Preskočiť na obsah
  |  

Snowden dostal ruský pas, zložil prísahu vernosti Rusku

Bývalý spolupracovník amerických tajných služieb Edward Snowden zložil prísahu vernosti Rusku a dostal ruský cestovný pas. Oznámil to v piatok Snowdenov právny zástupca Anatolij Kučerena, ktorého citoval denník The Guardian.

Tridsaťdeväťročný Snowden dostal už v septembri ruské občianstvo, ktoré mu udelil šéf Kremľa Vladimir Putin, pripomína TASR. V Rusku sa pred vydaním do USA Snowden ukrýva už od roku 2013, keď mu tam udelili azyl. Pred troma rokmi získal v Rusku trvalý pobyt.

Podľa právnika udelenie ruského občianstva Snowdena potešilo, pretože mu to zaistí ochranu pred možným vydaním do USA.

"Samozrejme, je šťastný a vďačný Ruskej federácii za občianstvo – teraz už je plnoprávnym občanom Ruska. A čo je najdôležitejšie: na základe ruskej ústavy už nemôže byť vydaný do zahraničia," uviedol v piatok Kučerena.

Z ceremónie, na ktorej Snowden zložil prísahu vernosti Rusku, jeho ústave, zákonom a tradíciám, nebol zverejnený žiaden obrazový materiál.

Edward Snowden v roku 2013 zverejnil kópie tajných amerických dokumentov a odhalil sledovacie operácie, ktoré vykonával americký Úrad pre národnú bezpečnosť (NSA). V USA ho v tejto súvislosti obvinili zo špionáže a krádeže vládneho majetku.

Snowden v minulosti uviedol, že by sa rád vrátil do USA, ak by mu tam bol zaručený spravodlivý proces. O ruské občianstvo prejavila záujem aj Snowdenova manželka Lindsay Millsová. Miesto pobytu manželov v Rusku nie je známe. S nimi bývajú aj ich dvaja synovia, ktorí sa už narodili v Rusku.

(tasr)

  |  

Krvavý balík prišiel aj na ukrajinskú ambasádu v Madride, budovu evakuovali

Ukrajinské veľvyslanectvo v Madride dostalo v piatok "krvavý" balík podobný tým, aké boli v priebehu dňa doručené aj mnohým ďalším ukrajinským ambasádam a konzulátom v európskych krajinách. Oznámil to na Facebooku hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko. TASR o tom informuje na základe správy stanice CNN a denníka The Guardian.

Doručenie podozrivého balíka spôsobilo, že úrady pristúpili k okamžitej evakuácii ukrajinskej ambasády v Madride. Privolaní pyrotechnici zo španielskej polície však odhalili, že balík neobsahoval žiadne výbušniny, uviedla tlačová služba španielskeho ministerstva vnútra. Rezort uviedol, že "skutočnosť, že poštová pečiatka nebola zo Španielska", ako aj ďalšie znaky tejto zásielky, ju môžu dávať do súvislosti s balíkmi, aké boli zaistené aj na iných ukrajinských ambasádach a konzulátoch v Európe.

Nikolenko predtým v piatok informoval, že viacerým ukrajinským veľvyslanectvám a konzulátom v európskych krajinách doručili "krvavé balíky" obsahujúce oči zvierat. Takéto balíky boli podľa jeho príspevku na Facebooku zaslané ambasádam v Holandsku, Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku, Taliansku aj Rakúsku, ako aj generálnym konzulátom v Neapole a Krakove a tiež ukrajinskému konzulátu v Brne. Podobnú zásielku medzičasom potvrdila aj ukrajinská ambasáda v Prahe.

Ukrajina posilnila na všetkých svojich veľvyslanectvách a konzulátoch v zahraničí bezpečnostné opatrenia. CNN pripomína, že ukrajinská ambasáda v Madride zažila v piatok už druhú evakuáciu za posledné dni. K tej predošlej došlo v stredu, keď tam bola doručená listová bomba, aké v Španielsku v ostatnom čase dostali mnohé inštitúcie.

