Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Der Spiegel: Nemecko plánuje Ukrajine dodať ďalších sedem protilietadlových systémov

Nemecko plánuje dodať na Ukrajinu ďalších sedem samohybných protilietadlových systémov Gepard na pomoc v boji proti ruským inváznym jednotkám. V piatok o tom napísal nemecký denník Der Spiegel, informuje agentúra Reuters.

Samohybné protilietadlové systémy Gepard, určené pre Ukrajinu, v súčasnosti opravujú v nemeckej zbrojárskej spoločnosti Krauss-Maffei Wegmann (KWM). Tieto zbraňové systémy majú Ukrajine pomôcť brániť mestá a kritickú infraštruktúru pred ruskými útokmi.

Berlín dodal Kyjevu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už 30 systémov Gepard, všíma si Reuters. Spolková vláda plánuje Ukrajine dodať aj muníciu pre tieto protilietadlové systémy.

Dodávanie munície pre systémy Gepard Kyjevu je však problematické, keďže Švajčiarsko, ktoré má zásoby danej munície, ju z dôvodu svojho neutrálneho statusu odmieta vyexportovať.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Brusel nemá rád maďarskú vládu. EÚ namiesto našej chcela ľavicovú vládu

Medzi Európskou úniou a Maďarskom existujú v niektorých dôležitých a zásadných otázkach názorové rozdiely, a preto Brusel nemá maďarskú vládu rád. V súvislosti so zmrazením častí eurofondov to v piatok vo verejnoprávnom rozhlase Kossuth Rádió vyhlásil predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

Únia podľa Orbána chcela, aby z tohtoročných aprílových parlamentných volieb v jeho vlasti vzišla ľavicová vláda, preto peniaze nedala Maďarsku, ale ľavici, aby jej pomohla vyhrať voľby.

"Voľby však vyhrala pravica. Európska komisia nemala inú možnosť, len rokovať s nami, a tak navrhla určité podmienky. My časť týchto podmienok považujeme za zbytočné, avšak chceli sme dosiahnuť výsledok, preto sme sa dokázali s Bruselom dohodnúť," argumentoval Orbán.

Eurokomisia v stredu oznámila pozastavenie 65-tich percent záväzkov pre tri operačné programy v rámci politiky súdržnosti, čo predstavuje 7,5 miliardy eur z bežného rozpočtu Európskej únie vyčlenených pre Maďarsko.

Komisia v rámci hodnotenia postupu podmienenosti skonštatovala, že aj napriek krokom maďarskej vlády pretrváva riziko pre rozpočet EÚ. Európska komisia zároveň odporučila krajinám eurobloku, aby schválili národný plán obnovy a odolnosti Maďarska v hodnote 5,8 miliardy eur v podobe grantov.

(tasr)

Minúta  |  

NAKA začala trestné stíhanie v kauze vyplatenia 30 miliónov eur advokátskym kanceláriám

Národná kriminálna agentúra (NAKA) začala trestné stíhanie v kauze obstarávania právnych služieb, v ktorej Fond národného majetku SR vyplatil 30 miliónov eur advokátskym kanceláriám Bžán a Dvorecký. Oživenie vyšetrovania kauzy inicioval právny nástupca Fondu národného majetku SR MH Manažment, a. s.

Fond národného majetku SR zrealizoval v roku 2014 verejné obstarávanie právnych služieb a uzavrel zmluvy aj s advokátskymi kanceláriami Bžán a Dvorecký. Výsledkom bola platba 30 miliónov eur za poskytovanie právnych služieb týmito kanceláriami. Trestné konanie bolo zastavené v roku 2019.

„Po našom nástupe do spoločnosti MH Manažment, a. s. sme okamžite začali podnikať kroky a hľadať spôsoby, ako oživiť trestné konania, ktoré boli zastavené. Spravili sme interný audit, v ktorom sme zistili nové skutočnosti,“ informovala predsedníčka predstavenstva MH Manažment, a. s. Marianna Ondrová. Ako ďalej dodala, následne požiadali generálnu prokuratúru o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní, ktorá posunula podnet na špeciálnu prokuratúru.

Začiatkom novembra NAKA upovedomila MH Manažment, a. s. o začatí trestného stíhania vo veci zločinu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.

„V súčasnosti vedieme v tejto veci viacero súdnych sporov a minulý piatok konečne padlo aj prvé rozhodnutie vo forme medzitýmneho rozsudku. Súd určil, že neexistuje právo žalovaného (Advokátska kancelária Dvorecký) proti žalobcovi na zaplatenie odmeny podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 3. februára 2015. Teší ma, že naša snaha prináša výsledky v tejto oblasti,“ skonštatovala Ondrová.

(sita)

Minúta  |  

Súd zamietol Trumpovu žiadosť a uvoľnil pre vyšetrovanie všetky dokumenty zhabané v Mar-a-Lagu

Americký federálny odvolací súd vo štvrtok zastavil kontrolu dokumentov zhabaných počas prehliadky vo floridskom sídle bývalého prezidenta Donalda Trumpa „osobitným pracovníkom“. Odstránil tým prekážku vo vyšetrovaní ministerstva spravodlivosti v prípade držby utajovaných dokumentov.

