Preskočiť na obsah
  |  

S výstavbou rozšírenia D1 pri Bratislave majú začať na jar, po dokončení projektovania

Samotná výstavba rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava – Triblavina a križovatky D1 a D4 by sa mala začať na jar budúceho roka. Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina) informoval, že stavať sa začne vtedy, keď zhotoviteľ doprojektuje túto stavbu. „Hlavná fáza výstavby bude až o päť mesiacov,“ povedal vo štvrtok v prenose na sociálnej sieti.

Zatiaľ podľa rezortného šéfa netreba čakať v teréne buldozéry, bagre a pracovníkov, pretože teraz je fáza projektovania. „Nevylučujem, možno sa tam budú robiť nejaké prípravné zemné práce. Päť mesiacov je aj v zmluve odhadovaný čas na potrebné projektovanie a povoľovanie,“ uviedol Doležal. Poľský minister dopravy sa podľa neho zaručil za vybraného zhotoviteľa, poľskú spoločnosť Budimex, ktorá u severných susedov realizuje desiatky veľkých stavebných zákaziek.

Ministerstvo dopravy chce počas stavebných prác na diaľnici motivovať motoristov a verejnosť, aby do hlavného mesta cestovali radšej vlakom a odľahčili dopravu na D1. V spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom a dotknutými miestnymi samosprávami uvažuje o tom, že výrazne zľavnený či zvýhodnený cestovný lístok bude možné využiť na vlak aj mestskú hromadnú dopravu.

„Dopravné obmedzenia zatiaľ nehrozia, tie nastanú až potom, keď sa odkloní doprava na obchádzkové trasy,“ upozornil Doležal. „Verím, že dovtedy nájdeme spoločnú reč so samosprávami a prinesieme konkrétny hmatateľný produkt, ktorý bude motivovať ľudí nechať autá doma,“ dodal minister dopravy.

Národná diaľničná spoločnosť, a. s., (NDS) podpísala 29. novembra zmluvu s víťazom tendra na výstavbu rozšírenia D1 Bratislava – Triblavina vrátane križovatky D1 a D4. Poľská firma Budimex sa zaviazala postaviť 3,6-kilometrový úsek za približne tri roky. Zmluvná cena je zhruba 110 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty, stavba bude financovaná zo štátneho rozpočtu.

Prvým krokom zhotoviteľa bude projektové inžinierstvo s cieľom získať všetky potrebné stavebné povolenia. V súvislosti s výstavbou križovatky D1 a D4 najskôr zhotoví obchádzkové trasy, následne zdvihne niveletu D1. Počas rekonštrukcie bude dočasne vedená doprava po obchádzkových trasách na vetvách križovatky D1 a D4. Kľúčové pre odľahčenie dopravy sú vetvy z D4 na D1 (Jarovce – Trnava) a opačne z D1 na D4 (Trnava – Jarovce), tie sprístupnia motoristom skôr.

(sita)

  |  

Ministerstvo hospodárstvo začalo kompenzovať podnikom náklady na energie

Ministerstvo hospodárstva SR spustilo schému pomoci v boji s drahými energiami pre podniky.

Ministerstvo bude kompenzovať vysoké ceny elektriny a plynu najprv za mesiace august a september, kedy ceny dosahovali rekordné hodnoty. Štát preplatí spoločnostiam 80 percent nákladov nad úrovňou 199 eur za megawatthodinu pri elektrine a 99 eur za megawatthodinu pri plyne. Ako informoval na štvrtkovej tlačovej besede minister hospodárstva Karel Hirman, proces bude prebiehať elektronicky.

Najnižšia suma, ktorá bude kompenzovaná pre jednu firmu je 50 eur. Maximálna je 500 tisíc eur na podnik. O kompenzáciu sa môžu uchádzať spoločnosti zo všetkých odvetví hospodárstva. Ak podniky chcú využiť kompenzácie za august a september, musia tak urobiť do 22. decembra.

Od podania žiadosti by sa mal podnik ku kompenzácii dostať do dvoch, troch dní. Kompenzácie pre firmy pôsobiace na Slovensku by mali pokračovať aj v prvom štvrťroku budúceho roka. Podrobnosti o podmienkach žiadania o preplatenie vysokých nákladov za elektrinu a plyn nájdu spoločnosti na internetovej stránke ministerstva hospodárstva.

(sita)

  |  

Biden privítal Macrona: rokujú o Rusku, Číne aj možnej obchodnej vojne USA – EÚ

Americký prezident Joe Biden privítal vo štvrtok v Bielom dome francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ide o prvú oficiálnu návštevu šéfa Elyzejského paláca v USA od vlaňajšieho nástupu Bidena do funkcie.

Po privítacej ceremónii sa prezidenti odobrali na rokovanie do Oválnej pracovne Bieleho domu. Hovoriť majú o spojenectve západných krajín v súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine, otázke Číny a tiež obchodných vzťahoch medzi USA a EÚ. Obaja prezidenti majú po rokovaniach vystúpiť na spoločnej tlačovej konferencii.

