Preskočiť na obsah
Minúta  |  

AP: Eritrejskí vojaci v etiópskom Tigraji naďalej zabíjajú civilistov

Aj niekoľko týždňov po tom, čo sa bojujúce strany v konflikte v etiópskom zväzovom štáte Tigraj dohodli na prímerí, príslušníci eritrejskej armády usmrcujú naďalej celé desiatky civilistov a páchajú ďalšie násilnosti. Vyplýva to z oficiálneho dokumentu, ktorý získala k nahliadnutiu agentúra AP.

Podľa dokumentu jednotky zo susednej Eritrei, bojujúcej v konflikte po boku etiópskej armády, zabili vo východnej oblasti Tigraja 111 civilistov a ďalších 103 zranili. Informácie od 17. a 25. novembra zhromaždilo tigrajské núdzové koordinačné stredisko, do ktorého činnosti sú zapojené regionálne vládne úrady, agentúry OSN a mimovládne organizácie.

V dokumente sa tiež uvádza, že eritrejskí vojaci sa v oblasti dopustili ,,únosov/zmiznutí" 39 civilistov a ,,rozšíreného rabovania", v rámci ktorého bolo zničených 241 domov. Jedného z unesených civilistov neskôr našli mŕtveho.

Eiópska vláda a tigrajskí povstalci podpísali dohodu o zastavení bojov 2. novembra v Juhoafrickej republike. Zástupcovia oboch strán sa v JAR dohodli aj na plynulom a koordinovanom odzbrojení, na obnovení verejného poriadku a služieb, ako aj na ,,neobmedzenom prístupe k humanitárnej pomoci".

Tigrajskí povstalci však teraz tvrdia, že svoje ťažké zbrane odovzdajú, až keď eritrejská armáda opustí región. Eritrea však nie je súčasťou mierových rokovaní.

Minulý týždeň agentúra AP informovala, že eritrejské sily a jednotky z etiópskeho susedného regiónu Amharsko naďalej v Tigraji rabujú a masovo zadržiavajú ľudí.

Eritrejské jednotky vstúpili na územie Tigraja po vypuknutí bojov v novembri 2020, aby podporili etiópske vládne sily. Eritrejskí vojaci sú obviňovaní z rozsiahleho porušovania ľudských práv vrátane skupinového znásilňovania.

Generálny tajomník OSN António Guterres vo štvrtok uviedol, že konflikt na severe Etiópie si vyžiadal už viac obetí než vojna na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ odmietol Bidenov návrh na rokovania; vojenská operácia bude pokračovať

Rusko odmietlo v piatok návrh amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý navrhol, že je pripravený rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ak sa šéf Kremľa bude usilovať ukončiť vojnu na Ukrajine. Vyplýva to z vyjadrenia kremeľského hovorcu Dmitrija Peskova, podľa ktorého bude ruská ofenzíva na Ukrajine pokračovať. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„Čo vlastne povedal prezident Biden? Povedal, že rokovania sú možné až po tom, keď Putin skončí (agresiu) na Ukrajine," uviedol Peskov. Dodal, že Kremeľ takéto podmienky neakceptuje. „Špeciálna vojenská operácia pokračuje," vyhlásil.

Americký prezident predložil Moskve predmetný návrh na štvrtkovej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Bielom dome. Ako však Biden pokračoval, bezprostredne nemá v pláne hovoriť s Putinom, keďže ten zatiaľ neurobil nič pre skončenie agresie. Naopak, ruská armáda podľa Bidena spôsobuje na Ukrajine „neuveriteľné jatky", pričom bombarduje civilistov, materské školy, nemocnice či detské domovy. „To, čo robí (Putin), je choré," vyhlásil.

Peskov v piatok povedal, že ruský prezident je pripravený na rozhovory s cieľom zabezpečiť rešpektovanie záujmov Ruska, avšak dodal, že postoj Washingtonu komplikuje akékoľvek možné rokovania.

„Spojené štáty neuznávajú nové územia ako súčasť Ruskej federácie," uviedol hovorca s odkazom na štyri ukrajinské administratívne celky – oblasti Doneckú a Luhanskú a časti oblastí Chersonskej a Záporožskej –, ktoré Rusko nezákonne anektovalo.

Hovorca Kremľa dodal, že pred začiatkom ruskej vojenskej operácie z februára tohto roka Putin viackrát navrhol rozhovory so Severoatlantickou alianciou, s Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) i so Spojenými štátmi, ale tieto pokusy sa ukázali ako neúspešné.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz vyzval Putina, aby stiahol armádu z ukrajinského územia

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz v piatok naliehal na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine diplomatickým riešením a stiahol ruské vojská z ukrajinského územia. Uviedol to hovorca nemeckého kancelára Steffen Hebestreit po telefonáte oboch lídrov. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„Kancelár vyzval ruského prezidenta, aby čo najskôr dospel k diplomatickému riešeniu vrátane stiahnutia ruských jednotiek," povedal Hebestreit.      

Scholz počas hodinového telefonátu odsúdil najmä ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru a zdôraznil odhodlanie Nemecka naďalej „podporovať Ukrajinu pri zabezpečovaní obranyschopnosti proti ruskej agresii".

Obaja lídri diskutovali aj o svetovej potravinovej bezpečnosti, ktorú rusko-ukrajinský konflikt ohrozuje. Scholz a Putin sa zároveň dohodli, že „zostanú v kontakte".

Spolkový kancelár a ruský prezident spolu naposledy telefonovali v polovici septembra. V rozhovore, ktorý vtedy trval 90 minút, Scholz taktiež vyzval Putina, aby čo najskôr dospel k diplomatickému riešeniu konfliktu, založenom na mieri.      

