Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Priemerná mzda v hospodárstve v treťom štvrťroku stúpla o 9,4 percenta. Mieru inflácie neprekonala

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR počas tretieho štvrťroka 2022 vzrástla medziročne o 9,4 percenta na 1 296 eur. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Napriek pomerne rýchlemu rastu nestačila táto dynamika prekonať mieru inflácie a priemerná mzda reálne medziročne klesla o štyri percentá. Tento pokles bol približne na úrovni predchádzajúceho štvrťroka, kedy reálne mzda klesla o 4,5 percenta. Aktuálna hodnota je druhá najvyššia za posledných 22 rokov. Sezónne očistená priemerná mzda oproti druhému štvrťroku 2022 vzrástla o 2,4 percenta.

V štruktúre ekonomiky všetkých 19 sledovaných odvetví hospodárstva zaznamenalo medziročný rast priemernej nominálnej mzdy, ale ani v jednom nebol rast dostatočný na kompenzovanie inflácie. Najvýraznejší prepad reálnej mzdy na úrovni osem až deväť percent pocítili zamestnanci v oblasti nehnuteľností, administratívnych služieb a v ťažbe a dobývaní. Len minimálne (do 0,5 percenta) poklesli reálne mzdy pracujúcim v umení, zábave a rekreácii a predovšetkým pre vyplatenie mimoriadnej odmeny štátu aj zamestnancom verejnej služby a štátnym zamestnancom vo verejnej správe alebo v odvetví vzdelávania.

Vo väčšine, celkovo v jedenástich odvetviach, bola mzda nižšia ako v priemere za celé hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali naďalej zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (842 eur) a v ostatných činnostiach (916 eur). Tieto odvetvia mali aj vyšší pokles reálnych miezd, ako bol priemer za celé hospodárstvo. V odvetví, ktoré najviac postihla koronakríza – ubytovacie a stravovacie služby reálna mzda klesla až o 7,5 percenta, v ostatných činnostiach o 4,5 percenta.

V súhrne za prvý až tretí štvrťrok 2022 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR hodnotu 1 266 eur. Medziročne sa zvýšila o 8,2 percenta, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka zrýchlilo o 1,4 p. b. Reálna mzda klesla o 3,3 percenta. Tempu inflácie stačilo odolať len jedno odvetvie, a to umenie, zábava a rekreácia.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz hovoril o návrate Európy k predvojnovému mierovému poriadku s Ruskom

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že Európa by sa po skončení konfliktu na Ukrajine mala vrátiť k predvojnovému "mierovému poriadku" vo vzťahoch s Ruskom. Informovaltanice Sky News, ktorá sa odvoláva na Scholzove vyjadrenia na bezpečnostnej konferencii v Berlíne.

Európa by mala takisto s Moskvou vyriešiť všetky otázky v oblasti spoločnej bezpečnosti v prípade, ak bude ruský prezident Vladimir Putin súhlasiť so zastavením agresie voči susedom Ruska.

Scholz by podľa svojich slov rád obnovil bezpečnostné opatrenia, ktoré boli zavedené po druhej svetovej vojne. Takisto vyjadril "vôľu" rokovať s Ruskom o záležitostiach, ako sú kontrola zbrojenia a umiestňovanie rakiet, píše Sky News. Rusko však musí súhlasiť, že sa prestane pokúšať rozširovať svoje územie.

Niektoré členské štáty NATO ako Poľsko alebo pobaltské štáty však pravdepodobne zaujmú opačný postoj, konštatuje Sky News a dodáva, že tieto krajiny už uviedli, že budú proti akýmkoľvek ústupkom voči Rusku.

Scholz vyjadril presvedčenie, že Rusko v tejto vojne nie je schopné zvíťaziť a ani nezvíťazí. "Neľútostné útoky na životne dôležitú infraštruktúru, na dodávky vody a energie, na ukrajinské mestá a dediny sú hrozivou a zúfalou taktikou spálenej zeme," povedal Scholz, ktorého vyjadrenia na svojej oficiálnej webovej stránke sprostredkovala nemecká vláda.

Nemecku bude podľa Scholzových slov naďalej podporovať Ukrajinu "tak dlho, ako to bude potrebné" – hospodársky, finančne, humanitárne, v oblasti obnovy zničenej infraštruktúry a aj dodávkami zbraní.

