Preskočiť na obsah
  |  

Kyjev, Fínsko a Pobaltie kritizujú Macrona za vyjadrenia o ústupkoch pre Rusko

Predstavitelia Ukrajiny, Fínska a pobaltských štátov v nedeľu kritizovali francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za jeho vyjadrenia, že Rusku by mali byť poskytnuté bezpečnostné záruky v rámci budúcich rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. TASR správu prevzala z webovej stránky denníka Financial Times (FT).

Macron hovoril o bezpečnostných zárukách pre Rusko v rozhovore pre francúzsku televíziu TF1, ktorý bol zverejnený v sobotu. Predtým absolvoval rokovanie s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Títo dvaja lídri podľa Macrona hovorili o tom, že USA a Európa musia pripraviť ,,budúcu bezpečnostnú architektúru".

Kyjev podľa FT odmietol akékoľvek vyjadrenia o tom, že by ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi mali byť po konflikte udelené ústupky.

,,Niekto chce poskytnúť bezpečnostné záruky krajine teroristov a zabijakov," uviedol na Twitteri tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. ,,Namiesto Norimbergu – podpísať s Ruskom dohodu a potriasť si rukami," dodal. Norimbergom Danilov pripomenul norimberské procesy s nacistami po druhej svetovej vojne, píše FT.

Svet podľa Danilova namiesto toho potrebuje bezpečnostné záruky od Ruska. ,,Denuklearizované a demilitarizované takzvané Rusko je najlepšia záruka mieru pre Európu a svet," napísal na Twitteri.

Bývalý fínsky premiér Alexander Stubb tiež vyjadril nesúhlas s Macronom. ,,Jediné bezpečnostné záruky, na ktoré by sme sa mali sústrediť, sú zásadne neruské," napísal na Twitteri.

,,Ak chce ktokoľvek vytvoriť novú bezpečnostnú architektúru, ktorá teroristickému štátu povoľuje pokračovať vo svojich metódach zastrašovania, mal by si to znovu premyslieť," napísal na Twitteri bývalý litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius.

K Macronovým vyjadreniam sa pre FT vyjadril aj lotyšský minister obrany Artis Pabriks, ktorý upozornil na Putinove tvrdenia, že ,,za vojnu sú zodpovedné Západ a Ukrajina a Rusko je nevinná obeť".

Macron už v minulosti čelil kritike za svoj mäkký postoj voči Moskve po tom, ako povedal, že Západ by Rusko pre vojnu ,,nemal ponížiť", pretože aj po skončení vojny bude Rusko susednou krajinou, píše FT.

(tasr)

  |  

Hasiči zasahujú pri nehode v Tornali, pri čelnej zrážke zahynuli štyri osoby

K tragickej dopravnej nehode dvoch osobných motorových vozidiel došlo v nedeľu podvečer na ceste v Behynciach, časti Tornale. Štyri osoby v autách nejavia známky života, vozidlá sú mimo cesty. TASR o tom informoval Matej Peniak z operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Banskej Bystrici.

Hasiči sa snažia osoby vyslobodiť. Vozidlá zabezpečili proti náhodnému pohybu, úniku prevádzkových kvapalín a vzniku požiaru. Zasahujú štyria príslušníci HaZZ.

Ako pre TASR potvrdila banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová, pri čelnej zrážke v mestskej časti Behynce zahynuli štyri osoby. Polícia nehodu vyšetruje a nateraz nebude poskytovať bližšie informácie.

(tasr)

  |  

Rusko nebude predávať ropu za 60 dolárov za barel. Na tomto cenovom strope sa dohodli krajiny EÚ i skupina G7

Rusko nebude exportovať ropu, ktorá podlieha cenovému stropu, na ktorom sa dohodli skupina G7 a Austrália, aj keby malo znížiť produkciu, vyhlásil v nedeľu ruský vicepremiér Alexander Novak. Informuje o tom agentúra Reuters.

Skupina G7 a Austrália sa dohodli na cenovom strope na ruskú ropu dopravovanú po mori na úrovni 60 USD (56,94 eura) za barel (159 litrov). Cenový strop má vstúpiť do platnosti v pondelok (5. 12.) a mal by zabrániť, aby dopravné firmy, ako aj poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami.

