Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tisíce ľudí v Maroku vyjadrovali nespokojnosť s nárastom cien a útlakom

Tisíce ľudí sa v nedeľu zúčastnili na protestnom pochode v marockom hlavnom meste Rabat, aby vyjadrili nespokojnosť s vysokými životnými nákladmi a utláčaním v období, keď v krajine narastá inflácia a prehlbuje sa nespokojnosť v spoločnosti.

"Ľudia chcú nižšie ceny. Ľudia chcú eliminovať svojvôľu a korupciu," skandovali demonštranti, ktorých sa podľa odhadov novinárov v uliciach zhromaždilo približne 3000. Podľa polície ich bolo 1200 – 1500. Ide o najväčšie takéto zhromaždenie za posledné mesiace, píše AFP.

Jeden z koordinátorov tohto protestu z Marockého sociálneho frontu (FSM) povedal, že účastníci prišli vyjadriť svoju nespokojnosť s vládou, ktorá stelesňuje "prepojenie medzi peniazmi a mocou". Účastníci takisto žiadali, aby bola venovaná zvýšená pozornosť prípadom niekoľkých uväznených blogerov a novinárov.

Maroko sa stále nespamätalo z ekonomických dôsledkov koronavírusovej pandémie, ku ktorej sa pridala vysoká inflácia. Spotrebiteľské ceny boli v októbri o 7,1 percenta vyššie ako rok predtým, najmä v dôsledku rastu cien potravín. Podľa správy vlády je miera chudoby opäť na úrovni roku 2014.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecké ministerstvo obrany upozorňuje na riziká nákupu stíhačiek F-35 v USA

Nemecké ministerstvo obrany vidí značné riziká v plánovanom nákupe neviditeľných bombardérov F-35 v USA. Vyplýva to z dôverného listu rozpočtovému výboru Spolkového snemu (Bundestag), ktorý má k dispozícii agentúra AFP a ako prvý z neho citoval denník Bild.

Rezort obrany v liste upozorňuje na "meškanie a dodatočné náklady" z dôvodu mimoriadne nákladných prípravných prác. Podľa listu je otázne, či sa do roku 2026 podarí dokončiť plánovanú prestavbu vojenského letiska Büchel v pohorí Eifel na západe Nemecka, ktorá je potrebná pre prevádzku lietadiel F-35. Tento termín je označený za "veľmi ambiciózny". "Preto musíme počítať so zdržaním a dodatočnými finančnými požiadavkami, kým bude infraštruktúra dokončená," píše sa v liste.

Bezpečnostné požiadavky USA navyše môžu viesť k prieťahom a dodatočným nákladom. Ministerstvo ďalej vidí hrozbu aj v tom, že schválenie letovej prevádzky neviditeľných bombardérov v Nemecku nebude možné stihnúť včas, pretože požadované dokumenty nie sú k dispozícii alebo ich nemožno v budúcnosti z dôvodu zákonných požiadaviek sprístupniť. Letová prevádzka by sa potom mohla začať "iba s obmedzeniami".

Ministerstvo obrany okrem toho poukazuje aj na ďalšie faktory, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu cien: infláciu, kolísanie výmenného kurzu eura a dolára a rast výrobných nákladov. Celkové náklady na plánovaný nákup 35 prúdových lietadiel F-35 sa odhadujú na takmer desať miliárd eur, ktoré majú byť uvoľnené zo 100-miliardového osobitného fondu pre Bundeswehr.

Podľa informácií AFP sa v pondelok popoludní (5. 12.) uskutoční v tejto veci krízové stretnutie na ministerstve obrany s predstaviteľmi poslaneckých klubov vládnucich strán.

