Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Skupina G7 sa dohodla na stanovení cenového stropu na ruskú ropu rovnako ako EÚ

Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 spolu s Austráliou sa v noci na sobotu oficiálne dohodli na stanovení cenového stropu na ruskú ropu na 60 USD (56,94 eura) za barel (159 litrov), čo je rovnaká suma, akú v piatok schválila Európska únia.

V spoločnom vyhlásení predstaviteľov krajín G7 a Austrálie sa uvádza, že cenový strop za barel ruskej ropy dopravovanej po mori "vstúpi do platnosti 5. decembra alebo veľmi krátko nato".

Skupina G7 podľa vyhlásenia plní svoj záväzok, aby "zabránila Rusku profitovať zo svojej agresívnej vojny proti Ukrajine, a taktiež aby podporila stabilitu svetových energetických trhov a minimalizovala negatívne ekonomické dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu".

Skupina G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 USD až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Poľsko, Litva a Estónsko však odmietli podporiť cenový strop na spomenutej úrovni a požadovali jeho zníženie. Podľa nich sa ruská ropa Urals už teraz obchoduje nižšie, takže takýto cenový strop by bol neefektívny a neplnil by cieľ znížiť príjmy Moskvy, ktorými financuje vojnu na Ukrajine.

Energetickí analytici varujú, že skupina G7 bude potrebovať podporu zo strany ostatných veľkých kupcov ruskej ropy, aby bol cenový strop efektívny. Čína a India po ruskom útoku na Ukrajinu napríklad výrazne zvýšili dovoz ruskej ropy, keďže Moskva im ju predáva s výraznou zľavou.

(tasr, red)

Minúta  |  

PEN: Ruská armáda zámerne útočí na ukrajinské kultúrne inštitúcie

Ruské jednotky na Ukrajine zámerne útočia na múzeá, knižnice a iné kultúrne inštitúcie. Vyplýva to zo správy, ktorú spoločne vypracovali americká a ukrajinská pobočka Medzinárodného PEN klubu, celosvetového združenia spisovateľov. Autori správy však pripúšťajú, že v jednotlivých prípadoch sa nedá vždy jednoznačne stanoviť, či išlo o zámerný útok, alebo o dôsledok ostreľovania, ktoré nerozlišovalo civilné a vojenské ciele.

Správa zdôrazňuje, že kultúrne zariadenia na Ukrajine nie sú len obeťou takzvaných kolaterálnych, nezámerných vojnových škôd. Naopak, sú terčom úmyselných útokov, ktorých cieľom je zničiť kultúru Ukrajincov.

Šéf Kremľa Vladimir "Putin opakovane deklaroval, že ukrajinská kultúra a jazyk jednoducho neexistujú. Tento svoj postoj sa pokúša pretaviť do reality útokmi na umelecké múzeá, koncertné siene, knižnice, divadlá a historické pamiatky," píše sa v správe PEN klubu.

Podľa štatistík ukrajinského ministerstva kultúry bolo od začiatku vojny zničených alebo poškodených už 529 kultúrnych inštitúcií a objektov kultúrneho dedičstva, čo zahŕňa objekty miestneho aj celonárodného významu.

Na zozname zničených objektov figuruje aj divadlo v juhoukrajinskom Mariupole, kde v dôsledku marcového ruského útoku zahynulo približne 600 ľudí.

Správa PEN klubu upozorňuje aj na to, že na okupovaných územiach Ukrajiny Rusi vyraďujú z verejných knižníc a likvidujú diela ukrajinskej literatúry a knihy v ukrajinskom jazyku.

PEN klub celkovo zdokumentoval 31 prípadov spisovateľov, umelcov a ďalších kultúrnych pracovníkov z radov civilistov, ktorí v priebehu tohto roka zahynuli pri ruských útokoch. Ďalšie osobnosti kultúrneho života zahynuli, keď bojovali v radoch ukrajinskej armády.

