Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Radnica v New Yorku hľadá človeka na pozíciu riaditeľa pre boj proti hlodavcom – potkanom

Newyorská radnica zverejnila v stredu pracovnú ponuku na obsadenie pozície riaditeľa pre boj proti hlodavcom. Úspešný uchádzač môže počítať s platom od 120-tisíc do 170-tisíc dolárov ročne, informovala vo štvrtok agentúra AFP.

Požaduje sa bakalársky titul, skúsenosti v oblasti mestského plánovania a riadenia projektov alebo zo štátnej správy a znalosť práce s programami na tvorbu tabuliek.

Uchádzač o toto miesto musí predovšetkým preukázať "zápal, odhodlanie a inštinkt zabijaka, ktoré sú potrebné na boj proti skutočnému nepriateľovi – populácii newyorských potkanov," dodala AFP.

Potkany sú jedným z najnepríjemnejších aspektov života v najväčšom meste USA – vídať ich, ako sa preháňajú medzi koľajnicami metra alebo ňuchajú okolo vriec s odpadkami.

Podľa legendy je v New Yorku toľko potkanov, koľko tam žije ľudí, takže približne deväť miliónov. Miestny štatistik však tento údaj vyvrátil ako mýtus. Potkany však patria ku koloritu tohto mesta už celé desaťročia – sťažoval sa na ne už anglický spisovateľ Charles Dickens, keď v roku 1842 navštívil New York.

Radnica na likvidáciu týchto hlodavcov vynaložila v uplynulých rokoch všetko možné – od kontroly pôrodnosti potkanov až po osadenie "smart odpadkových košov", odolných voči škodcom. Súčasný newyorský primátor Eric Adams v roku 2019, keď bol starostom mestskej časti Brooklyn, predstavil prístroj, ktorý potkany utopí v bazéne s tekutinou na báze alkoholu. Mesto tiež prevádzkuje "akadémiu", kde sa miestni obyvatelia môžu naučiť metódy prevencie proti týmto hlodavcom.

Potkany však New York veselo pustošia aj naďalej. AFP napísala, že od januára do septembra tohto roku bolo na infolinku magistrátu nahlásených viac než 21 500 prípadov výskytu potkanov – vlani za rovnaké obdobie úrady dostali asi 18-tisíc hlásení tohto typu.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Referenda o predčasných voľbách by sa určite zúčastnilo 37 percent ľudí

Referenda týkajúceho sa predčasných volieb, ktoré sa uskutoční v januári, by sa určite zúčastnilo 37,1 percenta ľudí. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane. Zber dát pre prieskum sa realizoval od 8. do 11. novembra na vzorke 1000 ľudí.

Spolu 56 percent vyjadrilo pochybnosť o svojej účasti v referende alebo ju priamo odmietli. Odpoveď "asi áno" uviedlo 17,1 percenta opýtaných. Referenda by sa podľa prieskumu asi nezúčastnilo 10,8 percenta respondentov. Na referende by sa určite nezúčastnilo 28,1 percenta. Na otázku nevedelo alebo nechcelo odpovedať 6,9 percenta ľudí.

Účasť na referende predpokladali približne rovnako často muži aj ženy. Mierne častejšie respondenti nad 50 rokov a ľudia s najnižším vzdelaním. Referenda by sa zúčastnili častejšie aj opýtaní zo Žilinského, Prešovského, Banskobystrického a Trenčianskeho kraja. Výrazne častejšie voliči strán Smer-SD, Republika, Hlas a SNS.

(tasr)

Minúta  |  

V Rusku do platnosti vstúpil zákon s rozšírenou definíciou zahraničného agenta

Rusko vo štvrtok uviedlo do platnosti novú verziu zákona o zahraničných agentoch. Rozširuje v nej právomoci kompetentných úradov, ktoré teraz môžu za takéhoto agenta označiť kohokoľvek, kto podľa ich názoru "koná pod vplyvom zo zahraničia". Informuje o tom agentúra AP.

