamestnanosti mladých ľudí tak v sledovanom období dosiahla 15,1 percenta v EÚ a 15 percent v eurozóne, čo je pokles z 15,2 percenta v oboch blokoch v predchádzajúcom mesiaci.

V porovnaní s októbrom 2021 sa však počet nezamestnaných mladých ľudí zvýšil o 102-tisíc v celej Únii, pričom 81-tisíc z nich pribudlo v euroregióne.

Eurostat ďalej informoval, že v októbri 2022 zostala miera nezamestnanosti žien v EÚ na septembrovej úrovni 6,4 percenta, zatiaľ čo miera nezamestnanosti mužov klesla na 5,7 percenta z 5,8 percenta v predchádzajúcom mesiaci.

V eurozóne sa miera nezamestnanosti žien v októbri znížila na sedem percent zo 7,1 percenta v predchádzajúcom mesiaci a v prípade mužov klesla na 6,1 percenta zo 6,2 percenta.

Spomedzi ekonomík EÚ najvyššiu harmonizovanú mieru nezamestnanosti mali v októbri v Španielsku (12,5 percenta) a Grécku (11,6 percenta), zatiaľ čo najnižšiu nezamestnanosť nahlásili Česko (2,1 percenta) a Nemecko (tri percentá).

Na Slovensku dosiahla harmonizovaná miera nezamestnanosti v októbri 5,9 percenta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.