Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič: Koalícia sa dohodla na znížení DPH aj na gastro. Bankový odvod sa určite nezavedie

Daň z pridanej hodnoty (DPH) by sa mala dočasne znížiť na 10 percent nielen na športoviská, ale aj na gastro. Avizoval to v piatok na tlačovej konferencii minister financií Igor Matovič (OĽaNO) s informáciou, že sa na tom dohodli v koalícii. Zároveň dodal, že ak sa týmto opatrením výrazne zlepší priznávanie tržieb v gastre, môže sa zníženie DPH predĺžiť. Ohlásil aj kompenzácie samosprávam za zvýšený daňový bonus.

Znížená sadzba dane na 10 percent by sa mala uplatňovať do konca marca 2023. Toto opatrenie sa má realizovať prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o DPH, o ktorej by sa malo hlasovať budúci utorok (6. 12.). Nižšia DPH sa týka prepravy osôb visutými a pozemnými lanovkami a lyžiarskymi vlekmi, uplatňovať sa má aj na sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení, na vstupné do umelých kúpalísk a na reštauračné a stravovacie služby.

,,Je to, myslím si, ústretový krok, verím, že pomôže," skonštatoval Matovič. Dúfa, že to pomôže nielen podnikateľom, ale aj zákazníkom. Podotkol, že v prípade gastra je ochotný predĺžiť zníženie DPH aj na ďalšie mesiace, ak sa výrazne zlepší priznávanie tržieb. Podľa jeho slov sa v reštauračných službách priznáva približne len 35 percent tržieb.

Poslanec zo strany Za ľudí Juraj Šeliga poznamenal, že sa na tomto opatrení dohodli všetky tri koaličné strany.

,,Bola o tom náročná politická diskusia," pripustil. Na zníženej DPH podľa neho získajú všetci ľudia, ktorí sa pôjdu najesť do reštaurácií.

Matovič zároveň oznámil uzavretie dohody so samosprávami na kompenzácii výpadku príjmov v dôsledku zvýšeného daňového bonusu. Pomôcť má dodatočných 100 miliónov eur z dane z príjmov právnických osôb. Ďalších 200 miliónov eur by malo smerovať na pomoc samosprávam s energiami. Priblížil, že v prípade samospráv bude vláda pomáhať dovtedy, kým sa neminie balík 200 miliónov eur určený na pomoc so stropovaním cien.

(tasr)

Minúta  |  

Na Ukrajinu bolo dopravených viac ako 80-tisíc generátorov

Ukrajina dostala v posledných týždňoch viac ako 80-tisíc generátorov, uviedol v piatok v statuse na platforme Telegram ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak. TASR o tom informuje na základe správy americkej spravodajskej televízie CNN.

,,Od 9. do 30. novembra bolo na Ukrajinu dovezených 82 124 elektrocentrál a 3 075 elektrických transformátorov," spresnil poslanec.

Železňak, ktorý je podpredsedom parlamentného výboru pre financie, dane a dovoznú politiku, dodal, že za rovnaké obdobie bolo na Ukrajinu dovezených aj 266 596 prenosných zdrojov elektriny.

Železňak o tom informoval v čase, keď predstavitelia viacerých krajín avizovali, že Ukrajine darujú generátory na výrobu elektriny, aby počas zimy pomohli zabezpečiť vykurovanie, keďže pri ostreľovaní ruskou armádou bola časť kritickej civilnej infraštruktúry vážne poškodená.

CNN poznamenala, že vláda Spojených štátov tento týždeň  prisľúbila viac ako 50 miliónov dolárov na vybavenie pre ukrajinskú energetickú sieť.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu povedal, že zariadenia — generátory, transformátory a náhradné dielce — dorazia na Ukrajinu ,,nie v priebehu niekoľkých mesiacov, ale v priebehu niekoľkých dní či týždňov".

(tasr)

Minúta  |  

Čaputovej opäť klesla dôvera, nedôveruje jej už vyše 50 percent oslovených

Prezidentke Čaputovej už o 11 percent viac ľudí nedôveruje ako dôveruje. Čaputová má naďalej najvyššie sympatie, ale pokračuje pokles jej podpory.

Zuzane Čaputovej dôveruje 41,7 percenta ľudí, z toho 22,5 percenta rozhodne a 19,2 jej skôr dôveruje. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N. Rozhodne jej nedôveruje 37,9 percenta opýtaných a skôr nedôveruje 14,8 percenta, spolu 52,7 percenta.

Prvýkrát tak Zuzane Čaputovej nedôveruje viac ako 50 percent oslovených voličov.

V októbrovom prieskume rovnakej agentúry Čaputovej dôverovalo ešte 45,2 percenta opýtaných, ide teda o pokles o 3,5 percenta. Už vtedy jej však nedôverovalo viac ľudí, ako jej dôverovalo, išlo o 48,8 percenta.

Najdôveryhodnejším politikom zo straníckej politiky je Peter Pellegrini s číslom 39,4 percenta opýtaných (nedôvera 53,5 percenta), tretím najdôveryhodnejším je Robert Fico, ktorému dôveruje 28,2 percenta a nedôveruje 66,1 percenta.

Najdôveryhodnejším politikom vlády je premiér Eduard Heger, ktorému dôveruje 26,3 percenta a nedôveruje 64,7 percenta. Za ním nasleduje predseda parlamentu Boris Kollár (25,2 percenta voči 67,9 percenta).

