Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spojené štáty zaradili k subjektom porušujúcim náboženskú slobodu aj Vagnerovu skupinu

Spojené štáty v piatok zaradili Kubu, Nikaraguu a ruskú súkromnú vojenskú Vagnerovu skupinu na čiernu listinu subjektov porušujúcich náboženskú slobodu, čím otvorili cestu k prípadnému uvaleniu sankcií. Informovala o tom agentúra AFP.

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken podľa TASR vo svojom vyhlásení uviedol, že tieto dve krajiny Latinskej Ameriky a Vagnerova (Wagnerova) súkromná vojenská spoločnosť, ktorá má blízko ku Kremľu, boli priradené k štátom ako Čína, Saudská Arábia či Irán "za páchanie alebo tolerovanie obzvlášť závažného porušovania slobody náboženského vyznania".

Agentúra AFP dodala, že podľa Blinkenovho vyhlásenia boli vagnerovci na zoznam zaradení za násilnosti v Stredoafrickej republike, kde takmer desaťročie bojov postavilo kresťanov proti moslimom.

Porušovanie náboženskej slobody "rozsieva rozdelenie, podkopáva ekonomickú bezpečnosť a ohrozuje politickú stabilitu a mier," uviedol Blinken vo svojom vyhlásení. Deklaroval v ňom, že Spojené štáty nenechajú tento stav bez povšimnutia.

Kuba a Nikaragua sú nováčikmi na americkom zozname krajín vyvolávajúcich osobitný záujem, čo znamená, že oba tieto štáty Latinskej Ameriky s ľavicovým vedením by mohli čeliť ďalším sankčným opatreniam, ktoré by sa pridali k už uvaleným reštrikciám.

Blinken ponechal na čiernom zozname všetky krajiny, kde stav rešpektovania náboženskej slobody vyvolával osobitné znepokojenie už v roku 2021: Čínu, Eritreu, Irán, Mjanmarsko, Severnú Kóreu, Pakistan, Rusko, Saudskú Arábiu, Tadžikistan a Turkménsko.

Na zoznam monitorovaných štátov Blinkenovo ministerstvo pre tento rok pridalo Stredoafrickú republiku a Vietnam. Aktivisti za ľudské práva už dlho vyvíjajú tlak na Spojené štáty, aby konali vo veci Vietnamu, a to pre zaobchádzanie tamojšej komunistickej vlády s budhistickými a inými náboženskými skupinami.

(tasr, min)

Minúta  |  

Snowden dostal ruský pas, zložil prísahu vernosti Rusku

Bývalý spolupracovník amerických tajných služieb Edward Snowden zložil prísahu vernosti Rusku a dostal ruský cestovný pas. Oznámil to v piatok Snowdenov právny zástupca Anatolij Kučerena, ktorého citoval denník The Guardian.

Tridsaťdeväťročný Snowden dostal už v septembri ruské občianstvo, ktoré mu udelil šéf Kremľa Vladimir Putin, pripomína TASR. V Rusku sa pred vydaním do USA Snowden ukrýva už od roku 2013, keď mu tam udelili azyl. Pred troma rokmi získal v Rusku trvalý pobyt.

Podľa právnika udelenie ruského občianstva Snowdena potešilo, pretože mu to zaistí ochranu pred možným vydaním do USA.

"Samozrejme, je šťastný a vďačný Ruskej federácii za občianstvo – teraz už je plnoprávnym občanom Ruska. A čo je najdôležitejšie: na základe ruskej ústavy už nemôže byť vydaný do zahraničia," uviedol v piatok Kučerena.

Z ceremónie, na ktorej Snowden zložil prísahu vernosti Rusku, jeho ústave, zákonom a tradíciám, nebol zverejnený žiaden obrazový materiál.

Edward Snowden v roku 2013 zverejnil kópie tajných amerických dokumentov a odhalil sledovacie operácie, ktoré vykonával americký Úrad pre národnú bezpečnosť (NSA). V USA ho v tejto súvislosti obvinili zo špionáže a krádeže vládneho majetku.