Listové bomby doručili v ostatných dňoch na veľvyslanectvá USA a Ukrajiny v Madride, španielske ministerstvo obrany, do zbrojárskej firmy v meste Zaragoza a tiež na leteckú základňu Torrejón de Ardoz, kde sa nachádza sídlo Satelitného centra Európskej únie (EUSC) a odkiaľ sa odosielajú zbrane pre ukrajinskú armádu. Minulý týždeň dostal takúto zásielku aj španielsky premiér Pedro Sánchez.

Predmetné zásielky obsahovali len malé množstvo podomácky vyrobenej výbušniny a malé kovové guľôčky. Po otvorení s výnimkou jednej nevybuchli, došlo iba ku krátkemu vzplanutiu plameňa. Explodovala len zásielka otvorená v stredu – práve v záhrade zmieneného ukrajinského veľvyslanectva v Madride. Pri výbuchu sa ľahko zranil pracovník strážnej služby.

(tasr, min)

  |  

V Čadci zrazila na chodníku 21-ročná vodička dve chodkyne

Dve chodkyne zrazila v piatok popoludní 21-ročná vodička osobného auta na chodníku na ulici Slovenských dobrovoľníkov v Čadci. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Žiline Gabriela Kremeňová.

Doplnila, že vodička prešla z doposiaľ presne nezistených príčin v smere jazdy vozidlom na chodník, kde došlo k zrážke s chodkyňami. "Po dopravnej nehode chodkyne previezli na ošetrenie do nemocnice. Alkohol u vodičky dychovou skúškou nezistili. Ďalšie okolnosti a príčiny vzniku dopravnej nehody sú predmetom vyšetrovania," uviedla krajská policajná hovorkyňa.

(tasr, min)

  |  

Európska únia stanovila cenový strop na ruskú ropu na 60 dolárov za barel

Európska únia (EÚ) stanovila cenový strop na ruskú ropu na 60 USD (56,94 eura) za barel (159 litrov). TASR o tom informuje na základe správy CNBC. Predstavitelia EÚ sa po niekoľkých dňoch intenzívnych rokovaní v piatok dohodli na strope na ruskú ropu dopravovanú po mori. Cenový strop by mala skupina G7 zaviesť od pondelka (5. 12.).

Podľa dohody krajín EÚ sa bude cenový strop pravidelne prehodnocovať, aby sa sledoval jeho vplyv na trh. Cieľom korekčného mechanizmu je tiež držať strop minimálne 5 percent pod priemernou trhovou cenou, uvádza dokument EÚ s detailmi cenového stropu.

Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 USD až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Poľsko, Litva a Estónsko však odmietli podporiť cenový strop na spomenutej úrovni a požadovali jeho zníženie.

Podľa nich sa ruská ropa Urals už teraz obchoduje nižšie, takže takýto cenový strop by bol neefektívny a neplnil by cieľ znížiť príjmy Moskvy, ktorými financuje vojnu na Ukrajine.

Okolo 70 percent až 85 percent ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cieľom cenového stropu je zabrániť, aby dopravné firmy tak ako poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami.

Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu. Energetickí analytici varujú, že skupina G7 bude potrebovať podporu zo strany ostatných veľkých kupcov ruskej ropy, aby bol cenový strop efektívny. Čína a India po ruskom útoku na Ukrajinu napríklad výrazne zvýšili dovoz ruskej ropy, keďže Moskva im ju predáva s výraznou zľavou.

(tasr, min)

  |  

Čínsky prezident naznačil možné zmiernenie covidových obmedzení

Čínsky prezident Si Ťin-pching naznačil, že vláda by mohla zmierniť doterajšie prísne opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu. Uviedli to v piatok nemenovaní európski predstavitelia, podľa ktorých sa tak vyjadril počas štvrtkových rokovaní s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom v Pekingu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Podľa jedného z citovaných európskych činiteľov sa Michel spýtal Si Ťin-pchinga na súčasnú vlnu čínskych protestov proti koronavírusovým obmedzeniam. Čínsky líder údajne odpovedal, že obyvatelia Číny sú už po troch rokoch pandémie "frustrovaní". Zároveň však tvrdil, že na protestoch sa zúčastňujú hlavne študenti a tínedžeri.

