Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na Ukrajinu bolo dopravených viac ako 80-tisíc generátorov

Ukrajina dostala v posledných týždňoch viac ako 80-tisíc generátorov, uviedol v piatok v statuse na platforme Telegram ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak. TASR o tom informuje na základe správy americkej spravodajskej televízie CNN.

,,Od 9. do 30. novembra bolo na Ukrajinu dovezených 82 124 elektrocentrál a 3 075 elektrických transformátorov," spresnil poslanec.

Železňak, ktorý je podpredsedom parlamentného výboru pre financie, dane a dovoznú politiku, dodal, že za rovnaké obdobie bolo na Ukrajinu dovezených aj 266 596 prenosných zdrojov elektriny.

Železňak o tom informoval v čase, keď predstavitelia viacerých krajín avizovali, že Ukrajine darujú generátory na výrobu elektriny, aby počas zimy pomohli zabezpečiť vykurovanie, keďže pri ostreľovaní ruskou armádou bola časť kritickej civilnej infraštruktúry vážne poškodená.

CNN poznamenala, že vláda Spojených štátov tento týždeň  prisľúbila viac ako 50 miliónov dolárov na vybavenie pre ukrajinskú energetickú sieť.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu povedal, že zariadenia — generátory, transformátory a náhradné dielce — dorazia na Ukrajinu ,,nie v priebehu niekoľkých mesiacov, ale v priebehu niekoľkých dní či týždňov".

(tasr)

Minúta  |  

Čaputovej opäť klesla dôvera, nedôveruje jej už vyše 50 percent oslovených

Prezidentke Čaputovej už o 11 percent viac ľudí nedôveruje ako dôveruje. Čaputová má naďalej najvyššie sympatie, ale pokračuje pokles jej podpory.

Zuzane Čaputovej dôveruje 41,7 percenta ľudí, z toho 22,5 percenta rozhodne a 19,2 jej skôr dôveruje. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N. Rozhodne jej nedôveruje 37,9 percenta opýtaných a skôr nedôveruje 14,8 percenta, spolu 52,7 percenta.

Prvýkrát tak Zuzane Čaputovej nedôveruje viac ako 50 percent oslovených voličov.

V októbrovom prieskume rovnakej agentúry Čaputovej dôverovalo ešte 45,2 percenta opýtaných, ide teda o pokles o 3,5 percenta. Už vtedy jej však nedôverovalo viac ľudí, ako jej dôverovalo, išlo o 48,8 percenta.

Najdôveryhodnejším politikom zo straníckej politiky je Peter Pellegrini s číslom 39,4 percenta opýtaných (nedôvera 53,5 percenta), tretím najdôveryhodnejším je Robert Fico, ktorému dôveruje 28,2 percenta a nedôveruje 66,1 percenta.

Najdôveryhodnejším politikom vlády je premiér Eduard Heger, ktorému dôveruje 26,3 percenta a nedôveruje 64,7 percenta. Za ním nasleduje predseda parlamentu Boris Kollár (25,2 percenta voči 67,9 percenta).

Z predsedov vládnych strán je na tom už tradične najhoršie Igor Matovič, ktorému dôveruje 12,9 percenta (z toho len 4,3 rozhodne) a nedôveruje mu 82,7 percenta. Veronike Remišovej dôveruje 16 percent a nedôveruje 72,6 percenta opýtaných.

Ipsos testoval aj popularitu Mikuláša Dzurindu, dôveruje mu 17,1 percenta a nedôveruje 77,1 percenta.

Zaujímavé sú aj sekundárne triedenia a dôveryhodnosť politikov v iných stranách, ktoré môžu napovedať niečo o blízkosti voličov k lídrom iných strán a možnému "znášaniu sa" v koalícii. Pellegrinimu najviac dôverujú voliči Hlasu (95,2 percenta), Smeru (65,9 percenta), Sme rodina (43,9 percenta) a Republiky (40,8 percenta).

Ficovi najviac dôverujú voliči Smeru (90,6 percenta), Republiky 57,6 percenta), Hlasu (57,4 percenta) a ĽSNS a SNS (35,5, respektíve 31 percent). Voliči Sme rodina mu dôverujú o poznanie menej (13,9 percenta), čo platí aj naopak, pri dôvere voči Kollárovi medzi voličmi Smeru (16,3 percenta).

Eduardovi Hegerovi najviac dôverujú voliči vlastnej strany (94,8 percenta), potom voliči KDH (60,4 percenta) a voliči Za ľudí, SaS a Progresívneho Slovenska (všetko nad 40 percent).

(fed)    

Minúta  |  

Slovenská pošta zavádza zvýšenú kontrolu zásielok z Ukrajiny

Slovenská pošta zavádza zvýšenú kontrolu zásielok z Ukrajiny. K tomuto kroku pristupuje po nebezpečných zásielkach v Španielsku pôvodom z Ukrajiny. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková.

Slovenská pošta zavádza zvýšenú kontrolu zásielok z Ukrajiny. K tomuto kroku pristupuje po nebezpečných zásielkach v Španielsku pôvodom z Ukrajiny. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková.

„Po zistení nebezpečných zásielok v Španielsku pôvodom z Ukrajiny Slovenská pošta v spolupráci s colným úradom pristupuje k zvýšenej kontrole poštových zásielok, vstupujúcich na územie Slovenska z Ukrajiny," skonštatovala Dorčáková.

