Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pentagón predstavil svoj nový bombardér B-21 Raider

Spojené štáty predstavili v piatok svoj najnovší "neviditeľný" bombardér B-21 Raider. Verejnosti ho ukázali po rokoch tajného vývoja v rámci programu Pentagónu zameraného proti novým hrozbám. Informuje o tom agentúra AP.

Nové bombardéry môžu niesť jadrové i konvenčné zbrane a dajú sa použiť aj bez ľudskej posádky. Vo výrobe je v súčasnosti šesť týchto lietadiel. Vzdušné sily USA (USAF) ich plánujú skonštruovať sto.

"Nie je to len ďalšie lietadlo," povedal americký minister obrany Lloyd Austin. “Je to stelesnenie odhodlania Ameriky brániť republiku, ktorú všetci milujeme," vyhlásil na ceremónii v závode USAF v kalifornskom Palmdale.

B-21 Raider je súčasťou modernizácie jadrových síl USA i reakcie Pentagónu na zvyšujúce sa znepokojenie v spojitosti s možným budúcim konfliktom s Čínou. Má nahradiť starší bombardér B-2 Spirit. Prvý let je plánovaný na rok 2023.

"Pre 21. storočie potrebujeme nový bombardér, ktorý nám umožní čeliť oveľa zložitejším výzvam," uviedli predstavitelia vzdušných síl USA v roku 2015, keď oznámili uzavretie kontraktu na výrobu nových strojov so spoločnosťou Northrop Grumman.

B-21 Raider podľa tejto firmy obsahuje v porovnaní s B-2 pokročilejší softvér. Ďalšie zmeny zahŕňajú použitie pokročilejších materiálov s cieľom ešte viac znemožniť zachytenie tohto lietadla radarmi i ďalšie technológie utajenia.

Pentagón sa usiluje modernizovať všetky tri zložky svojej jadrovej triády, ktorá zahŕňa tiež nukleárne balistické strely odpaľované zo zeme a bojové hlavice odpaľované z ponoriek. Pozornosť amerického ministerstva obrany sa presúva od protiteroristického ťaženia posledných desaťročí ku konfrontácii s rýchlou vojenskou modernizáciou Číny, konštatuje AP.

(tasr)

Minúta  |  

Hrabko: Vyslovenie nedôvery v NRSR neznamená okamžitý odchod vlády

Ak by aj parlament na mimoriadnej schôdzi iniciovanej opozičným poslancami zo SaS a Hlasu-SD vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera (OĽaNO), nebude to mať za následok okamžitý odchod ministrov z funkcií. Kabinet bude vládnuť v demisii až dovtedy, kým prezidentka Zuzana Čaputová nevymenuje nový. V TASR TV to povedal Juraj Hrabko.

"Minister fyzicky odchádza zo svojej funkcie po vyslovení nedôvery, ale vláda až vtedy, keď sa prezidentka rozhodne vymenovať novú vládu. Obdobie, kým sa rozhodne, môže teoreticky trvať aj do volieb," poznamenal Hrabko. Poukázal tiež na to, že keď je vláda v demisii, už parlament nemôže odvolávať jednotlivých ministrov.

Osobne si však nemyslí, že by v prípade vyslovenia nedôvery vláde hlava štátu politicky nekonala. "Technicky je na prezidentke, čo bude ďalej. Ale ak vláda padne, čo sa stane v spoločnosti?" pýta sa Hrabko. V takomto prípade by za pravdepodobnejší variant vývoja považoval vznik úradníckej vlády.

Hoci má vládna koalícia v NR SR menšinu, podľa Hrabka má dobré šance hlasovanie o vyslovení nedôvery v parlamente ustáť. "Pokiaľ SaS nedala hlasy na pád ministra vnútra, ťažko si viem predstaviť, že padne celá vláda," poznamenal. "Nemá žiadnu politickú logiku nehlasovať za pád ministra, ale hlasovať za pád celej vlády. To je len nejaká politická hra zo strany SaS. To, či vláda padne, je otázne," doplnil. Aj silná úloha prezidentky v prípade vyslovenia nedôvery vláde podľa neho nemusí vyhovovať tým opozičným poslancom, ktorí nemajú dostatočnú dôveru v hlavu štátu.

Správa o stave republiky, ktorú prezidentka Čaputová predniesla v parlamente, je podľa Hrabka závažná najmä vzhľadom na zmienku o predčasných voľbách. "Myslím si, že v porovnaní s doterajšími správami prezidentky to bola doteraz jej najlepšia správa. Záleží od očakávaní každého z nás, niektorí sú sklamaní a iní nadšení," zhrnul Hrabko.

Memorandum, ktoré vláda podpísala s Lekárskym odborovým združením (LOZ), považuje za úplné víťazstvo odborárov. "Memorandum má viac ako 30 strán a vláda sa v ňom zaviazala predložiť desiatky návrhov zákonov a opatrení," skonštatoval. Všetky požiadavky v ich úplnosti podľa neho nedokáže splniť žiadna vláda. "Ale o to ani nešlo. Išlo iba o platy a tie boli schválené," podotkol Hrabko.

"Ak by Igor Matovič nepoužíval taký slovník, aký predniesol v parlamente pred hlasovaním a s ktorým ja hlboko nesúhlasím, tak z vecného uhla pohľadu sa naozaj veľmi nemýlil. To memorandum je absolútne nevýhodné pre vládu," uzavrel.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Z ruského zajatia sa dosiaľ vrátilo 1 331 Ukrajincov

Z ruského zajatia bolo počas vojny na Ukrajine doposiaľ oslobodených viac ako tisíc jej občanov, uviedol v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinský líder vo večernom vyjadrení zverejnenom na sociálnej sieti súčasne zdôraznil, že jeho krajina musí zabezpečiť návrat všetkých svojich občanov, ktorí sa dostali do zajatia ruských síl.

