Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nový Zéland spúšťa vyšetrovanie na zhodnotenie opatrení proti koronavírusu

Nový Zéland spúšťa rozsiahle vyšetrovanie, ktoré zhodnotí prijaté opatrenia proti šíreniu koronavírusu a pripraví odporúčania, ako sa pripraviť na prípadné ďalšie pandémie. V pondelok to oznámila novozélandská premiérka Jacinda Ardernová, informuje agentúra AP.

Podľa premiérky koronavírus predstavuje najväčšie ohrozenie novozélandskej národnej bezpečnosti a ekonomiky od čias druhej svetovej vojny. Podľa nej teraz nastal ten správny čas na preskúmanie rozhodnutí vlády prostredníctvom nezávislého vyšetrovania.

Takzvanú Kráľovskú vyšetrovaciu komisiu povedie v Austrálii pôsobiaci epidemiológ profesor Tony Blakely spoločne s dvoma bývalými členmi novozélandskej vlády Hekiou Paratovou a Johnom Whiteheadom. Komisia začne pôsobiť od začiatku budúceho roka a na dôkladné preskúmanie celej záležitosti a prípravu správy bude mať 17 mesiacov.

Členovia komisie okrem iného preveria, či Nový Zéland na začiatku pandémie zvolil správny prístup tým, že zaviedol prísne lockdowny a karanténne opatrenia pri vstupe do krajiny.

Táto stratégia nulovej tolerancie covidu bola spočiatku úspešná a Novozélanďania mohli pokračovať vo viac-menej bežnom živote. Po čase sa však ukázalo, že tento postup má aj svoje nevýhody hlavne v ekonomickej a spoločenskej oblasti.

Novozélandská vláda preto vlani v októbri po objavení sa nových, nákazlivejších variantov koronavírusu a spustení očkovania upustila od pôvodných striktných opatrení.

Ardernová uviedla, že je potrebné podrobne preskúmať, ktoré prijaté opatrenia boli naozaj účinné a čo by mohlo pomôcť v boji proti budúcim pandémiám. Dodala, že hoci Nový Zéland "nemal nijakú príručku na to, ako zvládnuť covid, jeho obyvatelia sa zjednotili, čo zachránilo životy a živobytie" mnohých ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Demonštranti pri Bielom dome žiadali slobodu pre Číňanov

Približne dvesto ľudí sa v nedeľu zhromaždilo v blízkosti Bieleho domu vo Washingtone a požadovalo slobodu pre obyvateľov Číny. Chceli tak vyjadriť podporu čínskym demonštrantom, ktorí už niekoľko týždňov protestujú proti prísnym protipandemickým opatreniam a vyzývajú na politické zmeny v krajine.

Protestujúci zhromaždení na washingtonskom námestí Freedom Plaza symbolicky podporili Číňanov zapálením sviec a transparentmi s heslami požadujúcimi koniec diktatúry, cenzúry, vlády čínskej komunistickej strany a prezidenta Si Ťin-pchinga.

V rukách držali aj prázdne hárky papiera vyjadrujúce tichý protest proti cenzúre, ktoré sa stali symbolom súčasnej vlny demonštrácií v Číne trvajúcej od konca novembra.

Protesty vypukli po ničivom požiari v meste Urumči, pri ktorom zahynulo najmenej desať ľudí. Na čínskom internete sa rozšírili tvrdenia, že počet obetí bol v skutočnosti ešte vyšší a že k nemu prispeli prísne proticovidové opatrenia. Časť obyvateľov údajne nemohla vybehnúť z horiacej budovy pre uzamknuté východy, iní vraj opustili byty príliš neskoro pre obavy, aby neporušili platné reštrikcie. Čínske úrady to popierajú.

Na nedeľňajšom zhromaždení vo Washingtone sa zúčastnili aj Ujguri, Tibeťania a príslušníci ďalších menšín, ktoré sú pod prísnym dohľadom čínskych úradov.

(tasr)

Minúta  |  

Maďari začali kupovať pohonné látky na Slovensku

Do nedele večera sa v Budapešti a na viacerých miestach Maďarska minuli pohonné látky, z prihraničných regiónov začali motoristi chodiť tankovať na Slovensko, kde za liter benzínu platili 1,7 eura. Konštatoval to v pondelok server telex.hu.

Pri čerpacích staniciach sa začali tvoriť rady čakajúcich už minulý piatok. Väčšina z nich chcela natankovať palivo za zastropované ceny, ktorého predávané množstvo začali v Maďarsku limitovať, ale na viacerých čerpacích staniciach obmedzili množstvo pohonných látok aj v prípade benzínu a nafty s trhovou cenou, píše server napi.hu.

