Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ sa predbežne dohodla na cenovom strope na ruskú ropu. Mal by platiť od pondelka

Krajiny Európskej únie (EÚ) sa predbežne dohodli na cenovom strope na ruskú ropu dopravovanú po mori na úrovni 60 USD (57,39 eura) za barel (159 litrov). Dodatkom je korekčný mechanizmus, ktorý má držať strop 5 percent pod trhovou cenou, uviedol diplomatický zdroj, ktorého cituje agentúra Reuters.

Poľsko, ktoré sa snaží strop stlačiť čo najnižšie, ešte musí súhlasiť s dohodou, ktorú potom budú musieť odobriť vlády všetkých krajín EÚ.

Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 USD až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Strop by mal začať platiť od pondelka (5. 12.).

Poľsko, Litva a Estónsko však odmietli podporiť cenový strop na spomenutej úrovni a požadovali jeho zníženie. Podľa nich sa ruská ropa Urals už teraz obchoduje nižšie, takže takýto cenový strop by bol neefektívny a neplnil by cieľ znížiť príjmy Moskvy, ktorými financuje vojnu na Ukrajine.

"Cenový strop je stanovený na 60 USD s podmienkou, že musí zostať 5 percent pod trhovou cenou pre ruskú ropu na základe údajov IEA," uviedol diplomat z EÚ pre Reuters. Strop by sa mohol prehodnocovať každé dva mesiace.

Okolo 70 percent až 85 percent ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cieľom cenového stropu je zabrániť, aby dopravné firmy rovnako ako poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami. Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu.

Produkčné náklady sa odhadujú približne na 20 USD na barel, takže Rusko by ropu naďalej mohlo predávať so ziskom, čím by sa zabránilo ďalším výpadkom na globálnom trhu.

(tasr)

Minúta  |  

Myšlienka, že Putin niekedy porazí Ukrajinu, je za hranicou chápania, vyhlásil Biden. So šéfom Kremľa chce rokovať

Americký prezident Joe Biden je pripravený rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ak sa ten bude usilovať skončiť s vojnou na Ukrajine. Šéf Bieleho domu to vyhlásil na štvrtkovej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Bielom dome.

Ako však pokračoval americký prezident, bezprostredne nemá v pláne hovoriť s Putinom, keďže ten zatiaľ neurobil nič pre skončenie agresie. Naopak, ruská armáda podľa Bidena spôsobuje na Ukrajine "neuveriteľné jatky", pričom bombarduje civilistov, materské školy, nemocnice či detské domovy. "To, čo robí (Putin), je choré," vyhlásil.

Ak sa Putin bude snažiť ukončiť tento konflikt, Biden je vraj pripravený – po konzultácii s Francúzskom a ďalšími spojencami v NATO – sadnúť si s Putinom za rokovací stôl a zistiť, o čo mu ide.

Najvyšší americký predstaviteľ zároveň zdôraznil, že v súčasnej situácii je zo strany USA a Západu najdôležitejšie podporovať Ukrajinu.

"Myšlienka, že Putin niekedy porazí Ukrajinu, je za hranicou chápania," dodal americký prezident.

(tasr)

Minúta  |  

Počas razie v kláštore v Zakarpatskej oblasti našli publikácie s ruskou propagandou

Pri prehliadke kláštora Moskovského patriarchátu v západoukrajinskom meste Mukačevo v Zakarpatskej oblasti našli príslušníci Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) publikácie s ruskou propagandou a xenofóbnu literatúru. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na SBU.

Tá uviedla, že našla knihy s xenofóbnym obsahom a brožúry, v ktorých sa uvádzalo, že Ukrajina nemá právo na nezávislosť a Rusko, Ukrajinu a Bielorusko „nemožno rozdeliť“.

SBU uviedla, že prehľadala kláštor pre podozrenie z „podvratných aktivít ruských špeciálnych služieb na Ukrajine“. V kláštore vypočuli viac ako 20 zamestnancov, a to aj s použitím detektora lží.

Ukrajinskí politici minulý týždeň predložili návrh zákona o zákaze aktivít Ruskej pravoslávnej cirkvi na území Ukrajiny. Návrh zákona obsahuje aj úplný zákaz akýchkoľvek organizácií, ktoré sú spojené s Ruskou pravoslávnou cirkvou.

(sita)

Minúta  |  

Energetická infraštruktúra Ukrajiny je v súčasnosti udržateľná len na 15 percent

Po raketových útokoch Ruska zostáva ukrajinská energetická infraštruktúra stabilná na 15 percent v porovnaní s októbrom. Ako referuje web epravda.com.ua, na fóre Centra pre hospodársku stratégiu to povedal riaditeľ Centra pre energetický výskum Oleksandr Charčenko.

„Od mája sme mali obavy z poškodenia elektrizačnej sústavy. Žiadna z európskych krajín by takéto útoky nevydržala. Ukrajina to vydržala, pretože mala šialenú rezervu síl,“ povedal Charčenko.

Expert tiež dodal, že útoky na energetický systém Ukrajiny plánovali ruskí inžinieri. „Našťastie, presnosť ruských rakiet je nízka,“ poznamenal.

(sita)

Minúta  |  

V Chersone obnovujú elektrickú energiu

V oslobodenom ukrajinskom meste Cherson obnovujú dodávky elektrickej energie po tom, ako centrum rovnomennej oblasti zostalo bez prúdu po štvrtkových ruských raketových útokoch. Šéf vojenskej správy v Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč uviedol, že dosiaľ sa podarilo obnoviť elektrinu v meste na 65 percent.

Mesto Cherson na juhu Ukrajiny nedávno oslobodila ukrajinská armáda po tom, ako na začiatku vojny padlo do rúk Rusov. Okupanti však naďalej ostreľujú mesto z ľavého brehu rieky Dneper, kam sa stiahli počas postupu ukrajinských vojakov.

(sita)

Minúta  |  

Biden a Macron sa v spoločnom vyhlásení zaviazali podporovať Ukrajinu

Americký prezident Joe Biden a jeho francúzsky partner Emmanuel Macron sa v spoločnom vyhlásení zo štvrtkového stretnutia v Bielom dome zaviazali, že budú pokračovať v podpore Ukrajiny brániacej sa ruskej vojenskej agresii a postarajú sa o to, aby Rusko pykalo za svoje vojnové zločiny. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Biden a Macron zároveň prijali záväzok, že budú koordinovať svoje kroky v súvislosti s "výzvou", ktorú predstavuje Čína v oblasti "medzinárodného práva založeného na pravidlách vrátane dodržiavania ľudských práv". Vyzvali aj na stabilitu v Taiwanskom prielive.

S Čínou však chcú spolupracovať v globálnych otázkach vrátane klimatickej zmeny.

Najvyšší predstavitelia USA a Francúzska zároveň vyjadrili "rešpekt Iráncom, najmä ženám a mládeži, ktorí statočne protestujú za svoje ľudské práva a slobody, na ktoré sa Irán zaviazal, ale ich porušuje".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.