"Iróniou je, že Putinova snaha o vymazanie ukrajinskej kultúry a kultúrneho dedičstva len prispela k obohateniu kultúry Ukrajincov a spôsobila to, že svet… sa začal oveľa viac zaujímať o ukrajinských autorov a tradície," uviedol pri predstavovaní správy PEN klubu americký spisovateľ Dave Eggers.

(tasr, red)

Minúta  |  

Assange sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva

Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange, ktorý čaká v britskom väzení na vydanie do USA, v piatok prostredníctvom svojich právnikov podal odvolanie na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Spojené kráľovstvo už jeho vydanie schválilo, avšak čaká sa na rozhodnutie o odvolaní, ktoré Assange podal na Vrchný súd v Londýne.

Prijatie podania v piatok potvrdil aj samotný ESĽP.

Päťdesiatjedenročného Assangea obviňujú americké orgány zo špionáže a ohrozenia života jednotlivcov v súvislosti so zverejnením tajných informácií z prostredia americkej armády a diplomacie.

Assangeov brat Gabriel Shipton pred niekoľkými dňami povedal agentúre Reuters, že americké orgány sa zrejme budú snažiť, aby sa vec nedostala pred ESĽP, keďže európske médiá aj verejnosť prechovávajú voči Assangeovi väčšie sympatie, než je to v prípade USA a Spojeného kráľovstva. Shipton skonštatoval, že USA sa usilujú dosiahnuť vydanie "vydavateľa z Európy za zverejnenie odhalení o amerických vojnách v čase, keď USA od Európy žiadajú všemožné obete v súvislosti s vojnou na Ukrajine".

V januári 2021 britský sudca rozhodol, že Assange nebude vydaný, pretože vzhľadom na svoj duševný stav by sa v americkej väznici s najprísnejším stupňom stráženia mohol pokúsiť o samovraždu. Toto rozhodnutie však bolo zrušené po odvolaní sa zo strany USA a poskytnutí záruk, že v prípade odsúdenia si Assange trest odpyká vo svojej rodnej Austrálii.

Americké orgány považujú Assangea za nepriateľa štátu za spomínané zverejnenie tajných informácií. Jeho priaznivci zas tvrdia, že USA ho prenasledujú, pretože odhalil prehrešky americkej armády v Afganistane a Iraku. Jeho stíhanie považujú za útok na slobodu tlače a prejavu.

Viaceré médiá, ktoré spolupracovali s Assangeom pri zverejnení materiálov z WikiLeaks, tento týždeň v otvorenom liste vyzvali na zastavenie stíhania. Podobnú výzvu Spojeným štátom adresoval aj austrálsky premiér Anthony Albanese.

(tasr, red)

Minúta  |  

WHO vyzýva Čínu na ďalšie uvoľnenie proticovidových opatrení

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v piatok privítala prvé náznaky uvoľňovania takzvanej politiky nulového covidu v Číne a vyzvala tamojšie úrady, aby v tom pokračovali. Podľa riaditeľa WHO pre núdzové situácie Mikea Ryana by vlády jednotlivých krajín mali v boji proti pandémii brať do úvahy aj názor verejnosti.

Toto vyhlásenie WHO prišlo po rozsiahlych protestoch proti prísnym covidovým opatreniam v Číne, po ktorých tamojšie úrady reštrikcie o niečo zmiernili.

"Sme radi, že čínske orgány upravujú svoju súčasnú stratégiu a snažia sa opatrenia kalibrovať," povedal Ryan na tlačovej konferencii v Ženeve.

"Naozaj by sme boli radi, aby k úpravám došlo a aby sa v nich pokračovalo," dodal. Podľa Ryana by bolo náročné zotrvávať pri politike nulového covidu vzhľadom na vysokú nákazlivosť koronavírusového variantu omikron.

Od objavenia sa variantu omikron uplynul už rok a podľa šéfa WHO Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa má omikron medzitým stovky subvariantov. Ako pokračoval, 90 percent ľudí vo svete je už chránených proti koronavírusu tým, že prekonali nákazu alebo boli zaočkovaní. Koniec pandémie sa teda blíži, "aj keď tam ešte nie sme", dodal šéf WHO.

