Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA predstavia nový bombardér, stroj typu B-21 Raider

Spojené štáty predstavia v piatok najnovší ,,neviditeľný" bombardér – dostal označenie B-21 Raider a vyvíjajú ho s cieľom čeliť novým hrozbám. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Tieto bombardéry môžu niesť jadrové i konvenčné zbrane a dajú sa použiť aj bez ľudskej posádky. Vo výrobe je v súčasnosti šesť týchto lietadiel. Vzdušné sily USA (USAF) ich plánujú skonštruovať 100.

B-21 Raider je súčasťou reakcie Pentagónu na zvyšujúce sa znepokojenie v spojitosti s možným budúcim konfliktom s Čínou, analyzuje AP. Má nahradiť starší bombardér B-2 Spirit.

„Pre 21. storočie potrebujeme nový bombardér, ktorý nám umožní čeliť oveľa zložitejším výzvam," uviedli predstavitelia vzdušných síl USA v roku 2015, keď oznámili uzavretie kontraktu na výrobu týchto strojov so spoločnosťou Northrop Grumman.

B-21 Raider podľa vyjadrení tejto spoločnosti obsahuje v porovnaní s B-2 pokročilejší softvér. Ďalšie zmeny zahŕňajú použitie pokročilejších materiálov s cieľom ešte viac znemožniť zachytenie tohto lietadla radarmi i ďalšie technológie utajenia.

Pentagón sa usiluje modernizovať všetky tri zložky svojej jadrovej triády, ktorá zahŕňa aj nukleárne balistické strely odpaľované z pozemných zariadení a bojové hlavice odpaľované z ponoriek. Pozornosť amerického ministerstva obrany sa presúva od protiteroristického ťaženia posledných desaťročí ku konfrontácii s rýchlou vojenskou modernizáciou Číny, konštatuje AP.

(tasr)

Minúta  |  

Putin povedal Scholzovi, že útoky na ukrajinskú infraštruktúru sú nevyhnutné

Ruský prezident Vladimir Putin v piatkovom telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom povedal, že ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru sú ,,nevyhnutné". Putin zároveň obvinil Západ, že presadzuje "deštruktívnu" politiku, uviedol Kremeľ. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Takéto opatrenia sa stali vynútenou a nevyhnutnou odpoveďou na provokatívne útoky Kyjeva na ruskú civilnú infraštruktúru," napísal Kremeľ po telefonáte v súvislosti s ruskými útokmi na ukrajinské energetické zariadenia. Išlo o prvý telefonát Putina so Scholzom od polovice septembra.

„Pozornosť sa upriamila na deštruktívnu líniu západných štátov vrátane Nemecka, ktoré pumpujú kyjevský režim zbraňami a cvičia ukrajinskú armádu," dodal Kremeľ. To, ako aj komplexná politická a finančná podpora pre Ukrajinu podľa Moskvy, vedie k tomu, že ,,Kyjev úplne odmieta myšlienku akýchkoľvek rokovaní", píše agentúra Reuters.

Kyjev už viackrát uviedol, že k rokovaniam s Moskvou o ukončení konfliktu na Ukrajine pristúpi len vtedy, ak Rusko prestane útočiť na Ukrajinu a stiahne svoje jednotky z ukrajinského územia.

Putin v telefonáte hovoril takisto o tom, že Rusku by malo byť umožnené zúčastniť sa na vyšetrovaní incidentov, ktoré šéf Kremľa označil ako "teroristické útoky" na plynovody Nord Stream v Baltskom mori, napísal Kremeľ.

(tasr)

Minúta  |  

Srbský prezident má v úmysle bojkotovať summit EÚ s balkánskymi štátmi

Srbský prezident Aleksandar Vučič sa pre spor s kosovskou vládou rozhodol bojkotovať plánovaný summit krajín EÚ a západného Balkánu. TASR správu prevzala v piatok z agentúry DPA.

Vučič svoje rozhodnutie nezúčastniť sa na schôdzke oznámil vo štvrtkovom rozhovore pre srbskú provládnu televíziu Pink.

