Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska únia stanovila cenový strop na ruskú ropu na 60 dolárov za barel

Európska únia (EÚ) stanovila cenový strop na ruskú ropu na 60 USD (56,94 eura) za barel (159 litrov). TASR o tom informuje na základe správy CNBC. Predstavitelia EÚ sa po niekoľkých dňoch intenzívnych rokovaní v piatok dohodli na strope na ruskú ropu dopravovanú po mori. Cenový strop by mala skupina G7 zaviesť od pondelka (5. 12.).

Podľa dohody krajín EÚ sa bude cenový strop pravidelne prehodnocovať, aby sa sledoval jeho vplyv na trh. Cieľom korekčného mechanizmu je tiež držať strop minimálne 5 percent pod priemernou trhovou cenou, uvádza dokument EÚ s detailmi cenového stropu.

Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 USD až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Poľsko, Litva a Estónsko však odmietli podporiť cenový strop na spomenutej úrovni a požadovali jeho zníženie.

Podľa nich sa ruská ropa Urals už teraz obchoduje nižšie, takže takýto cenový strop by bol neefektívny a neplnil by cieľ znížiť príjmy Moskvy, ktorými financuje vojnu na Ukrajine.

Okolo 70 percent až 85 percent ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cieľom cenového stropu je zabrániť, aby dopravné firmy tak ako poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami.

Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu. Energetickí analytici varujú, že skupina G7 bude potrebovať podporu zo strany ostatných veľkých kupcov ruskej ropy, aby bol cenový strop efektívny. Čína a India po ruskom útoku na Ukrajinu napríklad výrazne zvýšili dovoz ruskej ropy, keďže Moskva im ju predáva s výraznou zľavou.

(tasr, min)

Minúta  |  

Čínsky prezident naznačil možné zmiernenie covidových obmedzení

Čínsky prezident Si Ťin-pching naznačil, že vláda by mohla zmierniť doterajšie prísne opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu. Uviedli to v piatok nemenovaní európski predstavitelia, podľa ktorých sa tak vyjadril počas štvrtkových rokovaní s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom v Pekingu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Podľa jedného z citovaných európskych činiteľov sa Michel spýtal Si Ťin-pchinga na súčasnú vlnu čínskych protestov proti koronavírusovým obmedzeniam. Čínsky líder údajne odpovedal, že obyvatelia Číny sú už po troch rokoch pandémie "frustrovaní". Zároveň však tvrdil, že na protestoch sa zúčastňujú hlavne študenti a tínedžeri.

Šéf Európskej rady Si Ťin-pchingovi navrhol, že Čína by mohla nasledovať príklad EÚ a bojovať proti šíreniu koronavírusu skôr pomocou očkovania než zavádzaním lockdownov a karantén. Si Ťin-pching následne údajne naznačil možnosť zmiernenia proticovidových reštrikcií.

"V Číne je už dominantný omikron…, ktorý nie je taký smrtiaci, čo otvára cestu k väčšej otvorenosti v oblasti reštrikcií, ako sme to už videli v niektorých (čínskych) regiónoch," povedal čínsky líder Michelovi podľa európskych predstaviteľov citovaných agentúrou AFP.

Čínska komunistická vláda dlhodobo uplatňuje stratégiu nulovej tolerancie ochorenia COVID-19, ktorej súčasťou sú prísne lockdowny a karanténne opatrenia a hromadné testovanie. Napriek tomu v posledných týždňoch počet prípadov nákazy koronavírusom začal dosahovať rekordné úrovne.

Rastúca nespokojnosť obyvateľstva s dlhodobými obmedzeniami prerástla počas minulého víkendu do masových protestov, ktoré sa zo Šanghaja a Pekingu rozšírili do mnohých ďalších miest po celej Číne.

Na viacerých miestach sa pôvodne proticovidové protesty zmenili na prejavy nesúhlasu voči Si Ťin-pchingovi a vládnucej komunistickej strane. Podľa pozorovateľov ide o vôbec najväčšiu vlnu odporu verejnosti od nástupu Si Ťin-pchinga k moci v roku 2012. Viacero čínskych miest po protestoch oznámilo uvoľnenie protiepidemických opatrení.

