Preskočiť na obsah
  |  

EÚ v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy v piatok prezradí, ako chce pretaviť vízie občanov na konkrétne kroky

Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia v piatok na pôde europarlamentu v Bruseli zorganizujú podujatie zamerané na poskytnutie spätnej väzby pre občanov v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy (CoFoE). Eurokomisia vo štvrtok spresnila, že predstaví možnosti, ako meniť vízie občanov na konkrétne kroky.

Komisiu by na tomto podujatí mali zastupovať jej traja podpredsedovia, ktorí sa na prácach CoFoE aktívne zúčastňovali – Věra Jourová, Dubravka Šuicová a Maroš Šefčovič.

Na piatkovom podujatí budú mať všetky tri inštitúcie EÚ príležitosť vysvetliť, ako nadviazali na návrhy vyplývajúce z konferencie, a vymeniť si názory s občanmi, ktorí sa zúčastnili na európskych a vnútroštátnych panelových diskusiách.

Komisia pripomenula, že od ukončenia konferencie (9. mája) všetky tri euroinštitúcie pracovali na tom, aby splnili svoj záväzok zrealizovať návrhy konferencie v súlade so svojimi právomocami podľa zmlúv o EÚ.

Spolu 49 návrhov CoFoE obsahuje viac ako 320 opatrení na ich dosiahnutie v rámci deviatich tém založených na odporúčaniach európskych a vnútroštátnych panelových diskusií občanov, ako aj príspevkoch z vnútroštátnych podujatí, mnohojazyčnej digitálnej platformy a diskusií v rámci deviatich tematických pracovných skupín a plenárneho zasadnutia.

Komisia už na závery konferencie reaguje v rámci iniciatív v oblasti klímy, obehového hospodárstva, globálnej stratégie EÚ v oblasti zdravia, celoeurópskej stratégie vytvárania lepšieho internetu pre deti či akčného plánu pre mládež v rámci vonkajšej činnosti EÚ. Niektoré iniciatívy, napríklad nový pakt o migrácii a zákon o slobode médií, sú vo fáze schvaľovania europarlamentom a Radou EÚ.

Ďalšie opatrenia ešte len plánuje, napríklad revíziu právnych predpisov o životných podmienkach zvierat či iniciatívu v oblasti duševného zdravia.

Pracovný program eurokomisie na rok 2023 vychádza z vízie sformulovanej v záveroch CoFoE.

Komisia oznámila, že takisto vyvíja nový interaktívny nástroj na zapojenie občanov do tvorby európskej politiky. Tento online nástroj zhromaždí na jednotnom kontaktnom mieste všetky kanály, ktoré majú občania k dispozícii: verejné konzultácie, európsku iniciatívu občanov a novú mnohojazyčnú platformu.

Na podujatí v Bruseli sa zúčastnia aj slovenskí občania, ktorí boli zapojení do panelových diskusií, a zástupcovia parlamentného výboru pre európske záležitosti.

(tasr)

  |  

Produkcia Gazpromu tento rok klesla takmer o 20 percent, export sa znížil takmer o polovicu

Ruský energetický gigant Gazprom počas jedenástich mesiacov tohto kalendárneho roka oproti vlaňajšku znížil produkciu plynu o 19,4 percenta. Export spoločnosti klesol o 44,5 percenta. Na Telegrame o tom informovala tlačová služba Gazpromu.

„V januári až novembri 2022 podľa predbežných údajov Gazprom vyprodukoval 376,9 miliardy kubických metrov plynu. To je o 19,4 percenta (90,8 miliardy kubických metrov) menej ako minulý rok,“ píše sa v správe.

Dopyt spoločnosti po plyne na domácom trhu sa za toto obdobie znížil o 5,7 percenta (12,8 miliardy kubických metrov).