V súlade s predchádzajúcim znením zákona museli úrady pred vyhlásením niekoho za zahraničného agenta dokázať, že predmetná organizácia alebo jednotlivec dostávajú finančnú či materiálnu podporu z cudzích krajín. "Za zahraničný vplyv sa považuje poskytnutie podpory zo zahraničného zdroja jednotlivcovi alebo ovplyvňovanie jednotlivca, a to i nátlakom či presviedčaním," uviedla vo svojom stanovisku dolná komora ruského parlamentu Štátna duma.

Označenie "zahraničný agent", pripomínajúce "nepriateľa ľudu" zo sovietskej éry, sa v posledných rokoch v Rusku používa najmä v súvislosti s kritikmi Kremľa, novinármi či ľudskoprávnymi aktivistami, obvinenými z vykonávania politickej činnosti financovanej zo zahraničia, konštatuje AFP.

Zákon nariaďuje, že každá organizácia označená za zahraničného agenta sa k tomuto faktu musí verejne priznať. Médiá musia napríklad pri svojich článkoch uverejňovať vyhlásenie, že boli označené za agentov. Podľa kritikov sa Kremeľ takto snaží tieto subjekty diskreditovať.

Podľa novej verzie zákona nebudú môcť "zahraniční agenti" okrem iného organizovať verejné podujatia či vyučovať na štátnych školách.

(tasr)

Minúta  |  

Britský inštitút: Rusko chcelo obsadiť Ukrajinu do desiatich dní

Rusko plánovalo obsadiť Ukrajinu do desiatich dní od začiatku invázie z 24. februára a ukrajinské územie chcelo následne anektovať do augusta tohto roku. Vyplýva to zo zaistených ruských dokumentov, ktoré zrejme podpísal šéf Kremľa Vladimir Putin, a ich detaily zverejnil britský bezpečnostný inštitút RUSI. Informuje o tom stanica Sky News.

Podľa inštitútu RUSI, napojeného na britskú armádu, len malá skupina ruských predstaviteľov vedela o celom rozsahu plánov týkajúcich sa ofenzívy na Ukrajine. Dokonca aj zástupcovia veliteľov ruskej armády sa údajne o týchto plánoch dozvedeli len niekoľko dní pred začatím vojny. Taktické vojenské jednotky dostali rozkazy iba niekoľko hodín pred vypuknutím invázie.

Dokumenty, na ktoré sa odvoláva think-tank RUSI, tiež odhalili, že Rusko plánovalo obsadiť ukrajinské elektrárne, letiská, zásobovanie vodou, centrálnu banku a parlament. Ruské špeciálne služby boli podľa dokumentov poverené zabitím ukrajinského vedenia. Moskva podľa všetkého počítala s tým, že ukrajinskí vládni predstavitelia "buď utečú, alebo budú zajatí v dôsledku rýchlosti invázie".

Ukrajinské spravodajské služby sa tiež domnievajú, že Rusko plánovalo použiť bieloruské vzdušné sily na dobytie Rivnenskej a Chmeľnyckej jadrovej elektrárne.

Ciele invázie zahŕňali podľa citovaných dokumentov plány na ovládnutie jadrových elektrární, ktoré mali slúžiť ako útočisko pre ruských vojakov a na získanie kontroly nad energetickým systémom Ukrajiny. Moskva chcela takto okrem toho vydierať európske krajiny rizikom znečistenia z prípadnej radiácie.

Britský inštitút uviedol, že ruské sily plánovali spustiť inváziu na Ukrajine masívnymi raketovými a leteckými útokmi voči ukrajinským vojenským cieľom. Moskva sa vtedy ešte nemienila zameriavať na kritickú infraštruktúru, akou sú elektrárne a železnice, pretože tieto zariadenia boli kľúčové pre jej plány na okupáciu Ukrajiny.