Rozhodnutie panelu trojice sudcov predstavuje dôležité víťazstvo pre federálnu prokuratúru a uvoľnilo cestu pre použitie všetkých dokumentov, ktoré FBI získalo pri augustovej prehliadke Mar-a-Laga, vo vyšetrovaní. Trumpov právny tím žiadal, aby dokumenty zadržané počas prehliadky najprv preskúmal osobitný pracovník a odložil tie, ktoré sú podľa nich chránené nárokmi na právne výsady.

Jednomyseľné rozhodnutie vyniesla trojica sudcov vymenovaných republikánmi, pričom dvoch z nich dokonca vybral samotný Trump.

Trumpov hovorca sa vo štvrtok vyjadril, že bývalý prezident bude ďalej bojovať proti ministerstvu spravodlivosti. Právni zástupcovia bývalého prezidenta hneď nereagovali na žiadosť agentúry AP o vyjadrenie, či sa plánujú proti rozhodnutiu odvolať.

Zamestnanci ministerstva a FBI 3. júna vykonali raziu v Mar-a-Lago. Podľa súdnych dokumentov im zástupca bývalého prezidenta neposkytol žiadne vysvetlenie, prečo škatule s vládnymi záznamami vrátane 38 dokumentov s utajeným označením zostali v sídle takmer päť mesiacov po zaobstaraní 15-tich škatúľ a takmer jeden a pol roka po konci úradovania Trumpovej administratívy.

Trumpovi právnici počas tejto návštevy vyšetrovateľom povedali, že všetky záznamy, ktoré prišli z Bieleho domu, boli uložené na jednom mieste, a to v sklade Mar-a-Lago, a že „neexistovali žiadne iné záznamy uložené v žiadnych súkromných kancelárskych priestoroch alebo inom mieste v areáli a že boli prehľadané všetky dostupné škatule“. Ministerstvo však získalo dôkazy naznačujúce, presunutie dokumentov za účelom marenia vyšetrovania.

Pri augustovej prehliadke agenti už získali dokumenty zo skladu aj z kancelárie bývalého šéfa Bieleho domu. Podľa zmienených súdnych dokumentov FBI v auguste zhabala 33 škatúľ s viac ako sto utajenými záznamami.

(sita)

Minúta  |  

Turecko vydalo do Austrálie na trestné stíhanie militanta Islamského štátu

Turecko v piatok vydalo do Austrálie bojovníka teroristickej organizácie Islamský štát (IS) Neila Christophera Prakasha, voči ktorému tam budú vznesené obvinenia z vážnych teroristických trestných činov. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na vyjadrenia austrálskej polície.

Prakash bol podľa polície do Austrálie prepravený letecky v piatok ráno. "Vyšetrovanie sa začalo v roku 2016, keď bolo vyslovené podozrenie, že tento muž vycestoval do Sýrie s cieľom bojovať za Islamský štát," uviedla polícia vo vyhlásení. Polícia podľa svojich vyjadrení pred súdom potvrdí, že Prakash sa dopustil viacerých vážnych teroristických trestných činov.

Prakasha zatkli v roku 2016 v Turecku, kam predtým prišiel zo Sýrie. V roku 2019 ho turecký súd uznal za vinného z členstva v IS a vymeral mu sedem rokov a šesť mesiacov väzenia. Austrália Prakashovi po jeho zadržaní v Turecku odobrala občianstvo a požiadala o jeho vydanie na trestné stíhanie.

Približne 230 Austrálčanov – podľa odhadov austrálskych úradov – vycestovalo od roku 2012 do Iraku alebo Sýrie, aby sa pridalo do boja. Prakash sa objavil vo viacerých videozáznamoch IS, kde sa snažil pre túto organizáciu naverbovať ďalších Austrálčanov, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko testovalo v Kazachstane novú strelu protiraketového systému

Rusko testovalo v Kazachstane novú strelu protiraketového systému. V piatok to oznámilo ruské ministerstvo obrany, informuje správa britskej spravodajskej stanice Sky News.

Test sa údajne uskutočnil v piatok na polygóne raketových vojsk síl strategického určenia Sary-Šagan v Kazachstane. Moskva tvrdí, že test bol úspešný, avšak bližšie informácie neposkytla.

Deje sa tak po tom, ako v pondelok ruský prezident Vladimir Putin a novozvolený kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev podpísali v Moskve novú dohodu o vzájomnej spolupráci. Dokument sa týka prehĺbenia spolupráce v oblasti politiky, ekonomiky, obrany, kultúry, vzdelávania, zdravotníctva a športu.

Pre Tokajeva išlo o prvú zahraničnú cestu od opätovného vymenovania do funkcie po nedávnom víťazstve v predčasných prezidentských voľbách. Ako uviedla agentúra AFP, nemal v nich nijakých skutočných oponentov. Tokajev (69) pritom uviedol, že rozhodnutie navštíviť ako prvú Moskvu je symbolické.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.