 Novak označil cenový strop za veľké narušenie pravidiel voľného obchodu zo strany Západu, ktoré destabilizuje energetické trhy a spôsobí nedostatok na strane ponuky.

,,Pracujeme na mechanizmoch zákazu využitia cenového stropu bez ohľadu na to, na akej úrovni je stanovený, pretože takýto zásah môže ešte viac destabilizovať trh," uviedol Novak. ,,Budeme predávať ropu a ropné produkty len krajinám, ktoré s nami budú spolupracovať za trhových podmienok, aj keby sme museli mierne znížiť produkciu."

Vlády všetkých krajín EÚ v sobotu schválili cenový strop na ruskú ropu

Vlády všetkých krajín Európskej únie v sobotu (3. 12.) dokončili písomné schválenie cenového stropu na ruskú ropu dopravovanú po mori na úrovni 60 USD (56,94 eura) za barel (159 litrov), uviedla Európska komisia (EK). To znamená, že dohodnuté pravidlá týkajúce sa cenového stropu môžu byť zverejnené v Úradnom vestníku EÚ a mechanizmus môže začať fungovať od pondelka (5. 12.), informuje na základe správy agentúry Reuters.

Cenový strop, ktorý je pôvodne nápadom skupiny G7, sa pripojí k embargu EÚ na dovoz ruskej ropy po mori, ktoré takisto začne platiť od pondelka. "Skupina G7 a všetky členské štáty EÚ prijali rozhodnutie, ktoré zasiahne príjmy Ruska ešte tvrdšie a zníži jeho schopnosť viesť vojnu na Ukrajine," uviedla šéfka EK Ursula von der Leyenová. "Takisto pomôže stabilizovať globálne ceny energií, čo prospeje krajinám po celom svete, ktoré sú aktuálne konfrontované s vysokými cenami ropy."

Okolo 70 až 85 percent ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cenový strop by mal zabrániť, aby dopravné firmy, ako aj poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami. Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu.

EÚ od pondelka úplne prestane nakupovať ruskú ropu prepravovanú po mori, na ktorú pripadalo 94 percent všetkej ruskej ropy importovanej členskými krajinami Únie. EÚ od 5. februára 2023 potom zastaví dovoz ruských ropných produktov. Skupina G7 neskôr stanoví cenový strop aj na ropné produkty z Ruska a použije pri ňom rovnaký mechanizmus ako v prípade ropy, uviedla EK. Od polovice januára EÚ bude cenový strop prehodnocovať každé dva mesiace, aby sa sledoval jeho vplyv na trh. Cieľom korekčného mechanizmu je držať strop minimálne 5 percent pod priemernou trhovou cenou.

V prípade zmeny cenového stropu bude existovať 90-dňové tolerančné obdobie, ktoré má zaručiť, aby sa dokončil transport loďami naloženými pred jeho zmenou. Aj v prípade aktuálnej implementácie budú dodávky ruskej ropy naložené pred 5. decembrom na 45 dní vyňaté z reštrikcií, to znamená do 19. januára 2023. Prehodnocovanie cenového stropu je špecifickým mechanizmom EÚ a zmena stropu bude vyžadovať jednohlasné schválenie všetkých členských krajín. Ak sa zmena schváli v rámci EÚ, potom sa o nej bude diskutovať na úrovni skupiny G7.

Zelenskyj: Dohodnutý cenový strop na ruskú ropu nie je "seriózny"

Cenový strop na ruskú ropu 60 amerických dolárov za barel, na ktorom sa dohodli Európska únia, skupina krajín G7 a Austrália, nie je "seriózny", pretože je pre Moskvu "celkom pohodlný". V sobotu večer to v pravidelnom príhovore vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Rusko zámernou destabilizáciou energetického trhu už spôsobilo obrovské straty všetkým krajinám sveta," povedal Zelenskyj a rozhodnutie o cenovom strope označil za "slabý prístup". "Je len otázkou času, keď sa aj tak budú musieť zaviesť silnejšie nástroje," argumentoval Zelenskyj. A dodal: "Je škoda, že sa tento čas stratí."