Rusko a Ukrajina sa počas vojny, ktorú Moskva rozpútala napadnutím susednej krajiny vo februári tohto roka, opakovane dohodli na výmenách zajatcov. Najnovšiu výmenu zorganizovali tento piatok a obe krajiny pri nej prepustili po 50 príslušníkov ozbrojených síl.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci by mali budúci rok stráviť v pléne Národnej rady najmenej 79 dní

Poslanci Národnej rady (NR) SR by mali v rokovacej sále stráviť v roku 2023 minimálne 79 dní. Vyplýva to z harmonogramu schôdzí na budúci rok, ktorý zverejnili na webe parlamentu. Spolu je naplánovaných sedem schôdzí.

Na schôdzi sa majú v roku 2023 zísť poslanci prvýkrát 31. januára, schôdza má trvať do 17. februára. Ďalšia schôdza je naplánovaná od 14. do 31. marca. Následne sa majú zákonodarcovia zísť na riadnej schôdzi 2. mája, trvať má dvanásť dní. Pred letnou prestávkou ich čaká ešte schôdza od 13. do 30. júna.

Poslanci sa majú po lete vrátiť do lavíc 12. septembra, schôdza má trvať jedenásť dní. Následne sa majú zísť na októbrovej schôdzi, ktorá sa podľa harmonogramu začne 17. októbra a trvať má osem dní. Posledná riadna schôdza roka 2023 je naplánovaná od 28. novembra do 15. decembra.

Keďže harmonogram schôdzí je len plán, skutočný počet rokovacích dní sa môže znížiť aj zvýšiť. Závisí to od toho, ako rýchlo dokážu poslanci prerokovať program schôdze. Okrem riadne plánovaných zasadnutí môže NR SR rokovať aj na mimoriadnych schôdzach. Tie sa týkajú napríklad návrhu na odvolanie člena vlády či konkrétnej témy, o ktorej žiadajú poslanci rokovať.

(tasr)

Minúta  |  

Mexická polícia našla v kokosových orechoch 300 kilogramov fentanylu

Mexická polícia objavila v zásielke kokosových orechov 300 kilogramov tabletiek syntetickej drogy fentanyl. Nákladné auto s kokosmi malo namierené do mexického štátu Sonora, ktorý susedí s USA. V noci na sobotu o tom informovala mexická prokuratúra. Informovala o tom agentúra AP.

Prokuratúra uviedla, že podozrivé nákladné auto zachytili ešte vo štvrtok na pobrežnej ceste vedúcej popri Kalifornskom zálive. Táto cesta vedie do pohraničného mesta Sonoyota blízko obce Lukeville v americkom štáte Arizona.

Podľa fotografií z policajnej akcie boli kokosové orechy precízne prerezané na polovicu, naplnené plastovými vreckami s tabletkami fentanylu a znovu spojené dohromady.

Agentúra AP pripomína, že väčšina fentanylu, ktorý sa dostane do Spojených štátov, pochádza práve z Mexika. Na jeho výrobu sú použité chemické látky dovážané z Číny a iných krajín.

Fentanyl je syntetický opiát, ktorý je 80 až stokrát silnejší ako morfín. Každoročne spôsobuje v Spojených štátoch desaťtisíce úmrtí na predávkovanie. Táto mimoriadne silná droga sa vyrába tak, aby tabletky vizuálne pripomínali Xanax používaný na liečbu úzkosti či iné lieky na tlmenie bolesti.

Dopyt po tejto látke sa podľa AFP zvýšil, pretože drogovo závislí ľudia ho využívajú ako alternatívu k drahšiemu heroínu alebo opiátom vydaným na lekársky predpis.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Neschválenie rozpočtu by malo nedozerné dosahy aj na obranu

Neschválenie štátneho rozpočtu na rok 2023 by znamenalo zrušenie plánovaného zvyšovania platov vojakov v novom roku. Rovnako by mohlo ohroziť zazmluvnené modernizačné projekty. V rozhovore pre TASR to uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Fungovanie v rozpočtovom provizóriu si nevie predstaviť.

"Verím, že rozpočet bude schválený. Ak nie, tak by to malo až nedozerné dosahy aj na obranu Slovenskej republiky," skonštatoval Naď. Poukázal na zazmluvnené modernizačné projekty, na ktoré sú v rozpočte plánované financie. Od schválenia rozpočtu sa odvíja aj plánované sedempercentné zvyšovanie platov vojakov i štátnych zamestnancov. Upozornil tiež na zvyšovanie nákladov spôsobené infláciou.

Ako pripomenul minister, rozpočet na obranu je po prvý raz v histórii SR naplánovaný na viac ako dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP), čo považuje za veľkú pomoc.

Na obranu štátu má ísť v roku 2023 podľa návrhu štátneho rozpočtu 2,45 miliardy eur, čo predstavuje 2,01 percenta HDP. Okrem rozpočtu Ministerstva obrany SR suma zahŕňa aj výdavky na medzirezortné programy a ostatné obranné výdavky.

Národná rada SR by mala o návrhu zákona o štátnom rozpočte na budúci rok rozhodnúť 13. decembra. Rozpočet kritizuje opozícia, SaS avizovala, že ho nepodporí. Smer-SD podmieňuje podporu rozpočtu garanciou predčasných volieb. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) vyzval poslancov, aby nazerali na návrh rozpočtu bez politikárčenia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.