(tasr, red)

Minúta  |  

Pokračoval súd so Salvinim, vypovedala exministerka obrany

V sicílskom Palerme v piatok pokračoval súdny proces s talianskym ministrom dopravy Matteom Salvinim. Minister sa na pojednávaní nezúčastnil, vypovedať prišla bývalá ministerka obrany Elisabetta Trentová. Informuje o tom TASR, ktorá čerpala zo správ agentúr APA a ANSA.

Salvini ako minister vnútra v auguste 2019 odmietal šesť dní povoliť španielskej záchrannej lodi Open Arms so 147 migrantmi zakotviť v prístave Lampedusa. Vylodenie migrantov v Taliansku nakoniec nariadil prokurátor. Podľa obžaloby sa Salvini svojím konaním dopustil zneužitia právomocí a trestného činu obmedzovania osobnej slobody.

Trentová na súde vypovedala, že ako ministerke obrany jej v danom prípade prináležalo iba preveriť, či nejde o vojenskú loď. Pod nariadením zakazujúcim lodi zakotviť v Taliansku boli napokon podpísaní šéfovia vládnych rezortov vnútra, infraštruktúry a obrany.

Vtedajší minister infraštruktúry Danilo Toninelli súdu povedal, že osobne si nebol vedomý možných rizík pre verejnú bezpečnosť a zdravie spojených s vylodením migrantov v Taliansku, ale o rizikách ho informoval minister vnútra. Sám Salvini považuje tento súdny proces za absurdný. "Mám sa zodpovedať pred súdom za to, že som chránil hranice Talianska?" posťažoval sa.

(tasr, min)

Minúta  |  

Spojené štáty zaradili k subjektom porušujúcim náboženskú slobodu aj Vagnerovu skupinu

Spojené štáty v piatok zaradili Kubu, Nikaraguu a ruskú súkromnú vojenskú Vagnerovu skupinu na čiernu listinu subjektov porušujúcich náboženskú slobodu, čím otvorili cestu k prípadnému uvaleniu sankcií. Informovala o tom agentúra AFP.

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken podľa TASR vo svojom vyhlásení uviedol, že tieto dve krajiny Latinskej Ameriky a Vagnerova (Wagnerova) súkromná vojenská spoločnosť, ktorá má blízko ku Kremľu, boli priradené k štátom ako Čína, Saudská Arábia či Irán "za páchanie alebo tolerovanie obzvlášť závažného porušovania slobody náboženského vyznania".

Agentúra AFP dodala, že podľa Blinkenovho vyhlásenia boli vagnerovci na zoznam zaradení za násilnosti v Stredoafrickej republike, kde takmer desaťročie bojov postavilo kresťanov proti moslimom.

Porušovanie náboženskej slobody "rozsieva rozdelenie, podkopáva ekonomickú bezpečnosť a ohrozuje politickú stabilitu a mier," uviedol Blinken vo svojom vyhlásení. Deklaroval v ňom, že Spojené štáty nenechajú tento stav bez povšimnutia.

Kuba a Nikaragua sú nováčikmi na americkom zozname krajín vyvolávajúcich osobitný záujem, čo znamená, že oba tieto štáty Latinskej Ameriky s ľavicovým vedením by mohli čeliť ďalším sankčným opatreniam, ktoré by sa pridali k už uvaleným reštrikciám.

Blinken ponechal na čiernom zozname všetky krajiny, kde stav rešpektovania náboženskej slobody vyvolával osobitné znepokojenie už v roku 2021: Čínu, Eritreu, Irán, Mjanmarsko, Severnú Kóreu, Pakistan, Rusko, Saudskú Arábiu, Tadžikistan a Turkménsko.

Na zoznam monitorovaných štátov Blinkenovo ministerstvo pre tento rok pridalo Stredoafrickú republiku a Vietnam. Aktivisti za ľudské práva už dlho vyvíjajú tlak na Spojené štáty, aby konali vo veci Vietnamu, a to pre zaobchádzanie tamojšej komunistickej vlády s budhistickými a inými náboženskými skupinami.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.