Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Chersone obnovujú elektrickú energiu

V oslobodenom ukrajinskom meste Cherson obnovujú dodávky elektrickej energie po tom, ako centrum rovnomennej oblasti zostalo bez prúdu po štvrtkových ruských raketových útokoch. Šéf vojenskej správy v Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč uviedol, že dosiaľ sa podarilo obnoviť elektrinu v meste na 65 percent.

Mesto Cherson na juhu Ukrajiny nedávno oslobodila ukrajinská armáda po tom, ako na začiatku vojny padlo do rúk Rusov. Okupanti však naďalej ostreľujú mesto z ľavého brehu rieky Dneper, kam sa stiahli počas postupu ukrajinských vojakov.

(sita)

Minúta  |  

Biden a Macron sa v spoločnom vyhlásení zaviazali podporovať Ukrajinu

Americký prezident Joe Biden a jeho francúzsky partner Emmanuel Macron sa v spoločnom vyhlásení zo štvrtkového stretnutia v Bielom dome zaviazali, že budú pokračovať v podpore Ukrajiny brániacej sa ruskej vojenskej agresii a postarajú sa o to, aby Rusko pykalo za svoje vojnové zločiny. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Biden a Macron zároveň prijali záväzok, že budú koordinovať svoje kroky v súvislosti s "výzvou", ktorú predstavuje Čína v oblasti "medzinárodného práva založeného na pravidlách vrátane dodržiavania ľudských práv". Vyzvali aj na stabilitu v Taiwanskom prielive.

S Čínou však chcú spolupracovať v globálnych otázkach vrátane klimatickej zmeny.

Najvyšší predstavitelia USA a Francúzska zároveň vyjadrili "rešpekt Iráncom, najmä ženám a mládeži, ktorí statočne protestujú za svoje ľudské práva a slobody, na ktoré sa Irán zaviazal, ale ich porušuje".

(tasr)

Minúta  |  

Rusko údajne sťahuje vojakov z niektorých miest na ľavom brehu Dnepra

Ukrajinská armáda vo štvrtok uviedla, že Rusko stiahlo časť svojich vojakov z niektorých miest na ľavom brehu rieky Dneper. Informuje o tom agentúra Reuters.

Odkedy sa ruské invázne vojská v novembri stiahli z juhoukrajinského mesta Cherson na druhý (ľavý) breh Dnepra, tvorí táto rieka hlavnú frontovú líniu na juhu Ukrajiny. Ukrajinskí predstavitelia už predtým informovali, že Rusko stiahlo časť svojho delostrelectva na ľavom brehu Dnepra do bezpečnejších lokalít ďalej od rieky, do bezpečnejších lokalít, ktoré nie sú v dosahu ukrajinského ostreľovania.

Rusko vyzvalo na evakuáciu civilného obyvateľstva z obcí ležiacich vo vzdialenosti do 15 kilometrov od rieky a stiahlo úradníkov okupačnej správy z tamojšieho mesta Nova Kachovka.

Ukrajinská armáda teraz tvrdí, že Rusko stiahlo z obcí nachádzajúcich sa druhom brehu Dnepra oproti Chersonu aj časť svojich vojenských síl. "Bol pozorovaný pokles počtu ruských vojakov a vojenskej techniky v meste Olešky," uviedla vo štvrtok ukrajinská armáda.

Nepriateľské jednotky sa podľa nej stiahli z viacerých obcí ležiacich na ľavom brehu Dnepra a rozptýlili sa v zalesnených pásoch, ktoré sa nachádzajú zhruba pozdĺž 25 kilometrov dlhej cesty vedúcej popri rieke a spájajúcej mestá Olešky a Nova Prystaň.

Väčšinu ruských vojakov v oblasti tvoria podľa ukrajinskej armády mobilizovaní záložníci, čo naznačuje, že sa odtiaľ už stiahli lepšie vycvičené profesionálne jednotky. Reuters toto tvrdenie nedokázal overiť z nezávislých zdrojov.

Podľa ukrajinských predstaviteľov však Rusi neprestávajú z pozícií na ľavom brehu Dnepra ostreľovať mesto Cherson. Miestne úrady vo štvrtok hlásili, že v meste opäť došlo v dôsledku intenzívneho ruského ostreľovania k výpadkom elektriny.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer: Európa čelí najvážnejšej výzve pre svoju bezpečnostnú architektúru

Európa čelí najvážnejšej výzve pre svoju bezpečnostnú architektúru, pričom ideály povojnového usporiadania sveta sa otriasajú v základoch. Vo štvrtok to vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer na 29. zasadnutí Ministerskej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktoré sa koná od 30. novembra do 2. decembra v poľskom meste Lodž. TASR o tom informoval komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Témou stretnutia Ministerskej rady OBSE bola pokračujúca ruská agresia proti Ukrajine.

"Ideály, na ktorých stojí povojnové usporiadanie sveta, sa dnes otriasajú v základoch. Kremeľ v spolupráci s represívnym režimom v Bielorusku vedie proti Ukrajine útočnú vojnu, čím porušuje základné normy a princípy medzinárodného práva. V tejto chvíli nevidíme priestor na začatie zmysluplného dialógu s Ruskom," uviedol Káčer.