"Logika je jasná: ak bude cenový strop na ruskú ropu 60 dolárov namiesto napríklad 30 dolárov, ako navrhovali Poľsko a pobaltské štáty, potom bude do ruského rozpočtu pribúdať okolo sto miliárd dolárov ročne..." vysvetľoval ukrajinský prezident. "Tieto peniaze budú využité aj na ďalšie destabilizovanie práve tých krajín, ktoré sa teraz vyhýbajú veľkým rozhodnutiam," dodal.

Počas rokovaní o tom, v akej výške má byť tento cenový strop, predovšetkým Poľsko navrhovalo nižšiu sumu – 30 dolárov za barel. Nakoniec sa však v piatok mocnosti dohodli na vyššom strope.

Aliancia producentov OPEC+ sa rozhodla ponechať ťažbu ropy bez zmeny

Aliancia producentov OPEC+ na svojom nedeľnom zasadnutí ponechala ťažobné kvóty nezmenené. Skupina sa tak rozhodla prerušiť obmedzovanie dodávok na globálny trh. Dôvodom je neistota týkajúca sa dopytu zo strany Číny a dodávok z Ruska po zavedení cenového stropu. Informuje o tom agentúra Bloomberg. Aliancia implementovala zníženie ťažby o 2 milióny barelov (1 barel = 159 litrov) denne, na ktorom sa dohodla na poslednom zasadnutí v októbri. Zatiaľ však nie je jasný jeho úplný vplyv uprostred výraznej cenovej volatility.

Neistotu na trhu podporuje embargo na import ruskej ropy po mori do Európskej únie (EÚ), ktoré začne platiť v pondelok (5. 12.). Od pondelka by mal platiť aj cenový strop na ruskú ropu dopravovanú po mori na úrovni 60 USD (56,94 eura) za barel, na ktorom sa dohodli EÚ, skupiny G7 a Austrália.

Ďalšou neznámou je dopyt zo strany Číny. Jej ekonomika sa výrazne ochladila predovšetkým pre striktné protipandemické opatrenia. Tie sa však aj vzhľadom na protesty začínajú uvoľňovať. Čína je najväčším dovozcom ropy na svete.

(tasr)

  |  

Britská armáda zostáva v pohotovosti na možné nasadenie počas štrajkov

Stovky príslušníkov britskej armády a ďalších úradov sa pripravujú na možné nasadenie v prípade štrajkov vo verejnom sektore, ktorým Spojené kráľovstvo môže počas zimy čeliť. Uvádza to agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na britskú vládu.

Britský úrad vlády uviedol, že sa to vzťahuje na 600 príslušníkov ozbrojených zložiek, 800 členov špeciálneho tímu britskej vlády Surge and Rapid Response Team (SRRT) a ďalších zamestnancov štátnej správy. V prípade potreby budú pôsobiť ako vodiči hasičských vozidiel a sanitiek, a môžu byť nasadení na letiskách a v prístavoch v prípadoch štrajku personálu pohraničnej stráže.

Vláda podľa vyjadrení úradu vlády ešte o nasadení vojakov nerozhodla. Šéf úradu vlády Nadim Zahawi však povedal, že členovia vlády sú odhodlaní minimalizovať v najbližších týždňoch narušenia spôsobené štrajkami.

Viacero odborových organizácii v sektore verejných služieb sa pripravuje na štrajky s spojitosti s platovou situáciou a zvyšujúcimi sa životnými nákladmi v dôsledku inflácie. Do dvojdňového štrajku by tento mesiac mali vstúpiť z zdravotné sestry a pracovníci zdravotných záchranných služieb, píše DPA.

Očakávajú sa aj narušenia dopravy v období pred Vianocami z dôvodu ďalších protestných akcií železničiarov, pracovníkov na letisku Heathrow a príslušníkov pohraničnej stráže, dodáva DPA.

Zahawi povedal, že nárast cien v krajine je zapríčinený zvýšenými nákladmi na energie z dôvodu ruskej vojny na Ukrajine. Odborové organizácie požiadal, aby svoje požiadavky stiahli.

,,Musíme sa zjednotiť, aby sme, verím, poslali veľmi jasný odkaz pánovi (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi, že nemôže využívať energiu ako zbraň týmto spôsobom," povedal.