Kontrola röntgenom je podľa nej preventívnym opatrením na zamedzenie prípadného vstupu zásielok s nebezpečným obsahom do siete Slovenskej pošty.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer: Zápisnicu slovensko-maďarskej komisie pre menšiny nepodpísali. Strany sa nedohodli na otázke Benešových dekrétov

Zápisnicu o rokovaní zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín nepodpísali. Strany sa nedohodli na otázke Benešových dekrétov. Na piatkovom brífingu o tom informoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer.

„Zmiešaná komisia sa zasekla na téme Benešových dekrétov. Maďarská strana naliehala, aby jedna stať bola venovaná Benešovým dekrétom a konkrétnym úlohám pre Slovensko," uviedol Káčer s poznámkou, že pre nich je téma uzavretá. Podľa neho nesúvisí s postavením menším a nemala byť predmetom rokovania komisie. „Maďarská strana trvala na tom a odmietla podpísať zápisnicu," doplnil.

Priblížil, že napriek tomu sa zhodli na viac ako 50 opatreniach a odporúčaniach. Podotkol, že by nedohoda na jednom bode nemala blokovať dohodu a aplikáciu všetkých opatrení. Zároveň oslovil viacerých členov vlády a ďalšie inštitúcie s výsledkami rokovania komisie.

„Poprosil som ich, aby sme implementovali to, čo implementovať vieme," doplnil. Opatrenia podľa neho zlepšia postavenie Maďarov na Slovensku a Slovákov v Maďarsku.

Ide napríklad o zvýšenie vysielacieho času programu menšinových jazykov vo verejnoprávnej televízii a rozhlase, úpravy vyhlášky ministerstva dopravy a výstavby, vďaka ktorej sa budú môcť vyrobiť a inštalovať dvojjazyčné informačné dopravné značky s názvami vyznačených cieľov či uzatvorenie dohody medzi oboma vládami o vojnových hroboch a vojnových pamätných miestach. Rokovania budú podľa neho ešte pokračovať v ďalších troch otázkach.

„Považujem za dôležité, aby sme v téme zlepšovania podmienok života Maďarov na Slovensku a Slovákov v Maďarsku postúpili a aby sme sa nestali rukojemníkom neschopnosti dohodnúť sa v jednom partikulárnom bode," spresnil Káčer. Zároveň chce požiadať na pondelkovom (5. 12.) rokovaní s maďarským ministrom vonkajších ekonomických vzťahov a zahraničných vecí Péterom Szijjártóm, aby rovnako postupovala aj maďarská strana.

(tasr)

Minúta  |  

Podcast Ján Kalafut, pilot teplovzdušných balónov

S balónom vyletel do výšky 7000 metrov a raz pristál na veži Farského kostola

Ján Kalafut má v balóne nalietaných viac ako 1900 hodín “skoro bez nehody”. Jedenkrát sa mu totiž podarilo stroskotať na veži Farského kostola v Trenčíne. Drží tiež neoficiálny balónový výškový rekord 7000 metrov. Tento výškový rekord drží aj parašutista, ktorého doslovne vyhodili z koša. Aj o vtipných príhodách, ktoré sa dajú zažiť počas letu balónom nám s humorom porozpráva v ďalšom podcaste Ján Kalafut, pilot teplovzdušných balónov.

https://vimeo.com/660923576
Minúta  |  

Podmienky Občiansko-demokratickej platformy OĽaNO pre podporu rozpočtu sa napĺňajú

Podmienky Občiansko-demokratickej platformy v súvislosti s podporou štátneho rozpočtu na budúci rok sa začínajú postupne plniť. Jednou z nich sú kompenzácie pre samosprávy za zvýšený daňový bonus, čo sa predbežne podarilo dohodnúť. Na piatkovej tlačovej konferencii o tom informovali poslanci OĽaNO združení v tejto platforme.

Poslanec Kristián Čekovský (OĽaNO) avizoval, že pri schvaľovaní štátneho rozpočtu bude platforma trvať na kompenzáciách pre samosprávy za zvýšený daňový bonus, na zavedení výdavkových limitov, prípadne na dohode vlády s Európskou komisiou (EK), ktorá zabezpečí neohrozenie financií z plánu obnovy. Zároveň považujú za vhodné aj to, aby sa hlasovanie o opozičných návrhoch, ktoré „negatívne zasahujú do trestnej politiky štátu", zaradilo pred hlasovanie o štátnom rozpočte. Čekovský skonštatoval, že o týchto bodoch diskutujú s premiérom Eduardom Hegerom a ministrom financií Igorom Matovičom (obaja OĽaNO).

Zároveň priblížil, že platforma iniciovala rokovania medzi samosprávami a vládou o kompenzáciách výpadku v dôsledku zvýšeného daňového bonusu. Starosta bratislavského Ružinova Martin Chren priblížil, že predbežne sa podarilo dohodnúť balík kompenzačných opatrení na budúci rok, ktorý by mal mať hodnotu 300 miliónov eur. Z toho 100 miliónov eur by mala byť čiastočná kompenzácia výpadku z prijatia daňového bonusu a 200 miliónov eur kompenzácia nákladov na rastúce energie pre samosprávy počas budúceho roka.

Samosprávy však podľa Chrena budúci rok stále budú čeliť výpadkom rádovo v stámiliónoch eur. „Stále bude budúci rok samospráva živoriť, naďalej budeme musieť do veľkej miery šetriť, ale vďaka tomuto kompenzačnému balíku by naozaj žiadna samospráva nemala byť ohrozená nejakým bankrotom alebo krachom," poznamenal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.