Vučič vyjadril pobúrenie nad tým, že kosovský premiér Albin Kurti si za kosovského ministra pre etnické skupiny vybral namiesto osoby úzko spojenej so srbskou vládnucou stranou umierneného kosovsko-srbského politika.

Zmienený ministerský post zvyčajne zastáva člen politickej strany srbskej menšiny v Kosove nazvanej Srpska lista (Srbská kandidátka), ktorá svoju politiku úzko koordinuje s Vučičovou vládou v Belehrade. Kurti si však teraz vybral Nenada Rašiča, člena umiernenej Progresívnej demokratickej strany, ktorú nekontroluje vláda v Belehrade.

Vučič ďalej v rozhovore uviedol, že vymenovanie Rašiča za ministra pre etnické skupiny podľa neho ukazuje, že kosovská vláda ,,chce, aby boli Srbi vyhnaní z Kosova".

Obyvateľstvo Kosova tvoria najmä etnickí Albánci, no žijú tam aj etnické srbské komunity, ako aj Bosniaci, Turci a Rómovia. Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Belehrad však odmieta jeho nezávislosť uznať a stále ho pokladá za súčasť Srbska.

Podľa DPA je možné, že Srbsko bude na summite krajín EÚ a západného Balkánu, ktorý sa koná 6. decembra v albánskej metropole Tirana, zastupovať srbská premiérka Ana Brnabičová.

(tasr)

Minúta  |  

Mimoriadna schôdza k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde bude vo štvrtok

Mimoriadna schôdza Národnej rady (NR) SR k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde sa začne vo štvrtok (8. 12.) o 14.00 h. Informoval o tom predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) v piatok po zasadnutí poslaneckého grémia. Hlasovať o návrhu by sa po jeho prerokovaní mohlo v utorok 13. decembra o 11.00 h.

Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera (OĽANO) podala opozičná SaS. Argumentuje, že kabinet nedokáže riešiť problémy ľudí a že prestal bojovať proti mafii a korupcii. Pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze dodali podpisy aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho.

Premiér v reakcii vyhlásil, že líder SaS Richard Sulík chce povaliť už tretiu demokratickú protikorupčnú vládu za posledných 12 rokov. Heger i líder OĽANO Igor Matovič odmietajú, že by vláda nebola schopná pomáhať ľuďom i to, že by stratila protikorupčný charakter. Matovič za tým vidí aj Sulíkovu snahu o pomstu.

Sulík už avizoval, že 20 poslancov z jeho klubu bude hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde. Návrh podporia aj poslanci okolo Pellegriniho. Smer-SD avizoval, že bude ,,vždy hlasovať za odvolanie, či už ide o individuálneho člena vlády alebo celú vládu".

Podporu návrhu avizoval pre neúspešné odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) aj koaličný poslanec zo Sme rodina Martin Borguľa. Kollár ako šéf hnutia o tom s ním ešte chce hovoriť a zistiť, či je toto stanovisko nemenné.

Nezaradený poslanec Tomáš Valášek uviedol, že o jeho postupe budú ešte hovoriť na predsedníctve mimoparlamentného Progresívneho Slovenska, v ktorom pôsobí.

(tasr)

Minúta  |  

Na Slovensku by drony mohli doručovať jedlo či poštu. Štát ich chce začať regulovať a chystá zákon

Drony by sa v budúcnosti mohli na Slovensku využívať pri doručovaní pošty, donáške jedla, pri postrekovaní polí, ale aj v zdravotníctve pri transporte krvi či ľudských orgánov. Umožniť to má nová legislatíva, ktorá bude regulovať prevádzku dronov. Pripravuje ju ministerstvo dopravy.

Zákon o civilnom letectve, ktorý vstúpil do platnosti ešte v roku 1998, navrhujú od základov zmeniť. Dôležitá je podľa štátu bezpečnosť vo vzduchu, špeciálne sa zameral na drony. Materiál už prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a v parlamente by o ňom mali poslanci hlasovať v najbližších mesiacoch.

