Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd zamietol Trumpovu žiadosť a uvoľnil pre vyšetrovanie všetky dokumenty zhabané v Mar-a-Lagu

Americký federálny odvolací súd vo štvrtok zastavil kontrolu dokumentov zhabaných počas prehliadky vo floridskom sídle bývalého prezidenta Donalda Trumpa „osobitným pracovníkom“. Odstránil tým prekážku vo vyšetrovaní ministerstva spravodlivosti v prípade držby utajovaných dokumentov.

Rozhodnutie panelu trojice sudcov predstavuje dôležité víťazstvo pre federálnu prokuratúru a uvoľnilo cestu pre použitie všetkých dokumentov, ktoré FBI získalo pri augustovej prehliadke Mar-a-Laga, vo vyšetrovaní. Trumpov právny tím žiadal, aby dokumenty zadržané počas prehliadky najprv preskúmal osobitný pracovník a odložil tie, ktoré sú podľa nich chránené nárokmi na právne výsady.

Jednomyseľné rozhodnutie vyniesla trojica sudcov vymenovaných republikánmi, pričom dvoch z nich dokonca vybral samotný Trump.

Trumpov hovorca sa vo štvrtok vyjadril, že bývalý prezident bude ďalej bojovať proti ministerstvu spravodlivosti. Právni zástupcovia bývalého prezidenta hneď nereagovali na žiadosť agentúry AP o vyjadrenie, či sa plánujú proti rozhodnutiu odvolať.

Zamestnanci ministerstva a FBI 3. júna vykonali raziu v Mar-a-Lago. Podľa súdnych dokumentov im zástupca bývalého prezidenta neposkytol žiadne vysvetlenie, prečo škatule s vládnymi záznamami vrátane 38 dokumentov s utajeným označením zostali v sídle takmer päť mesiacov po zaobstaraní 15-tich škatúľ a takmer jeden a pol roka po konci úradovania Trumpovej administratívy.

Trumpovi právnici počas tejto návštevy vyšetrovateľom povedali, že všetky záznamy, ktoré prišli z Bieleho domu, boli uložené na jednom mieste, a to v sklade Mar-a-Lago, a že „neexistovali žiadne iné záznamy uložené v žiadnych súkromných kancelárskych priestoroch alebo inom mieste v areáli a že boli prehľadané všetky dostupné škatule“. Ministerstvo však získalo dôkazy naznačujúce, presunutie dokumentov za účelom marenia vyšetrovania.

Pri augustovej prehliadke agenti už získali dokumenty zo skladu aj z kancelárie bývalého šéfa Bieleho domu. Podľa zmienených súdnych dokumentov FBI v auguste zhabala 33 škatúľ s viac ako sto utajenými záznamami.

(sita)

Minúta  |  

Turecko vydalo do Austrálie na trestné stíhanie militanta Islamského štátu

Turecko v piatok vydalo do Austrálie bojovníka teroristickej organizácie Islamský štát (IS) Neila Christophera Prakasha, voči ktorému tam budú vznesené obvinenia z vážnych teroristických trestných činov. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na vyjadrenia austrálskej polície.

Prakash bol podľa polície do Austrálie prepravený letecky v piatok ráno. "Vyšetrovanie sa začalo v roku 2016, keď bolo vyslovené podozrenie, že tento muž vycestoval do Sýrie s cieľom bojovať za Islamský štát," uviedla polícia vo vyhlásení. Polícia podľa svojich vyjadrení pred súdom potvrdí, že Prakash sa dopustil viacerých vážnych teroristických trestných činov.

Prakasha zatkli v roku 2016 v Turecku, kam predtým prišiel zo Sýrie. V roku 2019 ho turecký súd uznal za vinného z členstva v IS a vymeral mu sedem rokov a šesť mesiacov väzenia. Austrália Prakashovi po jeho zadržaní v Turecku odobrala občianstvo a požiadala o jeho vydanie na trestné stíhanie.

Približne 230 Austrálčanov – podľa odhadov austrálskych úradov – vycestovalo od roku 2012 do Iraku alebo Sýrie, aby sa pridalo do boja. Prakash sa objavil vo viacerých videozáznamoch IS, kde sa snažil pre túto organizáciu naverbovať ďalších Austrálčanov, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko testovalo v Kazachstane novú strelu protiraketového systému

Rusko testovalo v Kazachstane novú strelu protiraketového systému. V piatok to oznámilo ruské ministerstvo obrany, informuje správa britskej spravodajskej stanice Sky News.

