Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Káčer: Zápisnicu slovensko-maďarskej komisie pre menšiny nepodpísali. Strany sa nedohodli na otázke Benešových dekrétov

Zápisnicu o rokovaní zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín nepodpísali. Strany sa nedohodli na otázke Benešových dekrétov. Na piatkovom brífingu o tom informoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer.

„Zmiešaná komisia sa zasekla na téme Benešových dekrétov. Maďarská strana naliehala, aby jedna stať bola venovaná Benešovým dekrétom a konkrétnym úlohám pre Slovensko," uviedol Káčer s poznámkou, že pre nich je téma uzavretá. Podľa neho nesúvisí s postavením menším a nemala byť predmetom rokovania komisie. „Maďarská strana trvala na tom a odmietla podpísať zápisnicu," doplnil.

Priblížil, že napriek tomu sa zhodli na viac ako 50 opatreniach a odporúčaniach. Podotkol, že by nedohoda na jednom bode nemala blokovať dohodu a aplikáciu všetkých opatrení. Zároveň oslovil viacerých členov vlády a ďalšie inštitúcie s výsledkami rokovania komisie.

„Poprosil som ich, aby sme implementovali to, čo implementovať vieme," doplnil. Opatrenia podľa neho zlepšia postavenie Maďarov na Slovensku a Slovákov v Maďarsku.

Ide napríklad o zvýšenie vysielacieho času programu menšinových jazykov vo verejnoprávnej televízii a rozhlase, úpravy vyhlášky ministerstva dopravy a výstavby, vďaka ktorej sa budú môcť vyrobiť a inštalovať dvojjazyčné informačné dopravné značky s názvami vyznačených cieľov či uzatvorenie dohody medzi oboma vládami o vojnových hroboch a vojnových pamätných miestach. Rokovania budú podľa neho ešte pokračovať v ďalších troch otázkach.

„Považujem za dôležité, aby sme v téme zlepšovania podmienok života Maďarov na Slovensku a Slovákov v Maďarsku postúpili a aby sme sa nestali rukojemníkom neschopnosti dohodnúť sa v jednom partikulárnom bode," spresnil Káčer. Zároveň chce požiadať na pondelkovom (5. 12.) rokovaní s maďarským ministrom vonkajších ekonomických vzťahov a zahraničných vecí Péterom Szijjártóm, aby rovnako postupovala aj maďarská strana.

(tasr)

Minúta  |  

Podcast Ján Kalafut, pilot teplovzdušných balónov

S balónom vyletel do výšky 7000 metrov a raz pristál na veži Farského kostola

Ján Kalafut má v balóne nalietaných viac ako 1900 hodín “skoro bez nehody”. Jedenkrát sa mu totiž podarilo stroskotať na veži Farského kostola v Trenčíne. Drží tiež neoficiálny balónový výškový rekord 7000 metrov. Tento výškový rekord drží aj parašutista, ktorého doslovne vyhodili z koša. Aj o vtipných príhodách, ktoré sa dajú zažiť počas letu balónom nám s humorom porozpráva v ďalšom podcaste Ján Kalafut, pilot teplovzdušných balónov.

https://vimeo.com/660923576
Minúta  |  

Podmienky Občiansko-demokratickej platformy OĽaNO pre podporu rozpočtu sa napĺňajú

Podmienky Občiansko-demokratickej platformy v súvislosti s podporou štátneho rozpočtu na budúci rok sa začínajú postupne plniť. Jednou z nich sú kompenzácie pre samosprávy za zvýšený daňový bonus, čo sa predbežne podarilo dohodnúť. Na piatkovej tlačovej konferencii o tom informovali poslanci OĽaNO združení v tejto platforme.

Poslanec Kristián Čekovský (OĽaNO) avizoval, že pri schvaľovaní štátneho rozpočtu bude platforma trvať na kompenzáciách pre samosprávy za zvýšený daňový bonus, na zavedení výdavkových limitov, prípadne na dohode vlády s Európskou komisiou (EK), ktorá zabezpečí neohrozenie financií z plánu obnovy. Zároveň považujú za vhodné aj to, aby sa hlasovanie o opozičných návrhoch, ktoré „negatívne zasahujú do trestnej politiky štátu", zaradilo pred hlasovanie o štátnom rozpočte. Čekovský skonštatoval, že o týchto bodoch diskutujú s premiérom Eduardom Hegerom a ministrom financií Igorom Matovičom (obaja OĽaNO).

Zároveň priblížil, že platforma iniciovala rokovania medzi samosprávami a vládou o kompenzáciách výpadku v dôsledku zvýšeného daňového bonusu. Starosta bratislavského Ružinova Martin Chren priblížil, že predbežne sa podarilo dohodnúť balík kompenzačných opatrení na budúci rok, ktorý by mal mať hodnotu 300 miliónov eur. Z toho 100 miliónov eur by mala byť čiastočná kompenzácia výpadku z prijatia daňového bonusu a 200 miliónov eur kompenzácia nákladov na rastúce energie pre samosprávy počas budúceho roka.

Samosprávy však podľa Chrena budúci rok stále budú čeliť výpadkom rádovo v stámiliónoch eur. „Stále bude budúci rok samospráva živoriť, naďalej budeme musieť do veľkej miery šetriť, ale vďaka tomuto kompenzačnému balíku by naozaj žiadna samospráva nemala byť ohrozená nejakým bankrotom alebo krachom," poznamenal.