(tasr, min)

Minúta  |  

Matovič: Koalícia sa dohodla na znížení DPH aj na gastro. Bankový odvod sa určite nezavedie

Daň z pridanej hodnoty (DPH) by sa mala dočasne znížiť na 10 percent nielen na športoviská, ale aj na gastro. Avizoval to v piatok na tlačovej konferencii minister financií Igor Matovič (OĽaNO) s informáciou, že sa na tom dohodli v koalícii. Zároveň dodal, že ak sa týmto opatrením výrazne zlepší priznávanie tržieb v gastre, môže sa zníženie DPH predĺžiť. Ohlásil aj kompenzácie samosprávam za zvýšený daňový bonus.

Znížená sadzba dane na 10 percent by sa mala uplatňovať do konca marca 2023. Toto opatrenie sa má realizovať prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o DPH, o ktorej by sa malo hlasovať budúci utorok (6. 12.). Nižšia DPH sa týka prepravy osôb visutými a pozemnými lanovkami a lyžiarskymi vlekmi, uplatňovať sa má aj na sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení, na vstupné do umelých kúpalísk a na reštauračné a stravovacie služby.

,,Je to, myslím si, ústretový krok, verím, že pomôže," skonštatoval Matovič. Dúfa, že to pomôže nielen podnikateľom, ale aj zákazníkom. Podotkol, že v prípade gastra je ochotný predĺžiť zníženie DPH aj na ďalšie mesiace, ak sa výrazne zlepší priznávanie tržieb. Podľa jeho slov sa v reštauračných službách priznáva približne len 35 percent tržieb.

Poslanec zo strany Za ľudí Juraj Šeliga poznamenal, že sa na tomto opatrení dohodli všetky tri koaličné strany.

,,Bola o tom náročná politická diskusia," pripustil. Na zníženej DPH podľa neho získajú všetci ľudia, ktorí sa pôjdu najesť do reštaurácií.

Matovič zároveň oznámil uzavretie dohody so samosprávami na kompenzácii výpadku príjmov v dôsledku zvýšeného daňového bonusu. Pomôcť má dodatočných 100 miliónov eur z dane z príjmov právnických osôb. Ďalších 200 miliónov eur by malo smerovať na pomoc samosprávam s energiami. Priblížil, že v prípade samospráv bude vláda pomáhať dovtedy, kým sa neminie balík 200 miliónov eur určený na pomoc so stropovaním cien.

(tasr)

Minúta  |  

Na Ukrajinu bolo dopravených viac ako 80-tisíc generátorov

Ukrajina dostala v posledných týždňoch viac ako 80-tisíc generátorov, uviedol v piatok v statuse na platforme Telegram ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak. TASR o tom informuje na základe správy americkej spravodajskej televízie CNN.

,,Od 9. do 30. novembra bolo na Ukrajinu dovezených 82 124 elektrocentrál a 3 075 elektrických transformátorov," spresnil poslanec.

Železňak, ktorý je podpredsedom parlamentného výboru pre financie, dane a dovoznú politiku, dodal, že za rovnaké obdobie bolo na Ukrajinu dovezených aj 266 596 prenosných zdrojov elektriny.

Železňak o tom informoval v čase, keď predstavitelia viacerých krajín avizovali, že Ukrajine darujú generátory na výrobu elektriny, aby počas zimy pomohli zabezpečiť vykurovanie, keďže pri ostreľovaní ruskou armádou bola časť kritickej civilnej infraštruktúry vážne poškodená.

CNN poznamenala, že vláda Spojených štátov tento týždeň  prisľúbila viac ako 50 miliónov dolárov na vybavenie pre ukrajinskú energetickú sieť.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu povedal, že zariadenia — generátory, transformátory a náhradné dielce — dorazia na Ukrajinu ,,nie v priebehu niekoľkých mesiacov, ale v priebehu niekoľkých dní či týždňov".

