Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Assange sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva

Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange, ktorý čaká v britskom väzení na vydanie do USA, v piatok prostredníctvom svojich právnikov podal odvolanie na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Spojené kráľovstvo už jeho vydanie schválilo, avšak čaká sa na rozhodnutie o odvolaní, ktoré Assange podal na Vrchný súd v Londýne.

Prijatie podania v piatok potvrdil aj samotný ESĽP.

Päťdesiatjedenročného Assangea obviňujú americké orgány zo špionáže a ohrozenia života jednotlivcov v súvislosti so zverejnením tajných informácií z prostredia americkej armády a diplomacie.

Assangeov brat Gabriel Shipton pred niekoľkými dňami povedal agentúre Reuters, že americké orgány sa zrejme budú snažiť, aby sa vec nedostala pred ESĽP, keďže európske médiá aj verejnosť prechovávajú voči Assangeovi väčšie sympatie, než je to v prípade USA a Spojeného kráľovstva. Shipton skonštatoval, že USA sa usilujú dosiahnuť vydanie "vydavateľa z Európy za zverejnenie odhalení o amerických vojnách v čase, keď USA od Európy žiadajú všemožné obete v súvislosti s vojnou na Ukrajine".

V januári 2021 britský sudca rozhodol, že Assange nebude vydaný, pretože vzhľadom na svoj duševný stav by sa v americkej väznici s najprísnejším stupňom stráženia mohol pokúsiť o samovraždu. Toto rozhodnutie však bolo zrušené po odvolaní sa zo strany USA a poskytnutí záruk, že v prípade odsúdenia si Assange trest odpyká vo svojej rodnej Austrálii.

Americké orgány považujú Assangea za nepriateľa štátu za spomínané zverejnenie tajných informácií. Jeho priaznivci zas tvrdia, že USA ho prenasledujú, pretože odhalil prehrešky americkej armády v Afganistane a Iraku. Jeho stíhanie považujú za útok na slobodu tlače a prejavu.

Viaceré médiá, ktoré spolupracovali s Assangeom pri zverejnení materiálov z WikiLeaks, tento týždeň v otvorenom liste vyzvali na zastavenie stíhania. Podobnú výzvu Spojeným štátom adresoval aj austrálsky premiér Anthony Albanese.

(tasr, red)

Minúta  |  

WHO vyzýva Čínu na ďalšie uvoľnenie proticovidových opatrení

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v piatok privítala prvé náznaky uvoľňovania takzvanej politiky nulového covidu v Číne a vyzvala tamojšie úrady, aby v tom pokračovali. Podľa riaditeľa WHO pre núdzové situácie Mikea Ryana by vlády jednotlivých krajín mali v boji proti pandémii brať do úvahy aj názor verejnosti.

Toto vyhlásenie WHO prišlo po rozsiahlych protestoch proti prísnym covidovým opatreniam v Číne, po ktorých tamojšie úrady reštrikcie o niečo zmiernili.

"Sme radi, že čínske orgány upravujú svoju súčasnú stratégiu a snažia sa opatrenia kalibrovať," povedal Ryan na tlačovej konferencii v Ženeve.

"Naozaj by sme boli radi, aby k úpravám došlo a aby sa v nich pokračovalo," dodal. Podľa Ryana by bolo náročné zotrvávať pri politike nulového covidu vzhľadom na vysokú nákazlivosť koronavírusového variantu omikron.

Od objavenia sa variantu omikron uplynul už rok a podľa šéfa WHO Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa má omikron medzitým stovky subvariantov. Ako pokračoval, 90 percent ľudí vo svete je už chránených proti koronavírusu tým, že prekonali nákazu alebo boli zaočkovaní. Koniec pandémie sa teda blíži, "aj keď tam ešte nie sme", dodal šéf WHO.

(tasr, red)

Minúta  |  

Pokračoval súd so Salvinim, vypovedala exministerka obrany

V sicílskom Palerme v piatok pokračoval súdny proces s talianskym ministrom dopravy Matteom Salvinim. Minister sa na pojednávaní nezúčastnil, vypovedať prišla bývalá ministerka obrany Elisabetta Trentová. Informuje o tom TASR, ktorá čerpala zo správ agentúr APA a ANSA.