Test sa údajne uskutočnil v piatok na polygóne raketových vojsk síl strategického určenia Sary-Šagan v Kazachstane. Moskva tvrdí, že test bol úspešný, avšak bližšie informácie neposkytla.

Deje sa tak po tom, ako v pondelok ruský prezident Vladimir Putin a novozvolený kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev podpísali v Moskve novú dohodu o vzájomnej spolupráci. Dokument sa týka prehĺbenia spolupráce v oblasti politiky, ekonomiky, obrany, kultúry, vzdelávania, zdravotníctva a športu.

Pre Tokajeva išlo o prvú zahraničnú cestu od opätovného vymenovania do funkcie po nedávnom víťazstve v predčasných prezidentských voľbách. Ako uviedla agentúra AFP, nemal v nich nijakých skutočných oponentov. Tokajev (69) pritom uviedol, že rozhodnutie navštíviť ako prvú Moskvu je symbolické.

(tasr)

Minúta  |  

Priemerná mzda v hospodárstve v treťom štvrťroku stúpla o 9,4 percenta. Mieru inflácie neprekonala

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR počas tretieho štvrťroka 2022 vzrástla medziročne o 9,4 percenta na 1 296 eur. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Napriek pomerne rýchlemu rastu nestačila táto dynamika prekonať mieru inflácie a priemerná mzda reálne medziročne klesla o štyri percentá. Tento pokles bol približne na úrovni predchádzajúceho štvrťroka, kedy reálne mzda klesla o 4,5 percenta. Aktuálna hodnota je druhá najvyššia za posledných 22 rokov. Sezónne očistená priemerná mzda oproti druhému štvrťroku 2022 vzrástla o 2,4 percenta.

V štruktúre ekonomiky všetkých 19 sledovaných odvetví hospodárstva zaznamenalo medziročný rast priemernej nominálnej mzdy, ale ani v jednom nebol rast dostatočný na kompenzovanie inflácie. Najvýraznejší prepad reálnej mzdy na úrovni osem až deväť percent pocítili zamestnanci v oblasti nehnuteľností, administratívnych služieb a v ťažbe a dobývaní. Len minimálne (do 0,5 percenta) poklesli reálne mzdy pracujúcim v umení, zábave a rekreácii a predovšetkým pre vyplatenie mimoriadnej odmeny štátu aj zamestnancom verejnej služby a štátnym zamestnancom vo verejnej správe alebo v odvetví vzdelávania.

Vo väčšine, celkovo v jedenástich odvetviach, bola mzda nižšia ako v priemere za celé hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali naďalej zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (842 eur) a v ostatných činnostiach (916 eur). Tieto odvetvia mali aj vyšší pokles reálnych miezd, ako bol priemer za celé hospodárstvo. V odvetví, ktoré najviac postihla koronakríza – ubytovacie a stravovacie služby reálna mzda klesla až o 7,5 percenta, v ostatných činnostiach o 4,5 percenta.

V súhrne za prvý až tretí štvrťrok 2022 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR hodnotu 1 266 eur. Medziročne sa zvýšila o 8,2 percenta, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka zrýchlilo o 1,4 p. b. Reálna mzda klesla o 3,3 percenta. Tempu inflácie stačilo odolať len jedno odvetvie, a to umenie, zábava a rekreácia.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz hovoril o návrate Európy k predvojnovému mierovému poriadku s Ruskom

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že Európa by sa po skončení konfliktu na Ukrajine mala vrátiť k predvojnovému "mierovému poriadku" vo vzťahoch s Ruskom. Informovaltanice Sky News, ktorá sa odvoláva na Scholzove vyjadrenia na bezpečnostnej konferencii v Berlíne.

Európa by mala takisto s Moskvou vyriešiť všetky otázky v oblasti spoločnej bezpečnosti v prípade, ak bude ruský prezident Vladimir Putin súhlasiť so zastavením agresie voči susedom Ruska.

Scholz by podľa svojich slov rád obnovil bezpečnostné opatrenia, ktoré boli zavedené po druhej svetovej vojne. Takisto vyjadril "vôľu" rokovať s Ruskom o záležitostiach, ako sú kontrola zbrojenia a umiestňovanie rakiet, píše Sky News. Rusko však musí súhlasiť, že sa prestane pokúšať rozširovať svoje územie.

