Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Špeciálne súdy pre vyšetrovanie zločinov na Ukrajine budú nelegitímne, tvrdí Kremeľ

Rusko neuzná vznik nijakého špeciálneho súdu založeného s cieľom stíhať zločiny, ktoré Rusko údajne spáchalo na Ukrajine. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že takýto súd by nebol legitímny.

"Čo sa týka snáh o založenie nejakého druhu tribunálov, nebudú (tie tribunály) legitímne. Nebudeme ich akceptovať a odmietneme ich," vyhlásil Peskov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na Twitteri v stredu uviedla, že jej úrad bude spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom v Haagu (ICC) a pomôže zriadiť špecializovaný súd, ktorý bude súdiť ruské vojnové zločiny. Rusko totiž podľa nej "musí zaplatiť za svoje hrozné zločiny". Ukrajina v zapätí túto výzvu privítala.

Potenciálne vojnové zločiny spáchané ruskými vojakmi na Ukrajine od februárového začiatku invázie v súčasnosti skúma ICC.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Potrebujeme silnú a pripravenú nemeckú armádu

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg požiadal Nemecko, aby pokračovalo v posilňovaní svojej armády. Šéf NATO to povedal vo štvrtok na bezpečnostnej konferencii v Berlíne.

"Rozhodnutie Nemecka podstatne zvýšiť výdavky na obranu je historické s investíciami do nových bojových lietadiel, vrtuľníkov, lodí a ponoriek," povedal Stoltenberg. Podľa jeho slov ide o bod obratu, ktorý odráža zmenené bezpečnostné prostredie.

"Potrebujeme silný a pripravený Bundeswehr. Je to dôležité pre bezpečnosť Nemecka, je to dôležité pre bezpečnosť Európy a je to dôležité pre svetovú bezpečnosť," uviedol šéf NATO.

Stoltenberg tiež vyzval na ďalšiu podporu pre Ukrajinu v boji proti ruským inváznym jednotkám. "Nemali by sme podceňovať Rusko. Ruské rakety a drony naďalej dopadajú na ukrajinské mestá, civilistov a kritickú infraštruktúru a spôsobujú obrovské ľudské utrpenie, keďže začína zima," dodal. Zároveň ocenil nemeckú finančnú, humanitárnu a vojenskú pomoc pre Ukrajinu, ktorá podľa neho pomáha na bojisku.

Šéf NATO tiež zopakoval svoju výzvu postaviť sa proti autoritárskym režimom, akým je Rusko. "Trvalý mier nemôže existovať, ak zvíťazí agresor, ak útlak a autokracia zvíťazia nad slobodou a demokraciou. Takže najlepší spôsob, ako podporiť trvalý mier, je podporiť Ukrajinu," povedal.

Poznamenal, že pri rokovaniach s Čínou je potrebné brať do úvahy nebezpečnú závislosť na ruskom plyne. "Samozrejme, že budeme pokračovať v obchodovaní a hospodárskych vzťahoch s Čínou, ale musíme si byť vedomí našej závislosti a znižovať našu zraniteľnosť," uzavrel.

(tasr)

Minúta  |  

Belgicko: Súdny proces s džihádistickými atentátnikmi z Bruselu bude stáť 35,3 milióna eur

Súdny proces, ktorý sa v stredu v Bruseli začal s desiatimi obžalovanými za prípravu bombových útokov z 22. marca 2016, bude stáť okolo 35,3 milióna eur, čo z neho podľa dokumentov federálneho ministerstva spravodlivosti urobí najdrahší proces v dejinách Belgicka. Informovali o tom belgické médiá.

Súd sa týka obžalovaných z príprav a účasti na útokoch spáchaných v Bruseli na stanici metra Maelbeek a na národnom letisku Zaventem 22. marca 2016. Útoky si vyžiadali 32 obetí vrátane troch atentátnikov, ďalších viac než 300 ľudí utrpelo zranenia.

Hlavným obžalovaným je francúzsky džihádista Salah Abdeslam, ktorého zadržali štyri dni pred útokmi v Bruseli. Vysoká cena za tento súdny proces je ministerstvom vysvetlená "infraštruktúrnymi potrebami" pre zaistenie procesu takéhoto veľkého rozsahu.

Vysoké náklady spôsobila okrem iného aj kompletná rekonštrukcia jednej z budov, kde bolo donedávna sídlo NATO, a jej prispôsobenie na súdny proces. Veľká časť sumy bola určená aj na komunikačné služby.
Dôležité sú tiež trovy súdneho konania, ktoré pokrývajú najmä platy tlmočníkov, ale aj odmeny porotcov. Náklady na agentov bezpečnostnej služby nasadených do miesta konania súdu podľa denníka Het Laatste Nieuws ešte neboli zohľadnené.

Na procese sa má zúčastniť približne tisíc ľudí postihnutých útokmi a potrvá až do konca júna budúceho roka. Pôvodne sa mal začať už v októbri, odklad však spôsobil sudca, keď nariadil prerobiť bezpečnostné boxy pre obžalovaných, ktoré ich právnici prirovnali ku klietkam pre zvieratá.