Salvini ako minister vnútra v auguste 2019 odmietal šesť dní povoliť španielskej záchrannej lodi Open Arms so 147 migrantmi zakotviť v prístave Lampedusa. Vylodenie migrantov v Taliansku nakoniec nariadil prokurátor. Podľa obžaloby sa Salvini svojím konaním dopustil zneužitia právomocí a trestného činu obmedzovania osobnej slobody.

Trentová na súde vypovedala, že ako ministerke obrany jej v danom prípade prináležalo iba preveriť, či nejde o vojenskú loď. Pod nariadením zakazujúcim lodi zakotviť v Taliansku boli napokon podpísaní šéfovia vládnych rezortov vnútra, infraštruktúry a obrany.

Vtedajší minister infraštruktúry Danilo Toninelli súdu povedal, že osobne si nebol vedomý možných rizík pre verejnú bezpečnosť a zdravie spojených s vylodením migrantov v Taliansku, ale o rizikách ho informoval minister vnútra. Sám Salvini považuje tento súdny proces za absurdný. "Mám sa zodpovedať pred súdom za to, že som chránil hranice Talianska?" posťažoval sa.

(tasr, min)

Minúta  |  

Spojené štáty zaradili k subjektom porušujúcim náboženskú slobodu aj Vagnerovu skupinu

Spojené štáty v piatok zaradili Kubu, Nikaraguu a ruskú súkromnú vojenskú Vagnerovu skupinu na čiernu listinu subjektov porušujúcich náboženskú slobodu, čím otvorili cestu k prípadnému uvaleniu sankcií. Informovala o tom agentúra AFP.

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken podľa TASR vo svojom vyhlásení uviedol, že tieto dve krajiny Latinskej Ameriky a Vagnerova (Wagnerova) súkromná vojenská spoločnosť, ktorá má blízko ku Kremľu, boli priradené k štátom ako Čína, Saudská Arábia či Irán "za páchanie alebo tolerovanie obzvlášť závažného porušovania slobody náboženského vyznania".

Agentúra AFP dodala, že podľa Blinkenovho vyhlásenia boli vagnerovci na zoznam zaradení za násilnosti v Stredoafrickej republike, kde takmer desaťročie bojov postavilo kresťanov proti moslimom.

Porušovanie náboženskej slobody "rozsieva rozdelenie, podkopáva ekonomickú bezpečnosť a ohrozuje politickú stabilitu a mier," uviedol Blinken vo svojom vyhlásení. Deklaroval v ňom, že Spojené štáty nenechajú tento stav bez povšimnutia.

Kuba a Nikaragua sú nováčikmi na americkom zozname krajín vyvolávajúcich osobitný záujem, čo znamená, že oba tieto štáty Latinskej Ameriky s ľavicovým vedením by mohli čeliť ďalším sankčným opatreniam, ktoré by sa pridali k už uvaleným reštrikciám.

Blinken ponechal na čiernom zozname všetky krajiny, kde stav rešpektovania náboženskej slobody vyvolával osobitné znepokojenie už v roku 2021: Čínu, Eritreu, Irán, Mjanmarsko, Severnú Kóreu, Pakistan, Rusko, Saudskú Arábiu, Tadžikistan a Turkménsko.

Na zoznam monitorovaných štátov Blinkenovo ministerstvo pre tento rok pridalo Stredoafrickú republiku a Vietnam. Aktivisti za ľudské práva už dlho vyvíjajú tlak na Spojené štáty, aby konali vo veci Vietnamu, a to pre zaobchádzanie tamojšej komunistickej vlády s budhistickými a inými náboženskými skupinami.

(tasr, min)

Minúta  |  

Snowden dostal ruský pas, zložil prísahu vernosti Rusku

Bývalý spolupracovník amerických tajných služieb Edward Snowden zložil prísahu vernosti Rusku a dostal ruský cestovný pas. Oznámil to v piatok Snowdenov právny zástupca Anatolij Kučerena, ktorého citoval denník The Guardian.

Tridsaťdeväťročný Snowden dostal už v septembri ruské občianstvo, ktoré mu udelil šéf Kremľa Vladimir Putin, pripomína TASR. V Rusku sa pred vydaním do USA Snowden ukrýva už od roku 2013, keď mu tam udelili azyl. Pred troma rokmi získal v Rusku trvalý pobyt.