Stíhačka F-35 od amerického výrobcu Lockheed Martin je považovaná za najmodernejšie bojové lietadlo na svete. Týmito strojmi chce Bundeswehr v najbližších rokoch nahradiť flotilu zastaraných lietadiel Tornado, ktorá bola do služby uvedená pred viac ako 40 rokmi. Ministerka obrany Christine Lambrechtová oznámila nákup stíhačiek niekoľko týždňov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Čínsky infektológ: Je čas zmeniť klasifikáciu ochorenia COVID-19

V Číne by sa už čoskoro mohla zmeniť klasifikácia ochorenia COVID-19 ako vážnej nákazlivej choroby, čo by malo za následok zmiernenie prísnych protiepidemických opatrení. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters odvolávajúcej sa na čínske médiá.

Viac ako 95 percent prípadov covidu v Číne je v súčasnosti asymptomatických, priebeh choroby je mierny a úmrtnosť je veľmi nízka. Za týchto okolností terajšia klasifikácia vírusu nezodpovedá vedeckým poznatkom, cituje čínska štátna tlačová agentúra I-cchaj odborníka na infekčné choroby, ktorý si neželal byť menovaný. Infekčné ochorenie COVID-19 by tak podľa neho mohlo byť preradené do kategórie B alebo dokonca do kategórie C.

Od januára 2020 je COVID-19 v Číne klasifikovaný ako kategória B, ale úrady postupujú na základe protokolov platných pre kategóriu A, ktoré umožňujú presadzovať politiku nulovej tolerancie covidu. Medzi choroby kategórie A sú v Číne zaradené napríklad bubonický mor a cholera, zatiaľ čo SARS, AIDS a antrax patria do kategórie B. Kategória C zahŕňa okrem iného chrípku, lepru a mumps.

Každá úprava klasifikácie infekčných chorôb navrhnutá Národným zdravotným výborom, najvyšším čínskym zdravotníckym orgánom, si vyžaduje súhlas Štátnej rady alebo vlády, pripomína Reuters.

Za uplynulý deň zaznamenali v Číne 30 014 nových prípadov nákazy covidom, deň predtým ich bolo 31 824. Z toho bolo 4 213 prípadov symptomatických a 27 611 asymptomatických. Druhý deň po sebe nebolo hlásené žiadne úmrtie súvisiace s covidom. Oficiálny počet úmrtí na nový koronavírus v Číne je tak naďalej 5235.

(tasr)

Minúta  |  

Trump čelí kritike za vyjadrenia o zrušení častí ústavy. Prezidentské voľby stále považuje za podvod

Bývalý americký prezident Donald Trump v nedeľu čelil kritike z radov demokratov i republikánov po tom, ako žiadal zrušenie častí americkej ústavy s cieľom dosiahnuť zrušenie výsledkov prezidentských volieb z novembra 2020. Správu publikovala agentúra AP.

"Rozsiahly podvod tohto druhu berie do úvahy zrušenie všetkých pravidiel, nariadení a článkov, dokonca aj tých, ktoré sa nachádzajú v ústave," napísal Trump v sobotu na svojej sociálnej sieti Truth Social. Najväčšie americké technologické spoločnosti obvinil z úzkej spolupráce s demokratmi. Zakladatelia USA podľa jeho vyjadrení nechceli a netolerovali by "falošné a podvodné voľby".

Vo voľbách v novembri 2020 zvíťazil Trumpov súper, kandidát Demokratickej strany Joe Biden, ktorý sa stal novým prezidentom USA.

Novozvolený líder demokratov v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu Hakeem Jeffries v nedeľu Trumpovo vyjadrenie označil za čudné a krajné. Republikáni si podľa jeho slov budú musieť vybrať, či budú aj najďalej prijímať Trumpove protidemokratické názory.

Hovorca Bieleho domu Andrew Bates vo vyjadrení uviedol, že Ústava Spojených štátov amerických je nedotknuteľný dokument, ktorý už viac než 200 rokov zaručuje, že v USA majú prevahu sloboda a zásady právneho štátu.

(tasr)

Minúta  |  

Musk na Twitteri zverejnil prieskum o možnom omilostení Assangea a Snowdena

Podnikateľ a majiteľ Twitteru Elon Musk spustil v nedeľu na tejto sociálnej sieti prieskum verejnej mienky, v ktorom sa môžu používatelia vyjadriť, či by mala byť udelená milosť Julianovi Assangeovi a Edwardovi Snowdenovi. TASR o tom informuje na základe Muskovho tvítu.

