Preskočiť na obsah
  |  

Myšlienka, že Putin niekedy porazí Ukrajinu, je za hranicou chápania, vyhlásil Biden. So šéfom Kremľa chce rokovať

Americký prezident Joe Biden je pripravený rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ak sa ten bude usilovať skončiť s vojnou na Ukrajine. Šéf Bieleho domu to vyhlásil na štvrtkovej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Bielom dome.

Ako však pokračoval americký prezident, bezprostredne nemá v pláne hovoriť s Putinom, keďže ten zatiaľ neurobil nič pre skončenie agresie. Naopak, ruská armáda podľa Bidena spôsobuje na Ukrajine "neuveriteľné jatky", pričom bombarduje civilistov, materské školy, nemocnice či detské domovy. "To, čo robí (Putin), je choré," vyhlásil.

Ak sa Putin bude snažiť ukončiť tento konflikt, Biden je vraj pripravený – po konzultácii s Francúzskom a ďalšími spojencami v NATO – sadnúť si s Putinom za rokovací stôl a zistiť, o čo mu ide.

Najvyšší americký predstaviteľ zároveň zdôraznil, že v súčasnej situácii je zo strany USA a Západu najdôležitejšie podporovať Ukrajinu.

"Myšlienka, že Putin niekedy porazí Ukrajinu, je za hranicou chápania," dodal americký prezident.

(tasr)

  |  

Počas razie v kláštore v Zakarpatskej oblasti našli publikácie s ruskou propagandou

Pri prehliadke kláštora Moskovského patriarchátu v západoukrajinskom meste Mukačevo v Zakarpatskej oblasti našli príslušníci Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) publikácie s ruskou propagandou a xenofóbnu literatúru. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na SBU.

Tá uviedla, že našla knihy s xenofóbnym obsahom a brožúry, v ktorých sa uvádzalo, že Ukrajina nemá právo na nezávislosť a Rusko, Ukrajinu a Bielorusko „nemožno rozdeliť“.

SBU uviedla, že prehľadala kláštor pre podozrenie z „podvratných aktivít ruských špeciálnych služieb na Ukrajine“. V kláštore vypočuli viac ako 20 zamestnancov, a to aj s použitím detektora lží.

Ukrajinskí politici minulý týždeň predložili návrh zákona o zákaze aktivít Ruskej pravoslávnej cirkvi na území Ukrajiny. Návrh zákona obsahuje aj úplný zákaz akýchkoľvek organizácií, ktoré sú spojené s Ruskou pravoslávnou cirkvou.

(sita)

  |  

Energetická infraštruktúra Ukrajiny je v súčasnosti udržateľná len na 15 percent

Po raketových útokoch Ruska zostáva ukrajinská energetická infraštruktúra stabilná na 15 percent v porovnaní s októbrom. Ako referuje web epravda.com.ua, na fóre Centra pre hospodársku stratégiu to povedal riaditeľ Centra pre energetický výskum Oleksandr Charčenko.

„Od mája sme mali obavy z poškodenia elektrizačnej sústavy. Žiadna z európskych krajín by takéto útoky nevydržala. Ukrajina to vydržala, pretože mala šialenú rezervu síl,“ povedal Charčenko.

Expert tiež dodal, že útoky na energetický systém Ukrajiny plánovali ruskí inžinieri. „Našťastie, presnosť ruských rakiet je nízka,“ poznamenal.

(sita)

  |  

V Chersone obnovujú elektrickú energiu

V oslobodenom ukrajinskom meste Cherson obnovujú dodávky elektrickej energie po tom, ako centrum rovnomennej oblasti zostalo bez prúdu po štvrtkových ruských raketových útokoch. Šéf vojenskej správy v Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč uviedol, že dosiaľ sa podarilo obnoviť elektrinu v meste na 65 percent.

Mesto Cherson na juhu Ukrajiny nedávno oslobodila ukrajinská armáda po tom, ako na začiatku vojny padlo do rúk Rusov. Okupanti však naďalej ostreľujú mesto z ľavého brehu rieky Dneper, kam sa stiahli počas postupu ukrajinských vojakov.

(sita)

  |  

Biden a Macron sa v spoločnom vyhlásení zaviazali podporovať Ukrajinu

Americký prezident Joe Biden a jeho francúzsky partner Emmanuel Macron sa v spoločnom vyhlásení zo štvrtkového stretnutia v Bielom dome zaviazali, že budú pokračovať v podpore Ukrajiny brániacej sa ruskej vojenskej agresii a postarajú sa o to, aby Rusko pykalo za svoje vojnové zločiny. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Biden a Macron zároveň prijali záväzok, že budú koordinovať svoje kroky v súvislosti s "výzvou", ktorú predstavuje Čína v oblasti "medzinárodného práva založeného na pravidlách vrátane dodržiavania ľudských práv". Vyzvali aj na stabilitu v Taiwanskom prielive.

S Čínou však chcú spolupracovať v globálnych otázkach vrátane klimatickej zmeny.

Najvyšší predstavitelia USA a Francúzska zároveň vyjadrili "rešpekt Iráncom, najmä ženám a mládeži, ktorí statočne protestujú za svoje ľudské práva a slobody, na ktoré sa Irán zaviazal, ale ich porušuje".

(tasr)

  |  

Rusko údajne sťahuje vojakov z niektorých miest na ľavom brehu Dnepra

Ukrajinská armáda vo štvrtok uviedla, že Rusko stiahlo časť svojich vojakov z niektorých miest na ľavom brehu rieky Dneper. Informuje o tom agentúra Reuters.

Odkedy sa ruské invázne vojská v novembri stiahli z juhoukrajinského mesta Cherson na druhý (ľavý) breh Dnepra, tvorí táto rieka hlavnú frontovú líniu na juhu Ukrajiny. Ukrajinskí predstavitelia už predtým informovali, že Rusko stiahlo časť svojho delostrelectva na ľavom brehu Dnepra do bezpečnejších lokalít ďalej od rieky, do bezpečnejších lokalít, ktoré nie sú v dosahu ukrajinského ostreľovania.

Rusko vyzvalo na evakuáciu civilného obyvateľstva z obcí ležiacich vo vzdialenosti do 15 kilometrov od rieky a stiahlo úradníkov okupačnej správy z tamojšieho mesta Nova Kachovka.

Ukrajinská armáda teraz tvrdí, že Rusko stiahlo z obcí nachádzajúcich sa druhom brehu Dnepra oproti Chersonu aj časť svojich vojenských síl. "Bol pozorovaný pokles počtu ruských vojakov a vojenskej techniky v meste Olešky," uviedla vo štvrtok ukrajinská armáda.

Nepriateľské jednotky sa podľa nej stiahli z viacerých obcí ležiacich na ľavom brehu Dnepra a rozptýlili sa v zalesnených pásoch, ktoré sa nachádzajú zhruba pozdĺž 25 kilometrov dlhej cesty vedúcej popri rieke a spájajúcej mestá Olešky a Nova Prystaň.

Väčšinu ruských vojakov v oblasti tvoria podľa ukrajinskej armády mobilizovaní záložníci, čo naznačuje, že sa odtiaľ už stiahli lepšie vycvičené profesionálne jednotky. Reuters toto tvrdenie nedokázal overiť z nezávislých zdrojov.

Podľa ukrajinských predstaviteľov však Rusi neprestávajú z pozícií na ľavom brehu Dnepra ostreľovať mesto Cherson. Miestne úrady vo štvrtok hlásili, že v meste opäť došlo v dôsledku intenzívneho ruského ostreľovania k výpadkom elektriny.

(tasr)