Z predsedov vládnych strán je na tom už tradične najhoršie Igor Matovič, ktorému dôveruje 12,9 percenta (z toho len 4,3 rozhodne) a nedôveruje mu 82,7 percenta. Veronike Remišovej dôveruje 16 percent a nedôveruje 72,6 percenta opýtaných.

Ipsos testoval aj popularitu Mikuláša Dzurindu, dôveruje mu 17,1 percenta a nedôveruje 77,1 percenta.

Zaujímavé sú aj sekundárne triedenia a dôveryhodnosť politikov v iných stranách, ktoré môžu napovedať niečo o blízkosti voličov k lídrom iných strán a možnému "znášaniu sa" v koalícii. Pellegrinimu najviac dôverujú voliči Hlasu (95,2 percenta), Smeru (65,9 percenta), Sme rodina (43,9 percenta) a Republiky (40,8 percenta).

Ficovi najviac dôverujú voliči Smeru (90,6 percenta), Republiky 57,6 percenta), Hlasu (57,4 percenta) a ĽSNS a SNS (35,5, respektíve 31 percent). Voliči Sme rodina mu dôverujú o poznanie menej (13,9 percenta), čo platí aj naopak, pri dôvere voči Kollárovi medzi voličmi Smeru (16,3 percenta).

Eduardovi Hegerovi najviac dôverujú voliči vlastnej strany (94,8 percenta), potom voliči KDH (60,4 percenta) a voliči Za ľudí, SaS a Progresívneho Slovenska (všetko nad 40 percent).

(fed)    

Minúta  |  

Slovenská pošta zavádza zvýšenú kontrolu zásielok z Ukrajiny

Slovenská pošta zavádza zvýšenú kontrolu zásielok z Ukrajiny. K tomuto kroku pristupuje po nebezpečných zásielkach v Španielsku pôvodom z Ukrajiny. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková.

Slovenská pošta zavádza zvýšenú kontrolu zásielok z Ukrajiny. K tomuto kroku pristupuje po nebezpečných zásielkach v Španielsku pôvodom z Ukrajiny. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková.

„Po zistení nebezpečných zásielok v Španielsku pôvodom z Ukrajiny Slovenská pošta v spolupráci s colným úradom pristupuje k zvýšenej kontrole poštových zásielok, vstupujúcich na územie Slovenska z Ukrajiny," skonštatovala Dorčáková.

Kontrola röntgenom je podľa nej preventívnym opatrením na zamedzenie prípadného vstupu zásielok s nebezpečným obsahom do siete Slovenskej pošty.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer: Zápisnicu slovensko-maďarskej komisie pre menšiny nepodpísali. Strany sa nedohodli na otázke Benešových dekrétov

Zápisnicu o rokovaní zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín nepodpísali. Strany sa nedohodli na otázke Benešových dekrétov. Na piatkovom brífingu o tom informoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer.

„Zmiešaná komisia sa zasekla na téme Benešových dekrétov. Maďarská strana naliehala, aby jedna stať bola venovaná Benešovým dekrétom a konkrétnym úlohám pre Slovensko," uviedol Káčer s poznámkou, že pre nich je téma uzavretá. Podľa neho nesúvisí s postavením menším a nemala byť predmetom rokovania komisie. „Maďarská strana trvala na tom a odmietla podpísať zápisnicu," doplnil.

Priblížil, že napriek tomu sa zhodli na viac ako 50 opatreniach a odporúčaniach. Podotkol, že by nedohoda na jednom bode nemala blokovať dohodu a aplikáciu všetkých opatrení. Zároveň oslovil viacerých členov vlády a ďalšie inštitúcie s výsledkami rokovania komisie.

„Poprosil som ich, aby sme implementovali to, čo implementovať vieme," doplnil. Opatrenia podľa neho zlepšia postavenie Maďarov na Slovensku a Slovákov v Maďarsku.

Ide napríklad o zvýšenie vysielacieho času programu menšinových jazykov vo verejnoprávnej televízii a rozhlase, úpravy vyhlášky ministerstva dopravy a výstavby, vďaka ktorej sa budú môcť vyrobiť a inštalovať dvojjazyčné informačné dopravné značky s názvami vyznačených cieľov či uzatvorenie dohody medzi oboma vládami o vojnových hroboch a vojnových pamätných miestach. Rokovania budú podľa neho ešte pokračovať v ďalších troch otázkach.

„Považujem za dôležité, aby sme v téme zlepšovania podmienok života Maďarov na Slovensku a Slovákov v Maďarsku postúpili a aby sme sa nestali rukojemníkom neschopnosti dohodnúť sa v jednom partikulárnom bode," spresnil Káčer. Zároveň chce požiadať na pondelkovom (5. 12.) rokovaní s maďarským ministrom vonkajších ekonomických vzťahov a zahraničných vecí Péterom Szijjártóm, aby rovnako postupovala aj maďarská strana.

(tasr)

Minúta  |  

Podcast Ján Kalafut, pilot teplovzdušných balónov

S balónom vyletel do výšky 7000 metrov a raz pristál na veži Farského kostola

Ján Kalafut má v balóne nalietaných viac ako 1900 hodín “skoro bez nehody”. Jedenkrát sa mu totiž podarilo stroskotať na veži Farského kostola v Trenčíne. Drží tiež neoficiálny balónový výškový rekord 7000 metrov. Tento výškový rekord drží aj parašutista, ktorého doslovne vyhodili z koša. Aj o vtipných príhodách, ktoré sa dajú zažiť počas letu balónom nám s humorom porozpráva v ďalšom podcaste Ján Kalafut, pilot teplovzdušných balónov.

https://vimeo.com/660923576

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.