(tasr)

  |  

Používatelia e-podpisu so starším občianskym preukazom by mali požiadať o nový doklad čo najskôr

Aktívni používatelia elektronického podpisu s občianskym preukazom (OP) vydaným pred 20. júnom 2021 by mali požiadať o vydanie nového dokladu čo najskôr. Informovalo o tom Ministerstvo vnútra (MV) SR v súvislosti s končiacou platnosťou certifikátov pre e-podpis, uložených na čipoch v daných OP. Používateľov na to upozorňuje aj aplikácia eID klient.

,,Za vydanie občianskeho preukazu z dôvodu končiacej platnosti certifikátov v štandardnej 30-dňovej lehote sa nevyberá správny poplatok. Ak však požiadate o vydanie dokladu do dvoch pracovných dní, treba rátať s príplatkom 20 eur za urýchlené vybavenie," uviedla hovorkyňa MV SR Zuzana Eliášová.

O občiansky preukaz možno požiadať na ktoromkoľvek oddelení dokladov na Slovensku a vyhotovený doklad si nechať doručiť na oddelenie dokladov najbližšie k bydlisku či miestu zamestnania, alebo kuriérom do vlastných rúk. Rezort vnútra odporúča vyhnúť sa veľkým klientskym centrám, kde sú čakacie lehoty najdlhšie. Na menších oddeleniach dokladov je podľa ministerstva pravdepodobnosť rýchleho vybavenia veľmi vysoká.

(tasr)

  |  

Pod zadkom Matoviča je asi 7 miliárd eur, vraví Tomáš. Šipoš by bol najradšej, keby rozpočet prešiel 150 hlasmi

O podpore rozpočtu na rok 2023 sa rokuje prioritne s demokratickými poslancami, napríklad z Progresívneho Slovenska, odídencami z OĽaNO a poslancami SaS. Predseda poslaneckého klubu Obyčajných Michal Šipoš to uviedol v nedeľnej relácii TV Markíza Na telo.

Pripustil diskusiu o úpravách v rozpočte s cieľom získať hlasy. „Ak to bude rozumný, príčetný návrh, pomôže to ľuďom, nevidím problém, aby sme sa o tom rozprávali," skonštatoval.

„Trikrát je tak akurát,“ reagoval podľa portálu tvnoviny.sk Šipoš na otázku, koľkokrát plánujú návrh rozpočtu predkladať. Na otázku, či by mu prekážala podpora poslancov okolo Tomáša Tarabu, neodpovedal: „Ja by som bol najradšej, ak by to prešlo 150 hlasmi.“

Nezaradený poslanec Tomáš Valášek pôsobiaci v Progresívnom Slovensku podľa svojho straníckeho šéfa Michala Šimečku speje k tomu, že zahlasuje proti rozpočtu. Spolu s poslancom Erikom Tomášom pôsobiacom v Hlase-SD majú okrem chýbajúcich výdavkových limitov výhrady aj k rozsahu všeobecnej pokladničnej správy.

„Je tam pod zadkom Igora Matoviča asi sedem miliárd eur,“ konštatoval Tomáš. Šimečka prízvukoval, že to je netransparentné: „Nevieme, na to čo použije.“

„Ak by sme za ten rozpočet zahlasovali, mohli by sme prísť o 800 miliónov eur z Plánu obnovy,“ uviedol poslanec Hlasu. Tomáš doplnil aj politické výhrady. Vie si predstaviť diskusiu o rozpočte po dohode na predčasných voľbách.

Erik Tomáš. Foto: TASR/Jakub Kotian

Podľa Šipoša sa s Európskou komisiou rokuje, aby výdavkové limity neboli potrebné. Upustenie od nich zdôvodňuje snahou pomáhať v ťažkých časoch ľuďom.

V prípade návrhu Európskej komisie na blokovanie peňazí z Európskej únie pre Maďarsko by podľa Šimečku, ktorý je podpredsedom Európskeho parlamentu, mala vláda SR hlasovať za, Tomáš by preferoval záporné stanovisko. Šipoš chce rozhodnutie nechať na ministra zahraničných vecí a ministra financií.

(tasr, tvnoviny.sk)