(tasr)

Minúta  |  

USA predstavia nový bombardér, stroj typu B-21 Raider

Spojené štáty predstavia v piatok najnovší ,,neviditeľný" bombardér – dostal označenie B-21 Raider a vyvíjajú ho s cieľom čeliť novým hrozbám. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Tieto bombardéry môžu niesť jadrové i konvenčné zbrane a dajú sa použiť aj bez ľudskej posádky. Vo výrobe je v súčasnosti šesť týchto lietadiel. Vzdušné sily USA (USAF) ich plánujú skonštruovať 100.

B-21 Raider je súčasťou reakcie Pentagónu na zvyšujúce sa znepokojenie v spojitosti s možným budúcim konfliktom s Čínou, analyzuje AP. Má nahradiť starší bombardér B-2 Spirit.

„Pre 21. storočie potrebujeme nový bombardér, ktorý nám umožní čeliť oveľa zložitejším výzvam," uviedli predstavitelia vzdušných síl USA v roku 2015, keď oznámili uzavretie kontraktu na výrobu týchto strojov so spoločnosťou Northrop Grumman.

B-21 Raider podľa vyjadrení tejto spoločnosti obsahuje v porovnaní s B-2 pokročilejší softvér. Ďalšie zmeny zahŕňajú použitie pokročilejších materiálov s cieľom ešte viac znemožniť zachytenie tohto lietadla radarmi i ďalšie technológie utajenia.

Pentagón sa usiluje modernizovať všetky tri zložky svojej jadrovej triády, ktorá zahŕňa aj nukleárne balistické strely odpaľované z pozemných zariadení a bojové hlavice odpaľované z ponoriek. Pozornosť amerického ministerstva obrany sa presúva od protiteroristického ťaženia posledných desaťročí ku konfrontácii s rýchlou vojenskou modernizáciou Číny, konštatuje AP.

(tasr)

Minúta  |  

Putin povedal Scholzovi, že útoky na ukrajinskú infraštruktúru sú nevyhnutné

Ruský prezident Vladimir Putin v piatkovom telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom povedal, že ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru sú ,,nevyhnutné". Putin zároveň obvinil Západ, že presadzuje "deštruktívnu" politiku, uviedol Kremeľ. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Takéto opatrenia sa stali vynútenou a nevyhnutnou odpoveďou na provokatívne útoky Kyjeva na ruskú civilnú infraštruktúru," napísal Kremeľ po telefonáte v súvislosti s ruskými útokmi na ukrajinské energetické zariadenia. Išlo o prvý telefonát Putina so Scholzom od polovice septembra.

„Pozornosť sa upriamila na deštruktívnu líniu západných štátov vrátane Nemecka, ktoré pumpujú kyjevský režim zbraňami a cvičia ukrajinskú armádu," dodal Kremeľ. To, ako aj komplexná politická a finančná podpora pre Ukrajinu podľa Moskvy, vedie k tomu, že ,,Kyjev úplne odmieta myšlienku akýchkoľvek rokovaní", píše agentúra Reuters.

Kyjev už viackrát uviedol, že k rokovaniam s Moskvou o ukončení konfliktu na Ukrajine pristúpi len vtedy, ak Rusko prestane útočiť na Ukrajinu a stiahne svoje jednotky z ukrajinského územia.

Putin v telefonáte hovoril takisto o tom, že Rusku by malo byť umožnené zúčastniť sa na vyšetrovaní incidentov, ktoré šéf Kremľa označil ako "teroristické útoky" na plynovody Nord Stream v Baltskom mori, napísal Kremeľ.

(tasr)

Minúta  |  

Srbský prezident má v úmysle bojkotovať summit EÚ s balkánskymi štátmi

Srbský prezident Aleksandar Vučič sa pre spor s kosovskou vládou rozhodol bojkotovať plánovaný summit krajín EÚ a západného Balkánu. TASR správu prevzala v piatok z agentúry DPA.

Vučič svoje rozhodnutie nezúčastniť sa na schôdzke oznámil vo štvrtkovom rozhovore pre srbskú provládnu televíziu Pink.

Vučič vyjadril pobúrenie nad tým, že kosovský premiér Albin Kurti si za kosovského ministra pre etnické skupiny vybral namiesto osoby úzko spojenej so srbskou vládnucou stranou umierneného kosovsko-srbského politika.

Zmienený ministerský post zvyčajne zastáva člen politickej strany srbskej menšiny v Kosove nazvanej Srpska lista (Srbská kandidátka), ktorá svoju politiku úzko koordinuje s Vučičovou vládou v Belehrade. Kurti si však teraz vybral Nenada Rašiča, člena umiernenej Progresívnej demokratickej strany, ktorú nekontroluje vláda v Belehrade.

Vučič ďalej v rozhovore uviedol, že vymenovanie Rašiča za ministra pre etnické skupiny podľa neho ukazuje, že kosovská vláda ,,chce, aby boli Srbi vyhnaní z Kosova".

Obyvateľstvo Kosova tvoria najmä etnickí Albánci, no žijú tam aj etnické srbské komunity, ako aj Bosniaci, Turci a Rómovia. Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Belehrad však odmieta jeho nezávislosť uznať a stále ho pokladá za súčasť Srbska.

Podľa DPA je možné, že Srbsko bude na summite krajín EÚ a západného Balkánu, ktorý sa koná 6. decembra v albánskej metropole Tirana, zastupovať srbská premiérka Ana Brnabičová.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.