Preskočiť na obsah
  |  

Čínsky infektológ: Je čas zmeniť klasifikáciu ochorenia COVID-19

V Číne by sa už čoskoro mohla zmeniť klasifikácia ochorenia COVID-19 ako vážnej nákazlivej choroby, čo by malo za následok zmiernenie prísnych protiepidemických opatrení. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters odvolávajúcej sa na čínske médiá.

Viac ako 95 percent prípadov covidu v Číne je v súčasnosti asymptomatických, priebeh choroby je mierny a úmrtnosť je veľmi nízka. Za týchto okolností terajšia klasifikácia vírusu nezodpovedá vedeckým poznatkom, cituje čínska štátna tlačová agentúra I-cchaj odborníka na infekčné choroby, ktorý si neželal byť menovaný. Infekčné ochorenie COVID-19 by tak podľa neho mohlo byť preradené do kategórie B alebo dokonca do kategórie C.

Od januára 2020 je COVID-19 v Číne klasifikovaný ako kategória B, ale úrady postupujú na základe protokolov platných pre kategóriu A, ktoré umožňujú presadzovať politiku nulovej tolerancie covidu. Medzi choroby kategórie A sú v Číne zaradené napríklad bubonický mor a cholera, zatiaľ čo SARS, AIDS a antrax patria do kategórie B. Kategória C zahŕňa okrem iného chrípku, lepru a mumps.

Každá úprava klasifikácie infekčných chorôb navrhnutá Národným zdravotným výborom, najvyšším čínskym zdravotníckym orgánom, si vyžaduje súhlas Štátnej rady alebo vlády, pripomína Reuters.

Za uplynulý deň zaznamenali v Číne 30 014 nových prípadov nákazy covidom, deň predtým ich bolo 31 824. Z toho bolo 4 213 prípadov symptomatických a 27 611 asymptomatických. Druhý deň po sebe nebolo hlásené žiadne úmrtie súvisiace s covidom. Oficiálny počet úmrtí na nový koronavírus v Číne je tak naďalej 5235.

(tasr)

  |  

Trump čelí kritike za vyjadrenia o zrušení častí ústavy. Prezidentské voľby stále považuje za podvod

Bývalý americký prezident Donald Trump v nedeľu čelil kritike z radov demokratov i republikánov po tom, ako žiadal zrušenie častí americkej ústavy s cieľom dosiahnuť zrušenie výsledkov prezidentských volieb z novembra 2020. Správu publikovala agentúra AP.

"Rozsiahly podvod tohto druhu berie do úvahy zrušenie všetkých pravidiel, nariadení a článkov, dokonca aj tých, ktoré sa nachádzajú v ústave," napísal Trump v sobotu na svojej sociálnej sieti Truth Social. Najväčšie americké technologické spoločnosti obvinil z úzkej spolupráce s demokratmi. Zakladatelia USA podľa jeho vyjadrení nechceli a netolerovali by "falošné a podvodné voľby".

Vo voľbách v novembri 2020 zvíťazil Trumpov súper, kandidát Demokratickej strany Joe Biden, ktorý sa stal novým prezidentom USA.

Novozvolený líder demokratov v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu Hakeem Jeffries v nedeľu Trumpovo vyjadrenie označil za čudné a krajné. Republikáni si podľa jeho slov budú musieť vybrať, či budú aj najďalej prijímať Trumpove protidemokratické názory.

Hovorca Bieleho domu Andrew Bates vo vyjadrení uviedol, že Ústava Spojených štátov amerických je nedotknuteľný dokument, ktorý už viac než 200 rokov zaručuje, že v USA majú prevahu sloboda a zásady právneho štátu.

(tasr)

  |  

Musk na Twitteri zverejnil prieskum o možnom omilostení Assangea a Snowdena

Podnikateľ a majiteľ Twitteru Elon Musk spustil v nedeľu na tejto sociálnej sieti prieskum verejnej mienky, v ktorom sa môžu používatelia vyjadriť, či by mala byť udelená milosť Julianovi Assangeovi a Edwardovi Snowdenovi. TASR o tom informuje na základe Muskovho tvítu.