"Nevyjadrujem názor, no sľúbil som, že uskutočním prieskum," napísal Musk. "Mali by byť Assange a Snowden omilostení?" dodal. Pod túto otázku umiestnil tlačidlá "áno" a "nie", prostredníctvom ktorých môžu používatelia vyjadriť svoj názor.

Zakladateľa WikiLeaks Assangea obviňujú americké orgány zo špionáže a ohrozenia života jednotlivcov v súvislosti so zverejnením tajných informácií z prostredia americkej armády a diplomacie. Úrady v súčasnosti rozhodujú o jeho vydaní z Británie na trestné stíhanie do USA.

Päť popredných západných denníkov v pondelok (28. novembra) spoločne vyzvalo Spojené štáty, aby upustili od stíhania Assangea. Ide o denníky Guardian, Le Monde, New York Times, El País a Spiegel.

Bývalý spolupracovník amerických tajných služieb Edward Snowden v roku 2013 zverejnil kópie tajných amerických dokumentov a odhalil sledovacie operácie, ktoré vykonával americký Úrad pre národnú bezpečnosť (NSA).

V USA ho pre to obvinili zo špionáže a krádeže vládneho majetku. Snowden sa pred vydaním do USA ukrýva od roku 2013 v Rusku, kde získal azyl.  V septembri tohto roka mu úrady udelili ruské občianstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Kyjev, Fínsko a Pobaltie kritizujú Macrona za vyjadrenia o ústupkoch pre Rusko

Predstavitelia Ukrajiny, Fínska a pobaltských štátov v nedeľu kritizovali francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za jeho vyjadrenia, že Rusku by mali byť poskytnuté bezpečnostné záruky v rámci budúcich rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. TASR správu prevzala z webovej stránky denníka Financial Times (FT).

Macron hovoril o bezpečnostných zárukách pre Rusko v rozhovore pre francúzsku televíziu TF1, ktorý bol zverejnený v sobotu. Predtým absolvoval rokovanie s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Títo dvaja lídri podľa Macrona hovorili o tom, že USA a Európa musia pripraviť ,,budúcu bezpečnostnú architektúru".

Kyjev podľa FT odmietol akékoľvek vyjadrenia o tom, že by ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi mali byť po konflikte udelené ústupky.

,,Niekto chce poskytnúť bezpečnostné záruky krajine teroristov a zabijakov," uviedol na Twitteri tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. ,,Namiesto Norimbergu – podpísať s Ruskom dohodu a potriasť si rukami," dodal. Norimbergom Danilov pripomenul norimberské procesy s nacistami po druhej svetovej vojne, píše FT.

Svet podľa Danilova namiesto toho potrebuje bezpečnostné záruky od Ruska. ,,Denuklearizované a demilitarizované takzvané Rusko je najlepšia záruka mieru pre Európu a svet," napísal na Twitteri.

Bývalý fínsky premiér Alexander Stubb tiež vyjadril nesúhlas s Macronom. ,,Jediné bezpečnostné záruky, na ktoré by sme sa mali sústrediť, sú zásadne neruské," napísal na Twitteri.

,,Ak chce ktokoľvek vytvoriť novú bezpečnostnú architektúru, ktorá teroristickému štátu povoľuje pokračovať vo svojich metódach zastrašovania, mal by si to znovu premyslieť," napísal na Twitteri bývalý litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius.

K Macronovým vyjadreniam sa pre FT vyjadril aj lotyšský minister obrany Artis Pabriks, ktorý upozornil na Putinove tvrdenia, že ,,za vojnu sú zodpovedné Západ a Ukrajina a Rusko je nevinná obeť".

Macron už v minulosti čelil kritike za svoj mäkký postoj voči Moskve po tom, ako povedal, že Západ by Rusko pre vojnu ,,nemal ponížiť", pretože aj po skončení vojny bude Rusko susednou krajinou, píše FT.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.