(tasr)

Minúta  |  

Čaputovej opäť klesla dôvera, nedôveruje jej už vyše 50 percent oslovených

Prezidentke Čaputovej už o 11 percent viac ľudí nedôveruje ako dôveruje. Čaputová má naďalej najvyššie sympatie, ale pokračuje pokles jej podpory.

Zuzane Čaputovej dôveruje 41,7 percenta ľudí, z toho 22,5 percenta rozhodne a 19,2 jej skôr dôveruje. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N. Rozhodne jej nedôveruje 37,9 percenta opýtaných a skôr nedôveruje 14,8 percenta, spolu 52,7 percenta.

Prvýkrát tak Zuzane Čaputovej nedôveruje viac ako 50 percent oslovených voličov.

V októbrovom prieskume rovnakej agentúry Čaputovej dôverovalo ešte 45,2 percenta opýtaných, ide teda o pokles o 3,5 percenta. Už vtedy jej však nedôverovalo viac ľudí, ako jej dôverovalo, išlo o 48,8 percenta.

Najdôveryhodnejším politikom zo straníckej politiky je Peter Pellegrini s číslom 39,4 percenta opýtaných (nedôvera 53,5 percenta), tretím najdôveryhodnejším je Robert Fico, ktorému dôveruje 28,2 percenta a nedôveruje 66,1 percenta.

Najdôveryhodnejším politikom vlády je premiér Eduard Heger, ktorému dôveruje 26,3 percenta a nedôveruje 64,7 percenta. Za ním nasleduje predseda parlamentu Boris Kollár (25,2 percenta voči 67,9 percenta).

Z predsedov vládnych strán je na tom už tradične najhoršie Igor Matovič, ktorému dôveruje 12,9 percenta (z toho len 4,3 rozhodne) a nedôveruje mu 82,7 percenta. Veronike Remišovej dôveruje 16 percent a nedôveruje 72,6 percenta opýtaných.

Ipsos testoval aj popularitu Mikuláša Dzurindu, dôveruje mu 17,1 percenta a nedôveruje 77,1 percenta.

Zaujímavé sú aj sekundárne triedenia a dôveryhodnosť politikov v iných stranách, ktoré môžu napovedať niečo o blízkosti voličov k lídrom iných strán a možnému "znášaniu sa" v koalícii. Pellegrinimu najviac dôverujú voliči Hlasu (95,2 percenta), Smeru (65,9 percenta), Sme rodina (43,9 percenta) a Republiky (40,8 percenta).

Ficovi najviac dôverujú voliči Smeru (90,6 percenta), Republiky 57,6 percenta), Hlasu (57,4 percenta) a ĽSNS a SNS (35,5, respektíve 31 percent). Voliči Sme rodina mu dôverujú o poznanie menej (13,9 percenta), čo platí aj naopak, pri dôvere voči Kollárovi medzi voličmi Smeru (16,3 percenta).

Eduardovi Hegerovi najviac dôverujú voliči vlastnej strany (94,8 percenta), potom voliči KDH (60,4 percenta) a voliči Za ľudí, SaS a Progresívneho Slovenska (všetko nad 40 percent).

(fed)    

Minúta  |  

Slovenská pošta zavádza zvýšenú kontrolu zásielok z Ukrajiny

Slovenská pošta zavádza zvýšenú kontrolu zásielok z Ukrajiny. K tomuto kroku pristupuje po nebezpečných zásielkach v Španielsku pôvodom z Ukrajiny. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková.

Slovenská pošta zavádza zvýšenú kontrolu zásielok z Ukrajiny. K tomuto kroku pristupuje po nebezpečných zásielkach v Španielsku pôvodom z Ukrajiny. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková.

„Po zistení nebezpečných zásielok v Španielsku pôvodom z Ukrajiny Slovenská pošta v spolupráci s colným úradom pristupuje k zvýšenej kontrole poštových zásielok, vstupujúcich na územie Slovenska z Ukrajiny," skonštatovala Dorčáková.

Kontrola röntgenom je podľa nej preventívnym opatrením na zamedzenie prípadného vstupu zásielok s nebezpečným obsahom do siete Slovenskej pošty.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.