"Nevyjadrujem názor, no sľúbil som, že uskutočním prieskum," napísal Musk. "Mali by byť Assange a Snowden omilostení?" dodal. Pod túto otázku umiestnil tlačidlá "áno" a "nie", prostredníctvom ktorých môžu používatelia vyjadriť svoj názor.

Zakladateľa WikiLeaks Assangea obviňujú americké orgány zo špionáže a ohrozenia života jednotlivcov v súvislosti so zverejnením tajných informácií z prostredia americkej armády a diplomacie. Úrady v súčasnosti rozhodujú o jeho vydaní z Británie na trestné stíhanie do USA.

Päť popredných západných denníkov v pondelok (28. novembra) spoločne vyzvalo Spojené štáty, aby upustili od stíhania Assangea. Ide o denníky Guardian, Le Monde, New York Times, El País a Spiegel.

Bývalý spolupracovník amerických tajných služieb Edward Snowden v roku 2013 zverejnil kópie tajných amerických dokumentov a odhalil sledovacie operácie, ktoré vykonával americký Úrad pre národnú bezpečnosť (NSA).

V USA ho pre to obvinili zo špionáže a krádeže vládneho majetku. Snowden sa pred vydaním do USA ukrýva od roku 2013 v Rusku, kde získal azyl.  V septembri tohto roka mu úrady udelili ruské občianstvo.

(tasr)

  |  

Kyjev, Fínsko a Pobaltie kritizujú Macrona za vyjadrenia o ústupkoch pre Rusko

Predstavitelia Ukrajiny, Fínska a pobaltských štátov v nedeľu kritizovali francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za jeho vyjadrenia, že Rusku by mali byť poskytnuté bezpečnostné záruky v rámci budúcich rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. TASR správu prevzala z webovej stránky denníka Financial Times (FT).

Macron hovoril o bezpečnostných zárukách pre Rusko v rozhovore pre francúzsku televíziu TF1, ktorý bol zverejnený v sobotu. Predtým absolvoval rokovanie s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Títo dvaja lídri podľa Macrona hovorili o tom, že USA a Európa musia pripraviť ,,budúcu bezpečnostnú architektúru".

Kyjev podľa FT odmietol akékoľvek vyjadrenia o tom, že by ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi mali byť po konflikte udelené ústupky.

,,Niekto chce poskytnúť bezpečnostné záruky krajine teroristov a zabijakov," uviedol na Twitteri tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. ,,Namiesto Norimbergu – podpísať s Ruskom dohodu a potriasť si rukami," dodal. Norimbergom Danilov pripomenul norimberské procesy s nacistami po druhej svetovej vojne, píše FT.

Svet podľa Danilova namiesto toho potrebuje bezpečnostné záruky od Ruska. ,,Denuklearizované a demilitarizované takzvané Rusko je najlepšia záruka mieru pre Európu a svet," napísal na Twitteri.

Bývalý fínsky premiér Alexander Stubb tiež vyjadril nesúhlas s Macronom. ,,Jediné bezpečnostné záruky, na ktoré by sme sa mali sústrediť, sú zásadne neruské," napísal na Twitteri.

,,Ak chce ktokoľvek vytvoriť novú bezpečnostnú architektúru, ktorá teroristickému štátu povoľuje pokračovať vo svojich metódach zastrašovania, mal by si to znovu premyslieť," napísal na Twitteri bývalý litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius.

K Macronovým vyjadreniam sa pre FT vyjadril aj lotyšský minister obrany Artis Pabriks, ktorý upozornil na Putinove tvrdenia, že ,,za vojnu sú zodpovedné Západ a Ukrajina a Rusko je nevinná obeť".

Macron už v minulosti čelil kritike za svoj mäkký postoj voči Moskve po tom, ako povedal, že Západ by Rusko pre vojnu ,,nemal ponížiť", pretože aj po skončení vojny bude Rusko susednou krajinou, píše FT.