Snowden v minulosti uviedol, že by sa rád vrátil do USA, ak by mu tam bol zaručený spravodlivý proces. O ruské občianstvo prejavila záujem aj Snowdenova manželka Lindsay Millsová. Miesto pobytu manželov v Rusku nie je známe. S nimi bývajú aj ich dvaja synovia, ktorí sa už narodili v Rusku.

(tasr)

Minúta  |  

Krvavý balík prišiel aj na ukrajinskú ambasádu v Madride, budovu evakuovali

Ukrajinské veľvyslanectvo v Madride dostalo v piatok "krvavý" balík podobný tým, aké boli v priebehu dňa doručené aj mnohým ďalším ukrajinským ambasádam a konzulátom v európskych krajinách. Oznámil to na Facebooku hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko. TASR o tom informuje na základe správy stanice CNN a denníka The Guardian.

Doručenie podozrivého balíka spôsobilo, že úrady pristúpili k okamžitej evakuácii ukrajinskej ambasády v Madride. Privolaní pyrotechnici zo španielskej polície však odhalili, že balík neobsahoval žiadne výbušniny, uviedla tlačová služba španielskeho ministerstva vnútra. Rezort uviedol, že "skutočnosť, že poštová pečiatka nebola zo Španielska", ako aj ďalšie znaky tejto zásielky, ju môžu dávať do súvislosti s balíkmi, aké boli zaistené aj na iných ukrajinských ambasádach a konzulátoch v Európe.

Nikolenko predtým v piatok informoval, že viacerým ukrajinským veľvyslanectvám a konzulátom v európskych krajinách doručili "krvavé balíky" obsahujúce oči zvierat. Takéto balíky boli podľa jeho príspevku na Facebooku zaslané ambasádam v Holandsku, Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku, Taliansku aj Rakúsku, ako aj generálnym konzulátom v Neapole a Krakove a tiež ukrajinskému konzulátu v Brne. Podobnú zásielku medzičasom potvrdila aj ukrajinská ambasáda v Prahe.

Ukrajina posilnila na všetkých svojich veľvyslanectvách a konzulátoch v zahraničí bezpečnostné opatrenia. CNN pripomína, že ukrajinská ambasáda v Madride zažila v piatok už druhú evakuáciu za posledné dni. K tej predošlej došlo v stredu, keď tam bola doručená listová bomba, aké v Španielsku v ostatnom čase dostali mnohé inštitúcie.

Listové bomby doručili v ostatných dňoch na veľvyslanectvá USA a Ukrajiny v Madride, španielske ministerstvo obrany, do zbrojárskej firmy v meste Zaragoza a tiež na leteckú základňu Torrejón de Ardoz, kde sa nachádza sídlo Satelitného centra Európskej únie (EUSC) a odkiaľ sa odosielajú zbrane pre ukrajinskú armádu. Minulý týždeň dostal takúto zásielku aj španielsky premiér Pedro Sánchez.

Predmetné zásielky obsahovali len malé množstvo podomácky vyrobenej výbušniny a malé kovové guľôčky. Po otvorení s výnimkou jednej nevybuchli, došlo iba ku krátkemu vzplanutiu plameňa. Explodovala len zásielka otvorená v stredu – práve v záhrade zmieneného ukrajinského veľvyslanectva v Madride. Pri výbuchu sa ľahko zranil pracovník strážnej služby.

(tasr, min)

Minúta  |  

V Čadci zrazila na chodníku 21-ročná vodička dve chodkyne

Dve chodkyne zrazila v piatok popoludní 21-ročná vodička osobného auta na chodníku na ulici Slovenských dobrovoľníkov v Čadci. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Žiline Gabriela Kremeňová.

Doplnila, že vodička prešla z doposiaľ presne nezistených príčin v smere jazdy vozidlom na chodník, kde došlo k zrážke s chodkyňami. "Po dopravnej nehode chodkyne previezli na ošetrenie do nemocnice. Alkohol u vodičky dychovou skúškou nezistili. Ďalšie okolnosti a príčiny vzniku dopravnej nehody sú predmetom vyšetrovania," uviedla krajská policajná hovorkyňa.