Šéf Európskej rady Si Ťin-pchingovi navrhol, že Čína by mohla nasledovať príklad EÚ a bojovať proti šíreniu koronavírusu skôr pomocou očkovania než zavádzaním lockdownov a karantén. Si Ťin-pching následne údajne naznačil možnosť zmiernenia proticovidových reštrikcií.

"V Číne je už dominantný omikron…, ktorý nie je taký smrtiaci, čo otvára cestu k väčšej otvorenosti v oblasti reštrikcií, ako sme to už videli v niektorých (čínskych) regiónoch," povedal čínsky líder Michelovi podľa európskych predstaviteľov citovaných agentúrou AFP.

Čínska komunistická vláda dlhodobo uplatňuje stratégiu nulovej tolerancie ochorenia COVID-19, ktorej súčasťou sú prísne lockdowny a karanténne opatrenia a hromadné testovanie. Napriek tomu v posledných týždňoch počet prípadov nákazy koronavírusom začal dosahovať rekordné úrovne.

Rastúca nespokojnosť obyvateľstva s dlhodobými obmedzeniami prerástla počas minulého víkendu do masových protestov, ktoré sa zo Šanghaja a Pekingu rozšírili do mnohých ďalších miest po celej Číne.

Na viacerých miestach sa pôvodne proticovidové protesty zmenili na prejavy nesúhlasu voči Si Ťin-pchingovi a vládnucej komunistickej strane. Podľa pozorovateľov ide o vôbec najväčšiu vlnu odporu verejnosti od nástupu Si Ťin-pchinga k moci v roku 2012. Viacero čínskych miest po protestoch oznámilo uvoľnenie protiepidemických opatrení.

(tasr, min)

  |  

Matovič: Koalícia sa dohodla na znížení DPH aj na gastro. Bankový odvod sa určite nezavedie

Daň z pridanej hodnoty (DPH) by sa mala dočasne znížiť na 10 percent nielen na športoviská, ale aj na gastro. Avizoval to v piatok na tlačovej konferencii minister financií Igor Matovič (OĽaNO) s informáciou, že sa na tom dohodli v koalícii. Zároveň dodal, že ak sa týmto opatrením výrazne zlepší priznávanie tržieb v gastre, môže sa zníženie DPH predĺžiť. Ohlásil aj kompenzácie samosprávam za zvýšený daňový bonus.

Znížená sadzba dane na 10 percent by sa mala uplatňovať do konca marca 2023. Toto opatrenie sa má realizovať prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o DPH, o ktorej by sa malo hlasovať budúci utorok (6. 12.). Nižšia DPH sa týka prepravy osôb visutými a pozemnými lanovkami a lyžiarskymi vlekmi, uplatňovať sa má aj na sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení, na vstupné do umelých kúpalísk a na reštauračné a stravovacie služby.

,,Je to, myslím si, ústretový krok, verím, že pomôže," skonštatoval Matovič. Dúfa, že to pomôže nielen podnikateľom, ale aj zákazníkom. Podotkol, že v prípade gastra je ochotný predĺžiť zníženie DPH aj na ďalšie mesiace, ak sa výrazne zlepší priznávanie tržieb. Podľa jeho slov sa v reštauračných službách priznáva približne len 35 percent tržieb.

Poslanec zo strany Za ľudí Juraj Šeliga poznamenal, že sa na tomto opatrení dohodli všetky tri koaličné strany.

,,Bola o tom náročná politická diskusia," pripustil. Na zníženej DPH podľa neho získajú všetci ľudia, ktorí sa pôjdu najesť do reštaurácií.

Matovič zároveň oznámil uzavretie dohody so samosprávami na kompenzácii výpadku príjmov v dôsledku zvýšeného daňového bonusu. Pomôcť má dodatočných 100 miliónov eur z dane z príjmov právnických osôb. Ďalších 200 miliónov eur by malo smerovať na pomoc samosprávam s energiami. Priblížil, že v prípade samospráv bude vláda pomáhať dovtedy, kým sa neminie balík 200 miliónov eur určený na pomoc so stropovaním cien.

(tasr)