Ak by došlo v parlamente k vysloveniu nedôvery vláde, prezidentka Zuzana Čaputová by bola povinná ju odvolať a poveriť nejakú vládu vedením krajiny. To, čo by nasledovalo, by podľa nej záviselo od vyjednávania s konkrétnymi politickými hráčmi v parlamente. Uviedla to v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Zdôraznila, že po úradníckej vláde neprahne.
Môžem dočasne poveriť aj vládu Eduarda Hegera (OĽaNO), kým zostaví novú vládu, aby viedla krajinu. Potom nastupuje možnosť buď zostavenia vlády na profile aktuálneho parlamentu, ak sa tam nájde príslušná väčšina, alebo takzvanej úradníckej vlády," uviedla k možnostiam, ak by došlo k pádu vlády.
Zdôraznila, že nie je snom ani túžbou žiadneho racionálne uvažujúceho prezidenta zostavovať úradnícku vládu. "Okrem vlastnej zodpovednosti nesiete zodpovednosť aj za exekutívu, takže môžem upokojiť všetkých, čo sa tohto modelu boja z toho hľadiska, že ja po ňom prahnem, naozaj to tak nie je," priblížila.
Prípadná menšinová vláda musí byť predvídateľná
Prieskumy podľa hlavy štátu ukazujú, že až 84 percent ľudí je nespokojných so smerovaním krajiny. Považuje to za alarmujúce čísla, nad ktorými sa politici musia zamyslieť.
Čaputová v RTVS uviedla, že v súčasnosti potrebujeme vecné, racionálne a pokojné vedenie štátu. Podľa hlavy štátu však čelíme pravému opaku. Menšinová vláda by podľa prezidentky mala deklarovať, s kým vládne. Myslí si, že by to zvýšilo jej predvídateľnosť. Nepopiera, že takýto model vládnutia je možný, podobne ako je to v niektorých západných krajinách, avšak máme neisté fungovanie parlamentu a, ako to nazvala v správe o stave republiky, z kríz sa robia drámy.
Návrh SaS na vyslovenie nedôvery vláde prezidentku neprekvapil vzhľadom na postoj a kroky tejto strany v dlhodobom vývoji. Považuje to za záležitosť politických strán, či využili všetky možnosti na hľadanie kompromisu.
Referendum o predčasných voľbách je témou jednej politickej strany
Téma referenda o predčasných voľbách je podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej témou jednej politickej strany. Komunikáciu o ňom považuje za nešťastnú. Dodala, že Ústavný súd SR dvakrát potvrdil, že vypísanie referenda v takom znení, v akom ho dostala, by bolo v rozpore s ústavou. Zároveň je presvedčená, že bez ohľadu na to, aký termín by vybrala, určitá politická strana by na ňu aj tak útočila.
Prezidentka nebude ľudí odrádzať od účasti na januárovom referende, hoci ho považuje za agendu jednej politickej strany. Kritiku opozície, že pre januárový termín (21. januára) bude mať krátky čas na kampaň, odmietla. „Akýkoľvek termín by som vybrala, opozícia, obzvlášť jedna politická strana, by na mňa útočila,“ povedala.
Prezidentka uvažuje o podaní na Ústavný súd pre paragraf 363 a právomoci šéfa generálneho prokurátora
Ak je tu odborná polemika o využívaní paragrafu 363 Trestného poriadku či právomoci generálneho prokurátora, mal by dať na ňu odpoveď Ústavný súd (ÚS) SR, vyhlásila prezidentka Čaputová. Vedie preto odborné debaty o prípadných podaniach na ÚS. Disciplinárny návrh na generálneho prokurátora Maroša Žilinku zatiaľ neplánuje. Rozhodnutie o zrušení obvinení v kauze Súmrak si Čaputová chce preštudovať.
Parlament by mal podľa prezidentky zregulovať aplikáciu paragrafu 363 napríklad v prípade, keď už do hry vstúpil súd. Hovorí tiež o dlhoročnej polemike o nastavení systému prokuratúry. "U nás má generálny prokurátor silné právomoci," povedala s tým, že mala od vlády očakávania, že zreviduje postavenie prokuratúry.
Rieši preto ďalšie možnosti, napríklad možnosť preskúmať ústavnosť paragrafu 363 na ÚS. "Takýto návrh je tam od skupiny poslancov, ale viem si predstaviť posilnenie argumentácie v mojom vlastnom podaní na to, aby ÚS povedal, či je takýto silný nástroj v súlade s ústavou," povedala. Uvažuje tiež spýtať sa ÚS, či zákonné vymedzenie právomoci generálneho prokurátora je ešte v ústavných medziach.
Prezidentka pripomenula, že môže dať iba disciplinárny návrh a Najvyšší správny súd je ten, ktorý rozhoduje. "Pokiaľ ide o konkrétne kroky generálneho prokurátora, nateraz som sa poctivo zaoberala tým, čo som počula a videla z hľadiska jeho verejných vyjadrení a krokov, a nateraz som nedospela k tomu, že by som mala podať disciplinárny návrh," povedala.
Rozhodnutie Generálnej prokuratúry (GP) SR z uplynulého týždňa prezidentka nepozná. Vyžiada si ho, pretože ju zaujíma, ako sa paragraf 363 aplikuje. Upozornila, že rozhodnutie vydal námestník generálneho prokurátora a hlava štátu má návrhovú právomoc voči šéfovi GP. Musela by to vyargumentovať. "Zároveň ide o využívanie rozhodovacej právomoci, a to je veľmi úzky priestor na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti," doplnila.
Či bude kandidovať, povie na budúci rok
Demokracia je atakovaná a ohrozuje ju pokles dôvery aj v štátne inštitúcie, aj v spoločnosti, povedala prezidentka. Dodala, že všetci politici sa musia usilovať, aby v ľuďoch vzbudili viac dôvery. Pripustila, že i ona to potrebuje robiť. Musia budovať dôveru v politiku, ktorú robia, musia ju robiť poctivo a pre ľudí. To je podľa nej spôsob, ako demokraciu zachrániť.
Prezidentka plánuje oznámiť rozhodnutie o tom, či bude znovu kandidovať do funkcie, na budúci rok. "Vnímam to, čo sa v spoločnosti deje. Snažím sa vnímať pozorne moju rolu, moju schopnosť pomôcť situácii na Slovensku a v závislosti od toho budem zvažovať rozhodnutie, či to dáva zmysel aj mne a či dáva moja služba zmysel aj Slovensku," priblížila.
(tasr, sita)