(tasr, min)

Minúta  |  

Európska únia stanovila cenový strop na ruskú ropu na 60 dolárov za barel

Európska únia (EÚ) stanovila cenový strop na ruskú ropu na 60 USD (56,94 eura) za barel (159 litrov). TASR o tom informuje na základe správy CNBC. Predstavitelia EÚ sa po niekoľkých dňoch intenzívnych rokovaní v piatok dohodli na strope na ruskú ropu dopravovanú po mori. Cenový strop by mala skupina G7 zaviesť od pondelka (5. 12.).

Podľa dohody krajín EÚ sa bude cenový strop pravidelne prehodnocovať, aby sa sledoval jeho vplyv na trh. Cieľom korekčného mechanizmu je tiež držať strop minimálne 5 percent pod priemernou trhovou cenou, uvádza dokument EÚ s detailmi cenového stropu.

Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 USD až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Poľsko, Litva a Estónsko však odmietli podporiť cenový strop na spomenutej úrovni a požadovali jeho zníženie.

Podľa nich sa ruská ropa Urals už teraz obchoduje nižšie, takže takýto cenový strop by bol neefektívny a neplnil by cieľ znížiť príjmy Moskvy, ktorými financuje vojnu na Ukrajine.

Okolo 70 percent až 85 percent ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cieľom cenového stropu je zabrániť, aby dopravné firmy tak ako poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami.

Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu. Energetickí analytici varujú, že skupina G7 bude potrebovať podporu zo strany ostatných veľkých kupcov ruskej ropy, aby bol cenový strop efektívny. Čína a India po ruskom útoku na Ukrajinu napríklad výrazne zvýšili dovoz ruskej ropy, keďže Moskva im ju predáva s výraznou zľavou.

(tasr, min)

Minúta  |  

Čínsky prezident naznačil možné zmiernenie covidových obmedzení

Čínsky prezident Si Ťin-pching naznačil, že vláda by mohla zmierniť doterajšie prísne opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu. Uviedli to v piatok nemenovaní európski predstavitelia, podľa ktorých sa tak vyjadril počas štvrtkových rokovaní s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom v Pekingu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Podľa jedného z citovaných európskych činiteľov sa Michel spýtal Si Ťin-pchinga na súčasnú vlnu čínskych protestov proti koronavírusovým obmedzeniam. Čínsky líder údajne odpovedal, že obyvatelia Číny sú už po troch rokoch pandémie "frustrovaní". Zároveň však tvrdil, že na protestoch sa zúčastňujú hlavne študenti a tínedžeri.

Šéf Európskej rady Si Ťin-pchingovi navrhol, že Čína by mohla nasledovať príklad EÚ a bojovať proti šíreniu koronavírusu skôr pomocou očkovania než zavádzaním lockdownov a karantén. Si Ťin-pching následne údajne naznačil možnosť zmiernenia proticovidových reštrikcií.

"V Číne je už dominantný omikron…, ktorý nie je taký smrtiaci, čo otvára cestu k väčšej otvorenosti v oblasti reštrikcií, ako sme to už videli v niektorých (čínskych) regiónoch," povedal čínsky líder Michelovi podľa európskych predstaviteľov citovaných agentúrou AFP.

Čínska komunistická vláda dlhodobo uplatňuje stratégiu nulovej tolerancie ochorenia COVID-19, ktorej súčasťou sú prísne lockdowny a karanténne opatrenia a hromadné testovanie. Napriek tomu v posledných týždňoch počet prípadov nákazy koronavírusom začal dosahovať rekordné úrovne.

Rastúca nespokojnosť obyvateľstva s dlhodobými obmedzeniami prerástla počas minulého víkendu do masových protestov, ktoré sa zo Šanghaja a Pekingu rozšírili do mnohých ďalších miest po celej Číne.

Na viacerých miestach sa pôvodne proticovidové protesty zmenili na prejavy nesúhlasu voči Si Ťin-pchingovi a vládnucej komunistickej strane. Podľa pozorovateľov ide o vôbec najväčšiu vlnu odporu verejnosti od nástupu Si Ťin-pchinga k moci v roku 2012. Viacero čínskych miest po protestoch oznámilo uvoľnenie protiepidemických opatrení.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.