Kancelár tiež povedal, že Nemecko pristupuje k ruským jadrovým hrozbám s vážnosťou, avšak nenechá sa nimi zastrašiť a robí "všetko pre to, aby krajné medze neboli prekročené a jadrová vojna sa nikdy nestala skutočnosťou".

(tasr)

Minúta  |  

Miera nezamestnanosti v treťom štvrťroku klesla na šesť percent

Počet ľudí bez práce podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) v treťom štvrťroku medziročne klesol o 10,6 percenta a dosiahol 167 900 osôb. Nezamestnaných tak ubúdalo už piaty štvrťrok za sebou. Miera nezamestnanosti uvádzajúca podiel nezamestnaných z ekonomicky aktívnych osôb predstavovala šesť percent, medziročne sa znížila o 0,7 percentuálneho bodu (p. b.). Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Väčšinu spomedzi nezamestnaných, takmer 111-tisíc osôb, tvorili ľudia bez práce jeden rok a viac. Medziročne ich počet vzrástol o desatinu a ich podiel spomedzi nezamestnaných dosiahol 66,1 percenta. Krátkodobá nezamestnanosť medziročne klesla o štvrtinu na 57 100 osôb, ide o ľudí, ktorí boli bez práce kratšie než 12 mesiacov.

Úbytok nezamestnaných sa medziročne prejavil vo všetkých vekových skupinách. Spomedzi početnejších vekových kategórií najvýraznejšie relatívne poklesy nastali v skupine 55 až 59-ročných, z ktorej ubudla tretina osôb, a súčasne v kategórii 25 až 34-ročných s úbytkom takmer 15 percent osôb.

Z pohľadu ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle, obchode a v stavebníctve. Viac než 29 percent nezamestnaných boli osoby, ktoré doposiaľ nikdy nepracovali. Do tejto skupiny patria aj absolventi škôl.

Z regionálneho hľadiska počet nezamestnaných v treťom štvrťroku 2022 medziročne klesol vo všetkých krajoch Slovenska. Relatívne najviac nezamestnaných ubudlo v Trnavskom kraji (úbytok o 33,4 percenta) a v Žilinskom kraji (o 27,5 percenta). Najviac nezamestnaných bolo naďalej v Prešovskom kraji (vyše 40-tisíc osôb), v Košickom kraji (vyše 34-tisíc osôb) a v Banskobystrickom kraji (takmer 33-tisíc osôb).

Najvyššia miera nezamestnanosti pretrvávala v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, kde sa pohybovala okolo úrovne desať percent. V Košickom kraji dosiahla deväť percent. Naopak, najnižšia miera nezamestnanosti sa zaznamenala v Bratislavskom kraji (2,1 percenta). Za ním nasledovali Trenčiansky a Žilinský kraj s hodnotou pod štyrmi percentami.

Z pohľadu dynamiky vývoja najvýraznejšia zmena v miere nezamestnanosti nastala v Trnavskom kraji (pokles o 2 p. b.) a v Žilinskom kraji (pokles o 1,4 p. b.). Pokles miery nezamestnanosti zaznamenali všetky kraje s výnimkou Trenčianskeho a Banskobystrického kraja, kde sa miera nezamestnanosti udržala približne na minuloročnej úrovni.

Počas deviatich mesiacov roka 2022 počet ľudí bez práce medziročne klesol o 9,6 percenta a počet nezamestnaných dosiahol 170 900 osôb. Miera nezamestnanosti v SR sa znížila o 0,7 p. b. na 6,2 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident Svetovej banky: Náklady na obnovu Ukrajiny rastú. Darcovia však ešte nie sú unavení

Náklady na obnovu Ukrajiny budú podstatne vyššie, než sa pôvodne čakalo, darcovia sú však stále ochotní znášať aj ďalšiu záťaž. Uviedol to prezident Svetovej banky (SB) David Malpass. Informovala o tom agentúra Reuters.

Malpass vo štvrtok (1. 12.) na konferencii NEXT organizovanej agentúrou Reuters povedal, že "predpokladané náklady na obnovu Ukrajiny by mali ísť oproti nedávno odhadovanej sume nahor, a to o dosť". Ešte začiatkom septembra sa počítalo s nákladmi v hodnote vyše 350 miliárd dolárov (334,80 miliardy eur). To sa však mení v dôsledku útokov Ruska na ukrajinskú infraštruktúru, najmä energetickú.