(tasr)

Minúta  |  

AP: Eritrejskí vojaci v etiópskom Tigraji naďalej zabíjajú civilistov

Aj niekoľko týždňov po tom, čo sa bojujúce strany v konflikte v etiópskom zväzovom štáte Tigraj dohodli na prímerí, príslušníci eritrejskej armády usmrcujú naďalej celé desiatky civilistov a páchajú ďalšie násilnosti. Vyplýva to z oficiálneho dokumentu, ktorý získala k nahliadnutiu agentúra AP.

Podľa dokumentu jednotky zo susednej Eritrei, bojujúcej v konflikte po boku etiópskej armády, zabili vo východnej oblasti Tigraja 111 civilistov a ďalších 103 zranili. Informácie od 17. a 25. novembra zhromaždilo tigrajské núdzové koordinačné stredisko, do ktorého činnosti sú zapojené regionálne vládne úrady, agentúry OSN a mimovládne organizácie.

V dokumente sa tiež uvádza, že eritrejskí vojaci sa v oblasti dopustili ,,únosov/zmiznutí" 39 civilistov a ,,rozšíreného rabovania", v rámci ktorého bolo zničených 241 domov. Jedného z unesených civilistov neskôr našli mŕtveho.

Eiópska vláda a tigrajskí povstalci podpísali dohodu o zastavení bojov 2. novembra v Juhoafrickej republike. Zástupcovia oboch strán sa v JAR dohodli aj na plynulom a koordinovanom odzbrojení, na obnovení verejného poriadku a služieb, ako aj na ,,neobmedzenom prístupe k humanitárnej pomoci".

Tigrajskí povstalci však teraz tvrdia, že svoje ťažké zbrane odovzdajú, až keď eritrejská armáda opustí región. Eritrea však nie je súčasťou mierových rokovaní.

Minulý týždeň agentúra AP informovala, že eritrejské sily a jednotky z etiópskeho susedného regiónu Amharsko naďalej v Tigraji rabujú a masovo zadržiavajú ľudí.

Eritrejské jednotky vstúpili na územie Tigraja po vypuknutí bojov v novembri 2020, aby podporili etiópske vládne sily. Eritrejskí vojaci sú obviňovaní z rozsiahleho porušovania ľudských práv vrátane skupinového znásilňovania.

Generálny tajomník OSN António Guterres vo štvrtok uviedol, že konflikt na severe Etiópie si vyžiadal už viac obetí než vojna na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ odmietol Bidenov návrh na rokovania; vojenská operácia bude pokračovať

Rusko odmietlo v piatok návrh amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý navrhol, že je pripravený rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ak sa šéf Kremľa bude usilovať ukončiť vojnu na Ukrajine. Vyplýva to z vyjadrenia kremeľského hovorcu Dmitrija Peskova, podľa ktorého bude ruská ofenzíva na Ukrajine pokračovať. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„Čo vlastne povedal prezident Biden? Povedal, že rokovania sú možné až po tom, keď Putin skončí (agresiu) na Ukrajine," uviedol Peskov. Dodal, že Kremeľ takéto podmienky neakceptuje. „Špeciálna vojenská operácia pokračuje," vyhlásil.

Americký prezident predložil Moskve predmetný návrh na štvrtkovej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Bielom dome. Ako však Biden pokračoval, bezprostredne nemá v pláne hovoriť s Putinom, keďže ten zatiaľ neurobil nič pre skončenie agresie. Naopak, ruská armáda podľa Bidena spôsobuje na Ukrajine „neuveriteľné jatky", pričom bombarduje civilistov, materské školy, nemocnice či detské domovy. „To, čo robí (Putin), je choré," vyhlásil.

Peskov v piatok povedal, že ruský prezident je pripravený na rozhovory s cieľom zabezpečiť rešpektovanie záujmov Ruska, avšak dodal, že postoj Washingtonu komplikuje akékoľvek možné rokovania.

„Spojené štáty neuznávajú nové územia ako súčasť Ruskej federácie," uviedol hovorca s odkazom na štyri ukrajinské administratívne celky – oblasti Doneckú a Luhanskú a časti oblastí Chersonskej a Záporožskej –, ktoré Rusko nezákonne anektovalo.

Hovorca Kremľa dodal, že pred začiatkom ruskej vojenskej operácie z februára tohto roka Putin viackrát navrhol rozhovory so Severoatlantickou alianciou, s Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) i so Spojenými štátmi, ale tieto pokusy sa ukázali ako neúspešné.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz vyzval Putina, aby stiahol armádu z ukrajinského územia

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz v piatok naliehal na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine diplomatickým riešením a stiahol ruské vojská z ukrajinského územia. Uviedol to hovorca nemeckého kancelára Steffen Hebestreit po telefonáte oboch lídrov. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„Kancelár vyzval ruského prezidenta, aby čo najskôr dospel k diplomatickému riešeniu vrátane stiahnutia ruských jednotiek," povedal Hebestreit.      

Scholz počas hodinového telefonátu odsúdil najmä ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru a zdôraznil odhodlanie Nemecka naďalej „podporovať Ukrajinu pri zabezpečovaní obranyschopnosti proti ruskej agresii".

Obaja lídri diskutovali aj o svetovej potravinovej bezpečnosti, ktorú rusko-ukrajinský konflikt ohrozuje. Scholz a Putin sa zároveň dohodli, že „zostanú v kontakte".

Spolkový kancelár a ruský prezident spolu naposledy telefonovali v polovici septembra. V rozhovore, ktorý vtedy trval 90 minút, Scholz taktiež vyzval Putina, aby čo najskôr dospel k diplomatickému riešeniu konfliktu, založenom na mieri.      

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.