Ruská kontrarozviedka okrem toho zostavila zoznamy niektorých Ukrajincov, ktorých rozdelila do štyroch kategórií, uvádza RUSI. V prvej z nich boli osoby, ktoré majú byť zabité; nasledovali tí, čo majú byť zastavení a zastrašovaní; potom osoby považované za neutrálne, ktoré mali byť nabádané ku kolaborácii; a napokon išlo o ľudí pripravených kolaborovať s Ruskom.

Ruskí predstavitelia chceli vytvoriť register obyvateľov Ukrajiny prostredníctvom domových kontrol a filtračných táborov. Rusko údajne plánovalo aj vynútenú spoluprácu regionálnych gubernátorov a miestnych orgánov a Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie (FSB) dostala úlohu zajať miestnych predstaviteľov. Rusko neskôr plánovalo tiež na Ukrajinu priviezť učiteľov a ďalších úradníkov s cieľom začať "prevýchovu Ukrajincov", dodáva RUSI.

(tasr)

Minúta  |  

Videá Vagnerovcov majú na TikToku viac ako miliardu pozretí

Videá ruskej súkromnej polovojenskej organizácie známej ako Vagnerova skupina majú na sociálnej sieti TikTok viac ako jednu miliardu pozretí. Vagnerovci nich velebia násilie a agresiu. Vo štvrtok to oznámila organizácia NewsGuard, ktorá sa zameriava na online dezinformácie. Informuje o tom stanica BBC.

Organizácii NewsGuard sa podarilo identifikovať 160 videí pridaných Vagnerovcami, ktoré sa nepriamo zmieňujú, ukazujú či velebia násilné činy. Až 14 videí má zachytávať čiastočný či úplný záznam z popravy bývalého ruského žoldniera Jevgenija Nužina, ktoré skupina na TikTok pridala v novembri. Podľa analytikov bolo jedno video z popravy pred jeho stiahnutím  videné najmenej 900 000-krát.

TikTok tvrdí, že proti akémukoľvek obsahu, ktorý porušuje jeho pravidlá, rázne zakročí. Organizácia NewsGuard však zistila, že práve algoritmy platformy pravdepodobne zobrazujú videá Vagnerovcov používateľom vo zvýšenej miere.

Organizácia NewsGuard tiež uviedla, že na TikToku s nachádzajú aj ďalšie videá, ktoré podporujú vojnu na Ukrajine, vyzývajú na zabíjanie Ukrajincov a označujú ich za "nacistov".

TikTok v reakcii na tieto zistenia vyhlásil, že "nenávistné či násilné videá nemajú na tejto platforme čo robiť". Väčšinu z videí, ktoré NewsGuard identifikoval, boli zo sociálnej siete do štvrtka odstránené.

Vagnerova skupina je v zahraničí známa pod názvom Wagner group. Jej žoldnieri pôsobili v Sýrii, Líbyi a na iných miestach v Afrike, ako aj v Latinskej Amerike. Túto polovojenskú skupinu založil podnikateľ Jevgenij Prigožin, blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó na zasadnutí OBSE: Na Ukrajine treba dosiahnuť mier čo najskôr

Maďarsko ako bezprostredný sused Ukrajiny, kde zúri vojna, odkazuje, že je potrebné dosiahnuť čo najskôr mier a zároveň sa musia zachovať komunikačné kanály, aby sa znížilo riziko eskalácie konfliktu. Podľa agentúry MTI to vyhlásil vo štvrtok na zasadnutí Ministerskej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v poľskom meste Lodž šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

Szijjártó konštatoval, že ozbrojený konflikt má veľmi vážne dôsledky aj pre Maďarsko.

"Predstavuje to vážne nebezpečenstvo, preto naša krajina, ktorá v súčasnosti v tejto súvislosti vykonáva najväčšiu humanitárnu operáciu vo svojej histórii, má mimoriadny záujem o čo najrýchlejšie dosiahnutie mieru," zdôraznil maďarský minister.

Pripomenul, že prichádza zima a tisícky ukrajinských rodín nemajú elektrinu, kúrenie a teplú vodu, čo je tiež významným argumentom v prospech snaženia sa o mier.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.