(tasr)

  |  

Hasiči zasahujú pri nehode v Tornali, pri čelnej zrážke zahynuli štyri osoby

K tragickej dopravnej nehode dvoch osobných motorových vozidiel došlo v nedeľu podvečer na ceste v Behynciach, časti Tornale. Štyri osoby v autách nejavia známky života, vozidlá sú mimo cesty. TASR o tom informoval Matej Peniak z operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Banskej Bystrici.

Hasiči sa snažia osoby vyslobodiť. Vozidlá zabezpečili proti náhodnému pohybu, úniku prevádzkových kvapalín a vzniku požiaru. Zasahujú štyria príslušníci HaZZ.

Ako pre TASR potvrdila banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová, pri čelnej zrážke v mestskej časti Behynce zahynuli štyri osoby. Polícia nehodu vyšetruje a nateraz nebude poskytovať bližšie informácie.

(tasr)

  |  

Rusko nebude predávať ropu za 60 dolárov za barel. Na tomto cenovom strope sa dohodli krajiny EÚ i skupina G7

Rusko nebude exportovať ropu, ktorá podlieha cenovému stropu, na ktorom sa dohodli skupina G7 a Austrália, aj keby malo znížiť produkciu, vyhlásil v nedeľu ruský vicepremiér Alexander Novak. Informuje o tom agentúra Reuters.

Skupina G7 a Austrália sa dohodli na cenovom strope na ruskú ropu dopravovanú po mori na úrovni 60 USD (56,94 eura) za barel (159 litrov). Cenový strop má vstúpiť do platnosti v pondelok (5. 12.) a mal by zabrániť, aby dopravné firmy, ako aj poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami.

 Novak označil cenový strop za veľké narušenie pravidiel voľného obchodu zo strany Západu, ktoré destabilizuje energetické trhy a spôsobí nedostatok na strane ponuky.

,,Pracujeme na mechanizmoch zákazu využitia cenového stropu bez ohľadu na to, na akej úrovni je stanovený, pretože takýto zásah môže ešte viac destabilizovať trh," uviedol Novak. ,,Budeme predávať ropu a ropné produkty len krajinám, ktoré s nami budú spolupracovať za trhových podmienok, aj keby sme museli mierne znížiť produkciu."

Vlády všetkých krajín EÚ v sobotu schválili cenový strop na ruskú ropu

Vlády všetkých krajín Európskej únie v sobotu (3. 12.) dokončili písomné schválenie cenového stropu na ruskú ropu dopravovanú po mori na úrovni 60 USD (56,94 eura) za barel (159 litrov), uviedla Európska komisia (EK). To znamená, že dohodnuté pravidlá týkajúce sa cenového stropu môžu byť zverejnené v Úradnom vestníku EÚ a mechanizmus môže začať fungovať od pondelka (5. 12.), informuje na základe správy agentúry Reuters.

Cenový strop, ktorý je pôvodne nápadom skupiny G7, sa pripojí k embargu EÚ na dovoz ruskej ropy po mori, ktoré takisto začne platiť od pondelka. "Skupina G7 a všetky členské štáty EÚ prijali rozhodnutie, ktoré zasiahne príjmy Ruska ešte tvrdšie a zníži jeho schopnosť viesť vojnu na Ukrajine," uviedla šéfka EK Ursula von der Leyenová. "Takisto pomôže stabilizovať globálne ceny energií, čo prospeje krajinám po celom svete, ktoré sú aktuálne konfrontované s vysokými cenami ropy."

Okolo 70 až 85 percent ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cenový strop by mal zabrániť, aby dopravné firmy, ako aj poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami. Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu.