Podľa právnika udelenie ruského občianstva Snowdena potešilo, pretože mu to zaistí ochranu pred možným vydaním do USA.

"Samozrejme, je šťastný a vďačný Ruskej federácii za občianstvo – teraz už je plnoprávnym občanom Ruska. A čo je najdôležitejšie: na základe ruskej ústavy už nemôže byť vydaný do zahraničia," uviedol v piatok Kučerena.

Z ceremónie, na ktorej Snowden zložil prísahu vernosti Rusku, jeho ústave, zákonom a tradíciám, nebol zverejnený žiaden obrazový materiál.

Edward Snowden v roku 2013 zverejnil kópie tajných amerických dokumentov a odhalil sledovacie operácie, ktoré vykonával americký Úrad pre národnú bezpečnosť (NSA). V USA ho v tejto súvislosti obvinili zo špionáže a krádeže vládneho majetku.

Snowden v minulosti uviedol, že by sa rád vrátil do USA, ak by mu tam bol zaručený spravodlivý proces. O ruské občianstvo prejavila záujem aj Snowdenova manželka Lindsay Millsová. Miesto pobytu manželov v Rusku nie je známe. S nimi bývajú aj ich dvaja synovia, ktorí sa už narodili v Rusku.

(tasr)

Minúta  |  

Krvavý balík prišiel aj na ukrajinskú ambasádu v Madride, budovu evakuovali

Ukrajinské veľvyslanectvo v Madride dostalo v piatok "krvavý" balík podobný tým, aké boli v priebehu dňa doručené aj mnohým ďalším ukrajinským ambasádam a konzulátom v európskych krajinách. Oznámil to na Facebooku hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko. TASR o tom informuje na základe správy stanice CNN a denníka The Guardian.

Doručenie podozrivého balíka spôsobilo, že úrady pristúpili k okamžitej evakuácii ukrajinskej ambasády v Madride. Privolaní pyrotechnici zo španielskej polície však odhalili, že balík neobsahoval žiadne výbušniny, uviedla tlačová služba španielskeho ministerstva vnútra. Rezort uviedol, že "skutočnosť, že poštová pečiatka nebola zo Španielska", ako aj ďalšie znaky tejto zásielky, ju môžu dávať do súvislosti s balíkmi, aké boli zaistené aj na iných ukrajinských ambasádach a konzulátoch v Európe.

Nikolenko predtým v piatok informoval, že viacerým ukrajinským veľvyslanectvám a konzulátom v európskych krajinách doručili "krvavé balíky" obsahujúce oči zvierat. Takéto balíky boli podľa jeho príspevku na Facebooku zaslané ambasádam v Holandsku, Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku, Taliansku aj Rakúsku, ako aj generálnym konzulátom v Neapole a Krakove a tiež ukrajinskému konzulátu v Brne. Podobnú zásielku medzičasom potvrdila aj ukrajinská ambasáda v Prahe.

Ukrajina posilnila na všetkých svojich veľvyslanectvách a konzulátoch v zahraničí bezpečnostné opatrenia. CNN pripomína, že ukrajinská ambasáda v Madride zažila v piatok už druhú evakuáciu za posledné dni. K tej predošlej došlo v stredu, keď tam bola doručená listová bomba, aké v Španielsku v ostatnom čase dostali mnohé inštitúcie.

Listové bomby doručili v ostatných dňoch na veľvyslanectvá USA a Ukrajiny v Madride, španielske ministerstvo obrany, do zbrojárskej firmy v meste Zaragoza a tiež na leteckú základňu Torrejón de Ardoz, kde sa nachádza sídlo Satelitného centra Európskej únie (EUSC) a odkiaľ sa odosielajú zbrane pre ukrajinskú armádu. Minulý týždeň dostal takúto zásielku aj španielsky premiér Pedro Sánchez.

Predmetné zásielky obsahovali len malé množstvo podomácky vyrobenej výbušniny a malé kovové guľôčky. Po otvorení s výnimkou jednej nevybuchli, došlo iba ku krátkemu vzplanutiu plameňa. Explodovala len zásielka otvorená v stredu – práve v záhrade zmieneného ukrajinského veľvyslanectva v Madride. Pri výbuchu sa ľahko zranil pracovník strážnej služby.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.