Rezort dopravy upozorňuje, že mesačne na Slovensku vzlietne 20-tisíc dronov, no ich pohyb nie je nijakým spôsobom legislatívne upravovaný. Zároveň rezort volá po regulácii. "Tak ako autá na cestách potrebujú usmerniť dopravnými značkami a predpismi, aby nevznikali nehody a premávka bola bezpečná, podobné pravidlá by mali vzniknúť aj pre nebo," uviedol minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).

Od členských štátov Európskej únie sa vyžaduje register užívateľov dronov. Slovensko je poslednou krajinou, ktorá ho ešte nemá. Nový zákon by mal upravovať aj prehľad o vlastníkoch dronov. "Len nad Bratislavou máme mesačne asi 3-tisíc preletov dronu, regulovaných je však iba šesť percent. Je teda jasné, že potrebujeme novú legislatívu, nové nástroje pre reguláciu," vysvetlil predseda Dopravného úradu Pavol Hudák.

Podľa Mareka Košudu z Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach sa drony v zahraničí začínajú využívať v rôznych oblastiach pri každodenných činnostiach. "Môžu poslúžiť v zdravotníctve, v priemysle alebo poľnohospodárstve," uviedol.

Regulácia ich prevádzky podľa jeho domnienky zvýši bezpečnosť a výrazne prispeje k širokej implementácii dronov pre potreby spoločnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Zamestnávatelia ostro kritizujú zámer na osobitné zdanenie vybraných podnikov

Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ), Asociácii priemyselných zväzov a združení (APZD), ako aj v Americkej obchodnej komore v SR (AmCham), ostro kritizujú zámer koaličných poslancov z hnutia OĽaNO na osobitné zdanenie vybraných podnikov.

Upozornili, že návrh je výrazne diskriminačný a v súvislosti s energetickou krízou môže byť pre mnohé podniky aj likvidačný. Najväčšie zamestnávateľské organizácie navyše zdôrazňujú, že na Slovensku už mesiace opakovane dochádza k obchádzaniu riadneho legislatívneho procesu a zneužívaniu postavenia koaličných poslancov. Žiadajú o okamžité stiahnutie návrhu zákona z rokovania parlamentu.

Štát podľa zamestnávateľov opäť hľadá čo najjednoduchšie spôsoby, ako naplniť štátnu pokladnicu v čase krízy. Návrh na zvýšenie osobitného odvodu z podnikania pre vybrané ziskové podniky z dielne OĽaNO prešiel opäť ´v tichosti´ v Národnej rade (NR) SR až do druhého čítania. Právna úprava počíta s dramatickým navýšením špeciálnej dane pre všetky takzvané regulované subjekty, ktorých ročný zisk prekročí hodnotu troch miliónov eur.

"Napriek tomu, že zákon počíta so zvýšením odvodu ´len´ pre vybrané firmy, v skutočnosti negatívne ovplyvní celé podnikateľské prostredie – pre mnohé podniky môže byť doslova likvidačný. Jeho priamym dôsledkom bude zastavenie investícií v krajine a ďalšie zvyšovanie cien vybraných služieb v časoch už tak extrémnej inflačnej krízy, na ktoré doplatia predovšetkým slovenské domácnosti," konštatujú zamestnávatelia v spoločnom stanovisku.

Účelový regulačný zásah do podnikateľského prostredia podľa zamestnávateľských organizácií vysiela negatívny signál smerom k investorom a môže ich odradiť od investícií finančného, personálneho či technologického kapitálu na Slovensku.

Napriek tomu, že štát na osobitnom odvode plánuje v budúcom roku "vyzbierať" asi 117 miliónov eur, táto suma je len teoretická a ignoruje skutočnosť, že tieto zdroje budú následne v ekonomike chýbať. "O to menší objem finančných prostriedkov následne od firiem vyberie na daniach z príjmov a o to menší objem financií bude vyplatený na mzdy zamestnancov či zákazky ďalších podnikateľov. Nie je pritom jasné, či a aký zisk podniky v tomto a budúcom roku dosiahnu, a teda, aký negatívny dopad to bude mať na budúce investície na Slovensku," dodali zamestnávateľské zväzy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.