Vývoz plynu do „vzdialeného zahraničia“ predstavoval 95,2 miliardy kubických metrov, čo je o 44,5 percenta (76,3 miliardy kubických metrov) menej ako v rovnakom období roku 2021. Gazprom uviedol, že kľúčovým faktorom znižovania dopytu po plyne vo svete bol „pokles spotreby plynu v Európskej únii“.

(sita)

  |  

Ruská vojna znamená, že „sa musíme znovu stať bratmi v zbrani“, skonštatoval Macron v Bielom dome

Americký prezident Joe Biden privítal vo štvrtok v Bielom dome francúzskeho kolegu Emmanuela Macrona.

„Je skutočnou poctou privítať vás na vašej prvej štátnej návšteve mojej administratívy a osláviť súčasnú silu a životaschopnosť vzťahov medzi Francúzskom a Spojenými štátmi,“ skonštatoval Biden počas oficiálneho privítania na južnom trávniku Bieleho domu.

„Keďže sa na európsku pôdu vrátila vojna, v dôsledku ruskej agresie proti Ukrajine a vo svetle mnohých kríz, ktorým naše národy a naše spoločnosti čelia, musíme sa znovu stať bratmi v zbrani,“ reagoval Macron prostredníctvom tlmočníka.

Po vlaňajšej kríze vo francúzsko-amerických vzťahoch v dôsledku americko-austrálskej dohody o ponorkách, si dokázali prezidenti podľa Bidena vybudovať blízky vzťah. Francúzsko je podľa neho „najstarším spojencom“ a „neoblomným partnerom“ Spojených štátov, pričom odkázal na dejiny ich vzťahov od markíza de Lafayette z čias americkej vojny za nezávislosť až po pláže Normandie v druhej svetovej vojne. „Spojenectvo našich dvoch národov zostáva základom našej spoločnej obrany,“ dodal.

Krajiny sú podľa Bidena zjednotené v súvislosti s ruskou „brutálnou vojnou“ na Ukrajine a aliancia podľa neho ešte zosilnie na ďalšie desaťročia.

(sita)

  |  

Špecializovaný súd odmietol obžalobu podanú na advokáta Mareka Paru pre závažné procesné chyby

Samosudca banskobystrického pracoviska Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) odmietol obžalobu podanú prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na advokáta Mareka Para Dôvodom sú závažné procesné chyby.

Rozhodnutie nie je právoplatné. Potvrdila to hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková. Upozornil na to portál topky.sk.

Hovorkyňa ďalej priblížila, že sudca prípad vracia prokurátorovi, "pretože zistil závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu". Proti rozhodnutiu je možné podať sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR.

Na ŠTS bola obžaloba na Mareka Paru podaná pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny 9. septembra. O jej odmietnutí rozhodol samosudca 30. novembra.

Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila advokáta Mareka Para v apríli za to, že sa mal podieľať na kriminalizácii prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Vasiľa Špirka. Po obvinení bol Marek Para takmer dva mesiace väzobne stíhaný.

(tasr)

  |  

Navaľného dali opäť na samotku, zostane v nej jedenásť dní

Ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, ktorý je vo výkone trestu vo väznici číslo šesť v meste Melechovo vo Vladimírskej oblasti v európskej časti Ruska, poslali už ôsmykrát za trest na samotku. Strávi v nej 11 dní, informovala vo štvrtok rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá sa odvolala na statusy spolupracovníkov väzneného politika.

Dôvodom pre udelenie ďalšieho trestu Navaľnému bolo "porušenie pravidiel obliekania". Navaľného hovorkyňa Kira Jarmyšová vo svojom oznámení v aplikácii Telegram spresnila, že politik tieto pravidlá porušil tým, že "o šiestej ráno bol bez bundy".

O svojom najnovšom treste sa Navaľnyj dozvedel krátko pred súdnym pojednávaním vo veci zákonnosti existencie odborového zväzu väzňov Promzona, ktoré v auguste založil vo väzení. Vysvetlil vtedy, že k založeniu odborov ho viedlo vykorisťovanie približne 600-tisíc ľudí v ruských väzniciach.