Predošlý rekord, čo sa týka finančných nákladov na súdny proces, pochádza z rokov 2008 – 2009 a týka sa súdu s mafiánom a jedným z "krstných otcov" belgického podsvetia Marcelom Habranom. Tento súd trval šesť mesiacov a stál okolo päť miliónov eur.

(tasr)

Minúta  |  

Západ mal šancu vyhnúť sa konfliktu na Ukrajine, vyhlásil Lavrov

Západ mal reálnu šancu vyhnúť sa konfliktu na Ukrajine, ale rozhodol sa odmietnuť ruské návrhy na zastavenie rozširovania NATO a súhlasil so špeciálnym bezpečnostným statusom pre Ukrajinu. Vyhasil to vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Šéf ruskej diplomacie na tlačovej konferencii v Moskve zároveň uviedol, že Spojené štáty a Severoatlantická aliancia sú priamo zapojené do vojny na Ukrajine, pretože podporujú Kyjev.

"Nehovorte, že USA a NATO sa nezúčastňujú na tejto vojne – zúčastňujete sa na nej priamo. Nielen tým, že dodávate zbrane, ale aj cvičením vojakov. Cvičíte (ukrajinskú) armádu na svojom území," povedal Lavrov.

Práve dodávaním západných zbraní na Ukrajinu Lavrov odôvodnil ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. "Ochromujeme energetické zariadenia (na Ukrajine), ktoré umožňujú (Západu) dodávať smrtonosné zbrane na Ukrajine na zabíjanie Rusov," vyhlásil.

Zároveň upozornil, že je nutné sa vyhnúť akejkoľvek konfrontácii medzi jadrovými veľmocami vrátane použitia konvenčných zbraní. "Takáto eskalácia by sa mohla stať nekontrolovateľnou," uviedol Lavrov.

Moskva je však podľa šéfa ruskej diplomacie pripravená počúvať, ak chce niekto usporiadať rokovania o Ukrajine. Lavrov pritom označil tvrdenia Ukrajiny, že Rusko chce usporiadať rokovania, aby získalo čas na preskupenie a prestavbu svojej armády, za absurdné.

(tasr)

Minúta  |  

Lekári hromadne stiahli svoje výpovede

Po stredajšom podpise memoranda o zlepšení systému zdravotníctva medzi vládou a Lekárskym odborovým združením (LOZ) lekári v nemocniciach hromadne stiahli svoje výpovede. Podpísanie memoranda medzi vládou a LOZ, ako aj schválenie potrebnej legislatívy, vítajú viacerí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

Hovorkyňa žilinského samosprávneho kraja Eva Lacová potvrdila, že lekári z nemocníc v Žilinskom kraji stiahli svoje výpovede. „Vďaka tomu sme aj naďalej schopní od polnoci 1. decembra 2022 poskytovať zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu a nemocnice na území Žilinského kraja tak budú fungovať v normálnom režime, vrátane plánovaných výkonov a ostatnej zdravotnej starostlivosti," uviedla.

Stiahnutie výpovedí lekármi pre agentúru SITA potvrdila aj hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica Jana Petríková. „Včera štatutár nemocnice a všetci lekári, ktorí podali výpovede, podpísali Dohody o zmene pracovnej zmluvy, ktoré sú prílohou Memoranda medzi vládou SR a LOZ, a v rámci ktorých lekári odvolali výpovede a zamestnávateľ s týmto odvolaním výpovede súhlasil. Dnes lekári riadne nastúpili do práce, prevádzka nemocnice nie je z dôvodu výpovedí nijakým spôsobom obmedzená," povedala.

Aj Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) v Košiciach, kde pôvodne podalo výpovede 226 z 907 lekárov, funguje v štandardnom režime a pre pacientov sa nič nemení. „Až na dvoch kolegov všetci lekári stiahli svoje výpovede, takisto aj zdravotné sestry Neurochirurgickej kliniky. Keďže UNLP nepristúpila k rušeniu plánovaných operácií, nemocnica pokračuje bez zmien v organizácii práce a poskytujeme nielen akútnu zdravotnú starostlivosť, ale aj plánované operácie," uviedol pre agentúru SITA riaditeľ UNLP Košice Ľuboslav Beňa. Všetky kliniky, oddelenia a ambulancie podľa neho fungujú aj naďalej v štandardnom režime.

(sita)

Minúta  |  

Desatina Slovákov neminie na vianočné darčeky ani euro

Takmer tretina Slovákov plánuje obdarovať blízkych na Vianoce kozmetikou a drogériou, oblečením či hračkami. Ako ďalej vyplýva z novembrového prieskumu agentúry Focus pre Partners Group SK, štvrtina Slovákov plánuje minúť na darčeky viac ako 300 eur, naopak, až desatina respondentov neminie ani euro.

Ako skonštatoval Martin Slosiarik z agentúry Focus, zaujímavým trendom od roku 2015 je, že rastie priemerná suma, ktorú sú rodiny ochotné na darčeky vyčleniť.