Šéf SB však zároveň dodal, že nezaznamenal, že by darcovia začínali byť "unavení", napriek vysokým nákladom v dôsledku vojny. Na druhej strane, je tu "obrovská frustrácia" z Ruska.

"Je to vyčerpávajúca vojna a obrovské sklamanie," povedal Malpass poukazujúc na Moskvu, pričom dodal, že predstavitelia Ruskej federácie sa na medzinárodných podujatiach dostali do pozície vydedencov.

(tasr)

Minúta  |  

Európa nie je dosť silná na to, aby sama čelila Rusku, vyhlásila fínska premiérka

Fínska premiérka Sanna Marinová v piatok zhodnotila spôsobilosti Európy v súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine, pričom otvorene uviedla, že "nie sme dosť silní", aby sme sami čelili Rusku.

Marinová povedala, že ruská invázia a okupácia Ukrajiny odhalila slabé stránky Európy a strategické chyby pri rokovaní s Ruskom. "Musím k vám byť veľmi úprimná, brutálne úprimná, Európa momentálne nie je dostatočne silná. Bez Spojených štátov by sme boli v problémoch," uviedla Marinová na pôde Lowyho inštitútu, think-tanku v austrálskom Sydney.

Fínska premiérka zdôraznila, že Ukrajine treba dať "čokoľvek" na to, aby vyhrala vojnu. Dodala, že USA zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore Kyjeva s dodávkami zbraní a finančnou i humanitárnou pomocou potrebnou na spomalenie postupu Ruska.

"Musíme sa uistiť, že budujeme aj tieto spôsobilosti, pokiaľ ide o európsku obranu a európsky obranný priemysel. Musíme zabezpečiť, aby sme si dokázali poradiť v rôznych situáciách," povedala Marinová.

Fínska líderka zároveň kritizovala politiku EÚ, ktorá vyzdvihovala dôležitosť spolupráce s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a myslí si, že Únia mala načúvať členským štátom, ktoré boli v minulosti súčasťou Sovietskeho zväzu.

Krajiny ako Estónsko či Poľsko, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004, opakovane vyzývali kolegov z eurobloku na zaujatie tvrdšieho postoja voči Putinovi. Francúzski, nemeckí, talianski a grécki predstavitelia však uprednostňovali užšie ekonomické vzťahy s Moskvou.

"Mali sme počúvať našich poľských a pobaltských priateľov oveľa skôr. Európa dlho budovala stratégiu voči Rusku, prehlbovala s ním naše ekonomické väzby, nakupovala od neho energie… mysleli sme si, že to zabráni vojne," uviedla 37-ročná fínska premiérka. Dodala, že tento prístup "sa ukázal ako úplne nesprávny".

"Nezaujímajú ich ekonomické väzby, nezaujímajú ich sankcie. O nič z toho sa nezaujímajú," uzavrela Marinová.

(tasr)

Minúta  |  

Pelosiová po stretnutí s Macronom ocenila spojenectvo USA a Francúzska

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová v noci na piatok po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vo Washingtone ocenila dlhoročné spojenectvo Francúzska a USA.

"Bolo mi cťou privítať (francúzskeho) prezidenta Emmanuela Macrona opäť v Kapitole Spojených štátov," napísala Pelosiová na Twitteri.

Spojené štáty si podľa jej slov od svojho založenia veľmi cenia priateľstvo s Francúzmi, ktoré označila za "jedno z najstarších a najcennejších spojenectiev".

Macron na štátnu návštevu USA pricestoval ešte v utorok večer. Ide o prvú oficiálnu návštevu šéfa Elyzejského paláca v USA od vlaňajšieho nástupu amerického prezidenta Joea Bidena do funkcie.

Spolu Bidenom sa v spoločnom vyhlásení zo štvrtkového stretnutia v Bielom dome zaviazali, že budú pokračovať v podpore Ukrajiny brániacej sa ruskej vojenskej agresii a postarajú sa o to, aby Rusko pykalo za svoje vojnové zločiny.

Biden a Macron zároveň prijali záväzok, že budú koordinovať kroky v súvislosti s "výzvou", ktorú predstavuje Čína v oblasti "medzinárodného práva založeného na pravidlách vrátane dodržiavania ľudských práv". Vyzvali tiež na stabilitu v Taiwanskom prielive.

S Čínou však chcú spolupracovať v globálnych otázkach vrátane klimatickej zmeny. Prezidenti takisto rokovali aj o obchodných vzťahoch Európskej únie s USA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.