Macron v stredu – počas prvého dňa návštevy v USA, keď navštívil centrálu NASA, Arlingtonský národný cintorín a absolvoval stretnutia s predstaviteľmi Kongresu – prekvapil svojich hostiteľov ostrou kritikou Bidenovej zelenej ekonomickej politiky, ktorá podľa neho zlikviduje pracovné miesta v Európe.ň

V rovnakom tóne pokračoval v štvrtkovom rozhovore s americkou televíziou ABC, keď povedal, že Bidenove opatrenia spôsobia konkurenčnú nevýhodu pre Európu. Biden plánuje naliať miliardy dolárov do zeleného priemyslu, pričom chce podporiť výrobu priamo v USA.

"Výsledkom bude, že možno si vyriešite svoj vlastný problém, ale zväčšíte môj problém. Mrzí ma, že to musím povedať takto otvorene," povedal v stredu Macron a dodal, že táto Bidenova politika môže "rozdeliť Západ".

Európska únia zvažuje vypovedať USA obchodnú vojnu tým, že bude dotovať svoju vlastnú zelenú ekonomiku.

(tasr)

  |  

ÚRSO víta vládou ohlásené opatrenia na zmiernenie dopadov nárastu cien energií

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) víta vládou ohlásené mimoriadne opatrenia štátu na zmiernenie dopadov nárastu cien elektriny, plynu a tepla pre slovenské domácnosti na rok 2023.

„Mimoriadne opatrenia vnímame ako dôležitý nástroj štátu zabezpečiť udržateľné dopady na odberateľov energií pre nastávajúce obdobie,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.

Regulátor podľa neho momentálne pokračuje v intenzívnych rokovaniach s príslušnými rezortmi a konzultuje detaily implementácie mimoriadnych opatrení tak, aby boli kompatibilné s platným legislatívnym a regulačným rámcom.

„Úrad zároveň pokračuje v prebiehajúcich cenových konaniach a pozorne skúma oprávnenosť nákladov a primeranosť ziskov regulovaných subjektov. Cenové konania sú a budú priebežne ukončované po splnení zákonných náležitostí. Finálne dopady na odberateľov energií budú známe po ukončení príslušných cenových konaní a prijatí mimoriadnych opatrení štátu,“ konštatoval Igaz.

(sita)

  |  

ŠÚKL eviduje 11 140 hlásených podozrení na nežiaduce účinky vakcín, vyše 1 750 závažných

Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) nahlásili k strede (30. 11.) v súvislosti s očkovaním proti novému koronavírusu 11.140 podozrení na nežiaduce účinky. Z celkového počtu hlásení vyhodnotili 1 754 ako závažných. ŠÚKL o tom informuje na svojom webe.

Ústav eviduje spolu sedem úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri štyroch prípadoch bol súvis stanovený ako možný a pri troch ako pravdepodobný. "Pri iných uzavretých prípadoch vrátane niektorých medializovaných bol súvis vylúčený," ozrejmil ústav.

ŠÚKL pripomenul, že vakcíny určené na prevenciu ochorenia COVID-19 sú podávané injekčne do svalu a môžu v priebehu hodín až dní po podaní vyvolať reakcie menšej alebo strednej intenzity, ktoré spontánne počas niekoľkých dní odznievajú.

Výskyt a intenzita nežiaducich reakcií závisia od viacerých faktorov, napríklad od celkového zdravotného stavu človeka, od veku, iných súbežne užívaných liekov, imunitnej odpovede či od psychického nastavenia človeka.

(tasr)

  |  

V prípade kauzy poľovnícka chata pokračuje trestné stíhanie pre pytliactvo

Prípad kauzy poľovnícka chata sa naďalej vyšetruje. "Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) vo veci naďalej vedie vyšetrovanie. Viac informácií nie je možné poskytnúť," priblížil vedúci oddelenia komunikácie Prezídia Policajného zboru Michal Slivka. Vyšetrovateľ začal v prípade kauzy poľovnícka chata trestné stíhanie pre prečin pytliactva v auguste.

Ústavný súd (ÚS) SR odmietol v novembri sťažnosť predsedu strany Smer-SD Roberta Fica v súvislosti s minuloročnou kauzou videí z poľovníckej chaty, ktoré ho zachytávali na stretnutiach s ďalšími osobami. Sťažnosť smerovala proti príkazom na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov Okresného súdu Nitra z 18. apríla a 4. júla 2021. Vyšetrovanie sa aj vtedy týkalo podozrenia z pytliactva. Smer-SD na otázky TASR k rozhodnutiu ÚS doteraz nereagoval.

Videá, ktoré sa dostali vlani v októbri do médií, zobrazujú, ako sa stretávali šéf Smeru-SD, advokáti Marek Para a Pavol Gašpar, bývalý minister vnútra Robert Kaliňák i podnikateľ Miroslav Bödör.

Predchádzajúce trestné stíhanie v prípade zrušil trenčiansky krajský prokurátor. Dôvodom je, že vyšetrovateľa Martina J., ktorý prípad realizoval, obvinili pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súvislosti s vedením vyšetrovania.

Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) priblížil, že prípad je v štádiu vyšetrovania po vznesení obvinenia a vykonávajú sa procesné úkony. "Bližšie sa ÚIS vzhľadom na stav vyšetrovania a neverejnosť prípravného konania k veci nebude vyjadrovať," uviedli z tlačového odboru rezortu vnútra.

Trestné stíhanie sa v kauze poľovníckej chaty viedlo aj predtým, vtedy ho zrušila nitrianska krajská prokuratúra pre nezákonnosť.

(tasr)