V piatok sa v Maďarsku začala šíriť SMS správa, podľa ktorej už v sobotu mal byť zrušený cenový strop na pohonné látky, čo mohlo spôsobiť paniku. Problémy s dodávkami pohonných látok sa však v skutočnosti začali už predtým.

Maďarská vláda s platnosťou od 15. novembra 2021 nariadila úradnú cenu základných druhov pohonných látok vo výške 480 forintov (1,17 eura) za liter. Od 30. júla regulované ceny môžu využívať iba súkromné vozidlá s maďarským evidenčným číslom, poľnohospodárske stroje a taxíky.

(tasr)

Minúta  |  

V Žiline zaistili policajti takmer päťsto dávok marihuany

Žilinskí policajti zaistili v uplynulých dňoch počas protidrogovej akcie marihuanu v množstve, ktoré zodpovedá minimálne 496 jednotlivým bežným dávkam.

TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Žiline Gabriela Kremeňová.

Doplnila, že vyšetrovateľ z Okresného riaditeľstva PZ v Žiline obvinil 31-ročného Erika zo Žiliny zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. "Vyšetrovateľ spracoval podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Ďalšie okolnosti prípadu sú predmetom vyšetrovania," uviedla krajská policajná hovorkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelská armáda počas zatýkania zastrelila Palestínčana

Izraelskí vojaci zastrelili v pondelok mladého Palestínčana pri potýčkach, ktoré vypukli počas zatýkacej operácie na okupovanom západnom brehu Jordánu, potvrdili oficiálne zdroje oboch strán.

Palestínske ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že pri ostrej streľbe v utečeneckom tábore v Betleheme, ležiacom v južnej časti Predjordánska neďaleko Jeruzalema, utrpel jeden muž smrteľné zranenie hrudníka.

Podľa správ palestínskych aktivistov išlo o 22-ročného muža; ďalších štrnásť osôb bolo podľa nich zatknutých počas nočných izraelských razií prebiehajúcich po celom Západnom brehu.

Izraelská armáda informovala, že jej vojaci spustili paľbu počas zatýkacej akcie zameranej na údajných členov Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny (PFLP). "Počas operácie hádzali podozriví kamene, zápalné bomby a výbušné zariadenia na vojakov, ktorí zareagovali streľbou," dodala armáda.

Skupina PFLP, ktorá má korene v marxizme, je v Izraeli zakázaná a Spojenými štátmi i Európskou úniou je považovaná za teroristickú organizáciu.

Na západnom brehu Jordánu, v Izraeli a samotnom Jeruzaleme prišlo tento rok počas rôznych potýčok a násilností o život už najmenej 146 Palestínčanov a 26 Izraelčanov. Obete tvoria izraelskí vojaci, palestínski militanti i civilisti z oboch strán. Východný Jeruzalem a Západný breh sú Izraelom okupované od šesťdňovej vojny v roku 1967.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Na dvoch vojenských letiskách vraj došlo k výbuchom, úrady sa nevyjadrujú

Na ruskú vojenskú základňu Engeľs v Saratovskej oblasti údajne v pondelok zaútočil dron a poškodil dva strategické bombardéry typu Tu-95. Na letisku neďaleko Riazane juhovýchodne od Moskvy zas vybuchla cisterna, pričom zahynuli traja ľudia a ďalších šesť bolo zranených. Ruské úrady sa k týmto správam zatiaľ nevyjadrili.

Na sociálnych sieťach sa objavili videozábery zverejnené obyvateľmi miest Engeľs a Saratov, podľa ktorých došlo na leteckej základni Engeľs v pondelok o 6.00 h miestneho času k najmenej jednému silnému výbuchu.

Gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin vydal medzitým vyhlásenie, v ktorom občanov vyzval, aby zachovali pokoj. Správy o výbuchu na základni však nepotvrdil ani nevyvrátil.

"Nie je dôvod na znepokojenie. Nebola poškodená žiadna civilná infraštruktúra. Informácie o udalostiach vo vojenských objektoch preverujú bezpečnostné zložky," vyhlásil gubernátor.

RFE/RL cituje nezávislý ruský telegramový kanál Astra, ktorý s odvolaním sa na anonymné zdroje napísal, že pri útoku na základňu Engeľs utrpeli zranenia aj dvaja členovia tamojšieho personálu.

O výbuchu cisterny na letisku pri Riazani informovala aj ruská agentúra RIA Novosti s tým, že poškodené bolo jedno lietadlo. Výbuch sa podľa spravodajského portálu Visegrád 24, citovaného Rádiom Slobodná Európa, odohral na leteckej základni Ďagilevo, kde sa tiež nachádzajú strategické bombardéry. Úrady v Riazanskej oblasti sa k týmto správam nevyjadrili.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.