Kým v roku 2015 plánovali domácnosti minúť v priemere 127 eur na darčeky, predvlani to už bolo v priemere 195 eur a v tomto roku priemerná suma narástla na 211 eur. „Medziročne ide približne o desaťpercentný nárast, ktorý je nižší, ako nárast medziročnej miery inflácie a hovorí viac o tom, že domácnosti opatrnejšie pristupujú ku kupovaniu darčekov. Pod drahé Vianoce sa však podpisuje rekordné zdražovanie, ktoré je charakteristické pre celý rok 2022,“ tvrdí odborníčka na osobné financie spoločnosti Partners Group SK Linda Valentín.

Nákup darčekov je iba jednou z nákladových položiek, s ktorými treba na sviatky počítať. Kým v minulosti darčeky tvorili približne polovicu celkových vianočných nákladov, tento rok celkové výdavky poriadne nafúknu ostatné položky z vianočného nákupného účtu. „Ak dáme všetky položky na jeden vianočný účet, v priemere nás budú stáť tohtoročné Vianoce takmer o pätinu viac, čiže zaplatíme o 82 eur viac ako minulý rok. Celkový vianočný účet sa pritom môže vyšplhať až na 525 eur. Ak prirátame aj náklady na cestovanie, suma sa ešte zvýši,“ vysvetľuje Linda Valentín.

Výsledky prieskumu ukázali, že nechceme Vianoce na dlh. Až 95

Takmer tretina Slovákov plánuje obdarovať blízkych na Vianoce kozmetikou a drogériou, oblečením či hračkami. Ako ďalej vyplýva z novembrového prieskumu agentúry Focus pre Partners Group SK, štvrtina Slovákov plánuje minúť na darčeky viac ako 300 eur, naopak až desatina respondentov neminie ani euro. Ako skonštatoval Martin Slosiarik z agentúry Focus, zaujímavým trendom od roku 2015 je, že rastie priemerná suma, ktorú sú rodiny ochotné na darčeky vyčleniť.

Kým v roku 2015 plánovali domácnosti minúť v priemere 127 eur na darčeky, predvlani to už bolo v priemere 195 eur a v tomto roku priemerná suma narástla na 211 eur. „Medziročne ide približne o 10 percentný nárast, ktorý je nižší, ako nárast medziročnej miery inflácie a hovorí viac o tom, že domácnosti opatrnejšie pristupujú ku kupovaniu darčekov. Pod drahé Vianoce sa však podpisuje rekordné zdražovanie, ktoré je charakteristické pre celý rok 2022,“ tvrdí odborníčka na osobné financie spoločnosti Partners Group SK Linda Valentín.

Nákup darčekov je iba jednou z nákladových položiek, s ktorými treba na sviatky počítať. Kým v minulosti darčeky tvorili približne polovicu celkových vianočných nákladov, tento rok celkové výdavky poriadne nafúknu ostatné položky z vianočného nákupného účtu. „Ak dáme všetky položky na jeden vianočný účet, v priemere nás budú stáť tohtoročné Vianoce takmer o pätinu viac, čiže zaplatíme viac o 82 eur, ako minulý rok. Celkový vianočný účet sa pritom môže vyšplhať až na 525 eur. Ak prirátame aj náklady na cestovanie, suma sa ešte zvýši,“ vysvetľuje Linda Valentín.

Výsledky prieskumu ukázali, že nechceme Vianoce na dlh. Až 95 percent tých, ktorí plánujú kupovať darčeky, pôžičku odmietajú. „Najväčším rizikom Vianoc sú emócie. I keď urobiť radosť a obdariť svojich blízkych je nesporne vznešená emócia, ide však ruka v ruke s neracionálnym míňaním, spontánnym nakupovaním a zadlžovaním sa,“ upozorňuje analytik z Finančného kompasu Matej Dobiš.

Podľa analytika je obdobie pred sviatkami a aj po sviatkoch z pohľadu čerpania spotrebiteľských úverov najsilnejšie v roku. „Treba si však dávať pozor na skryté pôžičky a finančné pasce, ktoré môžu Vianoce významne predražiť,“ varuje Matej Dobiš. Silný nárast v čerpaní úverov očakáva odborník aj začiatkom roka, kedy si mnohí uvedomia, že sa počas Vianoc finančne vyčerpali a budú hľadať finančnú vzpruhu v novom roku.

tých, ktorí plánujú kupovať darčeky, pôžičku odmietajú. „Najväčším rizikom Vianoc sú emócie. I keď urobiť radosť a obdariť svojich blízkych je nesporne vznešená emócia, ide však ruka v ruke s neracionálnym míňaním, spontánnym nakupovaním a zadlžovaním sa,“ upozorňuje analytik z Finančného kompasu Matej Dobiš.

Podľa analytika je obdobie pred sviatkami a aj po sviatkoch z pohľadu čerpania spotrebiteľských úverov najsilnejšie v roku. „Treba si však dávať pozor na skryté pôžičky a finančné pasce, ktoré môžu Vianoce významne predražiť,“ varuje Matej Dobiš. Silný nárast v čerpaní úverov očakáva odborník aj začiatkom roka, kedy si mnohí uvedomia, že sa počas Vianoc finančne vyčerpali a budú hľadať finančnú vzpruhu v novom roku.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.