Niektoré členské štáty NATO ako Poľsko alebo pobaltské štáty však pravdepodobne zaujmú opačný postoj, konštatuje Sky News a dodáva, že tieto krajiny už uviedli, že budú proti akýmkoľvek ústupkom voči Rusku.

Scholz vyjadril presvedčenie, že Rusko v tejto vojne nie je schopné zvíťaziť a ani nezvíťazí. "Neľútostné útoky na životne dôležitú infraštruktúru, na dodávky vody a energie, na ukrajinské mestá a dediny sú hrozivou a zúfalou taktikou spálenej zeme," povedal Scholz, ktorého vyjadrenia na svojej oficiálnej webovej stránke sprostredkovala nemecká vláda.

Nemecku bude podľa Scholzových slov naďalej podporovať Ukrajinu "tak dlho, ako to bude potrebné" – hospodársky, finančne, humanitárne, v oblasti obnovy zničenej infraštruktúry a aj dodávkami zbraní.

Kancelár tiež povedal, že Nemecko pristupuje k ruským jadrovým hrozbám s vážnosťou, avšak nenechá sa nimi zastrašiť a robí "všetko pre to, aby krajné medze neboli prekročené a jadrová vojna sa nikdy nestala skutočnosťou".

(tasr)

Minúta  |  

Miera nezamestnanosti v treťom štvrťroku klesla na šesť percent

Počet ľudí bez práce podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) v treťom štvrťroku medziročne klesol o 10,6 percenta a dosiahol 167 900 osôb. Nezamestnaných tak ubúdalo už piaty štvrťrok za sebou. Miera nezamestnanosti uvádzajúca podiel nezamestnaných z ekonomicky aktívnych osôb predstavovala šesť percent, medziročne sa znížila o 0,7 percentuálneho bodu (p. b.). Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Väčšinu spomedzi nezamestnaných, takmer 111-tisíc osôb, tvorili ľudia bez práce jeden rok a viac. Medziročne ich počet vzrástol o desatinu a ich podiel spomedzi nezamestnaných dosiahol 66,1 percenta. Krátkodobá nezamestnanosť medziročne klesla o štvrtinu na 57 100 osôb, ide o ľudí, ktorí boli bez práce kratšie než 12 mesiacov.

Úbytok nezamestnaných sa medziročne prejavil vo všetkých vekových skupinách. Spomedzi početnejších vekových kategórií najvýraznejšie relatívne poklesy nastali v skupine 55 až 59-ročných, z ktorej ubudla tretina osôb, a súčasne v kategórii 25 až 34-ročných s úbytkom takmer 15 percent osôb.

Z pohľadu ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle, obchode a v stavebníctve. Viac než 29 percent nezamestnaných boli osoby, ktoré doposiaľ nikdy nepracovali. Do tejto skupiny patria aj absolventi škôl.

Z regionálneho hľadiska počet nezamestnaných v treťom štvrťroku 2022 medziročne klesol vo všetkých krajoch Slovenska. Relatívne najviac nezamestnaných ubudlo v Trnavskom kraji (úbytok o 33,4 percenta) a v Žilinskom kraji (o 27,5 percenta). Najviac nezamestnaných bolo naďalej v Prešovskom kraji (vyše 40-tisíc osôb), v Košickom kraji (vyše 34-tisíc osôb) a v Banskobystrickom kraji (takmer 33-tisíc osôb).

Najvyššia miera nezamestnanosti pretrvávala v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, kde sa pohybovala okolo úrovne desať percent. V Košickom kraji dosiahla deväť percent. Naopak, najnižšia miera nezamestnanosti sa zaznamenala v Bratislavskom kraji (2,1 percenta). Za ním nasledovali Trenčiansky a Žilinský kraj s hodnotou pod štyrmi percentami.

Z pohľadu dynamiky vývoja najvýraznejšia zmena v miere nezamestnanosti nastala v Trnavskom kraji (pokles o 2 p. b.) a v Žilinskom kraji (pokles o 1,4 p. b.). Pokles miery nezamestnanosti zaznamenali všetky kraje s výnimkou Trenčianskeho a Banskobystrického kraja, kde sa miera nezamestnanosti udržala približne na minuloročnej úrovni.

Počas deviatich mesiacov roka 2022 počet ľudí bez práce medziročne klesol o 9,6 percenta a počet nezamestnaných dosiahol 170 900 osôb. Miera nezamestnanosti v SR sa znížila o 0,7 p. b. na 6,2 percenta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.