Minister zahraničných vecí tiež uviedol, že Slovensko podporuje využitie všetkých dostupných mechanizmov na vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí páchajú vojnové zločiny a porušujú medzinárodné právo. Zároveň ubezpečil Ukrajinu o pokračujúcej podpore zo strany Slovenska.
"Je kľúčové nenechať Ukrajinu v jej boji osamotenú. Pretože viac vojenskej podpory, viac oslobodených území a ľudí a účinnejšie sankcie znamenajú lepšie vyhliadky pre mierovú diplomaciu v budúcnosti," vyhlásil Káčer.

OBSE je najväčšou regionálnou bezpečnostnou organizáciou, ktorá zahŕňa oblasti Európy, Kaukazu, strednej Ázie a Severnej Ameriky. Združuje 57 štátov a má za úlohu prispievať k stabilite a bezpečnosti, ako aj riešeniu konfliktov v tomto priestore. Po Poľsku prevezme na budúci rok predsedníctvo Severné Macedónsko.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy v piatok prezradí, ako chce pretaviť vízie občanov na konkrétne kroky

Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia v piatok na pôde europarlamentu v Bruseli zorganizujú podujatie zamerané na poskytnutie spätnej väzby pre občanov v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy (CoFoE). Eurokomisia vo štvrtok spresnila, že predstaví možnosti, ako meniť vízie občanov na konkrétne kroky.

Komisiu by na tomto podujatí mali zastupovať jej traja podpredsedovia, ktorí sa na prácach CoFoE aktívne zúčastňovali – Věra Jourová, Dubravka Šuicová a Maroš Šefčovič.

Na piatkovom podujatí budú mať všetky tri inštitúcie EÚ príležitosť vysvetliť, ako nadviazali na návrhy vyplývajúce z konferencie, a vymeniť si názory s občanmi, ktorí sa zúčastnili na európskych a vnútroštátnych panelových diskusiách.

Komisia pripomenula, že od ukončenia konferencie (9. mája) všetky tri euroinštitúcie pracovali na tom, aby splnili svoj záväzok zrealizovať návrhy konferencie v súlade so svojimi právomocami podľa zmlúv o EÚ.

Spolu 49 návrhov CoFoE obsahuje viac ako 320 opatrení na ich dosiahnutie v rámci deviatich tém založených na odporúčaniach európskych a vnútroštátnych panelových diskusií občanov, ako aj príspevkoch z vnútroštátnych podujatí, mnohojazyčnej digitálnej platformy a diskusií v rámci deviatich tematických pracovných skupín a plenárneho zasadnutia.

Komisia už na závery konferencie reaguje v rámci iniciatív v oblasti klímy, obehového hospodárstva, globálnej stratégie EÚ v oblasti zdravia, celoeurópskej stratégie vytvárania lepšieho internetu pre deti či akčného plánu pre mládež v rámci vonkajšej činnosti EÚ. Niektoré iniciatívy, napríklad nový pakt o migrácii a zákon o slobode médií, sú vo fáze schvaľovania europarlamentom a Radou EÚ.

Ďalšie opatrenia ešte len plánuje, napríklad revíziu právnych predpisov o životných podmienkach zvierat či iniciatívu v oblasti duševného zdravia.

Pracovný program eurokomisie na rok 2023 vychádza z vízie sformulovanej v záveroch CoFoE.

Komisia oznámila, že takisto vyvíja nový interaktívny nástroj na zapojenie občanov do tvorby európskej politiky. Tento online nástroj zhromaždí na jednotnom kontaktnom mieste všetky kanály, ktoré majú občania k dispozícii: verejné konzultácie, európsku iniciatívu občanov a novú mnohojazyčnú platformu.

Na podujatí v Bruseli sa zúčastnia aj slovenskí občania, ktorí boli zapojení do panelových diskusií, a zástupcovia parlamentného výboru pre európske záležitosti.

(tasr)

Minúta  |  

Produkcia Gazpromu tento rok klesla takmer o 20 percent, export sa znížil takmer o polovicu

Ruský energetický gigant Gazprom počas jedenástich mesiacov tohto kalendárneho roka oproti vlaňajšku znížil produkciu plynu o 19,4 percenta. Export spoločnosti klesol o 44,5 percenta. Na Telegrame o tom informovala tlačová služba Gazpromu.

„V januári až novembri 2022 podľa predbežných údajov Gazprom vyprodukoval 376,9 miliardy kubických metrov plynu. To je o 19,4 percenta (90,8 miliardy kubických metrov) menej ako minulý rok,“ píše sa v správe.

Dopyt spoločnosti po plyne na domácom trhu sa za toto obdobie znížil o 5,7 percenta (12,8 miliardy kubických metrov).

Vývoz plynu do „vzdialeného zahraničia“ predstavoval 95,2 miliardy kubických metrov, čo je o 44,5 percenta (76,3 miliardy kubických metrov) menej ako v rovnakom období roku 2021. Gazprom uviedol, že kľúčovým faktorom znižovania dopytu po plyne vo svete bol „pokles spotreby plynu v Európskej únii“.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.