Okrem toho Navaľného manželka Julija v stredu informovala, že jej manželovi prestali vo väzení odovzdávať listy, ktoré mu posiela. Jediná možnosť, ako nateraz môže komunikovať s manželom, je posielanie listov prostredníctvom advokátov. Julija Navaľná uviedla, že svojvoľné odopieranie korešpondencie väzňom v Melechove je podľa jej zistení bežným trestom.

(tasr)

  |  

Ukrajina odvolala Ruskom dosadeného šéfa Záporožskej atómovej elektrárne

Ukrajinská spoločnosť Enerhoatom vo štvrtok odvolala Jurija Černyčuka z funkcie riaditeľa Ruskom okupovanej jadrovej elektrárne v juhoukrajinskom meste Záporožie (ZAES). Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že so samotným Černyčukom sa jej nepodarilo skontaktovať.

Černyčuka za riaditeľa ZAES vymenovala v stredu spoločnosť Rosenergoatom, ktorá elektráreň riadi za ruskú stranu. Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o oficiálnom prevzatí elektrárne do rúk Ruska v októbri.

Riaditeľ ukrajinskej spoločnosti Enerhoatom Petro Kotin vo štvrtok vo svojom vyhlásení, zverejnenom aj na sociálnej sieti Telegram, Černyčuka obvinil, že "zradil Ukrajinu a prešiel na stranu nepriateľa", keď sa namiesto snahy o čo najrýchlejšie oslobodenie atómovej elektrárne "rozhodol pomôcť ruským okupantom legalizovať jej zabratie". Tiež ho obvinil, že k podobnému konaniu nabáda aj ďalších zamestnancov elektrárne.

Rusko sa ZAES zmocnilo v marci, krátko po začiatku svojej invázie na Ukrajinu. Ukrajinskí technici pokračovali v prevádzkovaní ZAES, ale Kyjev obvinil Moskvu, že na ukrajinských technikov vyvíja veľký tlak.

Už v októbri mnohé médiá informovali, že zamestnanci Rosenergoatomu, ktorí sú v elektrárni prítomní takmer od začiatku jej okupácie ruskou armádou, nútia ukrajinských zamestnancov, aby podpísali dokumenty o svojom prechode do ruskej spoločnosti.

V pondelok Ukrajina informovala, že ukrajinským technikom, ktorí odmietli podpísať zmluvy s Rosenergoatomom, Moskva dokonca zakázala vstup do elektrárne.

Kotin vo svojom vyhlásení vyzval zamestnancov ZAES, aby "nepredali svoju dušu diablovi" a nepodpisovali zmluvy s Rosenergoatomom a inými ruskými spoločnosťami. "Jedinou dôstojnou možnosťou je vydržať!" odkázal Kotin.

Ako "cynickú lož" odmietol Kotin tvrdenia, že tisíce ukrajinských energetikov prešli na stranu Rosenegoatomu. Dodal, že pokiaľ ide o Černyčuka, z práce bol prepustený a "skôr či neskôr sa bude za všetko zodpovedať pred zákonom a ľuďmi".

ZAES so šiestimi reaktormi bola roky pilierom ukrajinskej energetickej siete a pred ruskou inváziou sa na výrobe elektriny na Ukrajine podieľala zhruba 20-timi percentami. Od septembra však elektrinu nevyrába.

Celý areál ZAES bol v doterajšom priebehu vojny často terčom ostreľovania — zo zodpovednosti zaň sa navzájom obviňujú obe strany konfliktu. Experti pritom upozorňujú, že ostreľovanie ZAES môže viesť k ďalšej jadrovej katastrofe v krajine, ktorá bola už v roku 1986 miestom najhoršej jadrovej havárie na svete v atómovej elektrárni v Černobyle.

Medzinárodná agentúra pre jadrovú energiu (MAAE) chce, aby z tohto dôvodu bola v okolí ZAES vyhlásená bezpečná zóna.

(tasr)