EÚ od pondelka úplne prestane nakupovať ruskú ropu prepravovanú po mori, na ktorú pripadalo 94 percent všetkej ruskej ropy importovanej členskými krajinami Únie. EÚ od 5. februára 2023 potom zastaví dovoz ruských ropných produktov. Skupina G7 neskôr stanoví cenový strop aj na ropné produkty z Ruska a použije pri ňom rovnaký mechanizmus ako v prípade ropy, uviedla EK. Od polovice januára EÚ bude cenový strop prehodnocovať každé dva mesiace, aby sa sledoval jeho vplyv na trh. Cieľom korekčného mechanizmu je držať strop minimálne 5 percent pod priemernou trhovou cenou.

V prípade zmeny cenového stropu bude existovať 90-dňové tolerančné obdobie, ktoré má zaručiť, aby sa dokončil transport loďami naloženými pred jeho zmenou. Aj v prípade aktuálnej implementácie budú dodávky ruskej ropy naložené pred 5. decembrom na 45 dní vyňaté z reštrikcií, to znamená do 19. januára 2023. Prehodnocovanie cenového stropu je špecifickým mechanizmom EÚ a zmena stropu bude vyžadovať jednohlasné schválenie všetkých členských krajín. Ak sa zmena schváli v rámci EÚ, potom sa o nej bude diskutovať na úrovni skupiny G7.

Zelenskyj: Dohodnutý cenový strop na ruskú ropu nie je "seriózny"

Cenový strop na ruskú ropu 60 amerických dolárov za barel, na ktorom sa dohodli Európska únia, skupina krajín G7 a Austrália, nie je "seriózny", pretože je pre Moskvu "celkom pohodlný". V sobotu večer to v pravidelnom príhovore vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Rusko zámernou destabilizáciou energetického trhu už spôsobilo obrovské straty všetkým krajinám sveta," povedal Zelenskyj a rozhodnutie o cenovom strope označil za "slabý prístup". "Je len otázkou času, keď sa aj tak budú musieť zaviesť silnejšie nástroje," argumentoval Zelenskyj. A dodal: "Je škoda, že sa tento čas stratí."

"Logika je jasná: ak bude cenový strop na ruskú ropu 60 dolárov namiesto napríklad 30 dolárov, ako navrhovali Poľsko a pobaltské štáty, potom bude do ruského rozpočtu pribúdať okolo sto miliárd dolárov ročne..." vysvetľoval ukrajinský prezident. "Tieto peniaze budú využité aj na ďalšie destabilizovanie práve tých krajín, ktoré sa teraz vyhýbajú veľkým rozhodnutiam," dodal.

Počas rokovaní o tom, v akej výške má byť tento cenový strop, predovšetkým Poľsko navrhovalo nižšiu sumu – 30 dolárov za barel. Nakoniec sa však v piatok mocnosti dohodli na vyššom strope.

Aliancia producentov OPEC+ sa rozhodla ponechať ťažbu ropy bez zmeny

Aliancia producentov OPEC+ na svojom nedeľnom zasadnutí ponechala ťažobné kvóty nezmenené. Skupina sa tak rozhodla prerušiť obmedzovanie dodávok na globálny trh. Dôvodom je neistota týkajúca sa dopytu zo strany Číny a dodávok z Ruska po zavedení cenového stropu. Informuje o tom agentúra Bloomberg. Aliancia implementovala zníženie ťažby o 2 milióny barelov (1 barel = 159 litrov) denne, na ktorom sa dohodla na poslednom zasadnutí v októbri. Zatiaľ však nie je jasný jeho úplný vplyv uprostred výraznej cenovej volatility.

Neistotu na trhu podporuje embargo na import ruskej ropy po mori do Európskej únie (EÚ), ktoré začne platiť v pondelok (5. 12.). Od pondelka by mal platiť aj cenový strop na ruskú ropu dopravovanú po mori na úrovni 60 USD (56,94 eura) za barel, na ktorom sa dohodli EÚ, skupiny G7 a Austrália.

Ďalšou neznámou je dopyt zo strany Číny. Jej ekonomika sa výrazne ochladila predovšetkým pre striktné protipandemické opatrenia. Tie sa však aj vzhľadom na protesty začínajú uvoľňovať. Čína je najväčším dovozcom ropy na svete.

(tasr)