Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bývalého gruzínskeho prezidenta Saakašviliho vo väzbe "otrávili" ťažkými kovmi, tvrdia lekári

Väznený bývalý prezident Gruzínska Michail Saakašvili bol "otrávený" ťažkými kovmi a bez poskytnutia primeranej zdravotnej pomoci mu hrozí smrť. Vyplýva to z lekárskej správy, ktorú v pondelok zverejnil exprezidentov právny tím. Informuje o tom spáva agentúry AFP.

Päťdesiatštyriročného Saakašviliho vlani previezli z väzby do nemocnice po tom, čo absolvoval 50-dňovú protestnú hladovku, ktorá výrazne zhoršila jeho zdravotný stav.

V správe, ktorá bola vypracovaná k 28. novembru, toxikológ David Smith pôsobiaci v USA konštatuje, že "testy odhalili prítomnosť ťažkých kovov" v Saakašviliho tele a patologické symptómy, ktoré sa uňho prejavujú, sú "výsledkom otravy ťažkými kovmi".

Dodal, že s primeranou mierou istoty môže povedať, že Saakašvili bol po svojom uväznení vystavený toxickým látkam vrátane ortuti a arzénu. Autori správy tiež uvádzajú, že Saakašvilimu boli podávané lieky s vážnymi vedľajšími účinkami bez riadneho dohľadu.

S ohľadom na veľmi nepriaznivý zdravotný stav hrozí exprezidentovi bezprostredné zvýšené riziko úmrtia, ak nedostane adekvátnu liečbu, ktorú mu v Gruzínsku zrejme odmietajú poskytovať, respektíve tam nie je vôbec dostupná, varoval toxikológ Smith.

Gruzínske úrady, naopak, tvrdia, že exprezident dostáva adekvátnu lekársku starostlivosť.

Ďalšia nezávislá lekárka Mariam Džiškarianiová, ktorá viedla skupinu zdravotníkov vyšetrujúcich Saakašviliho, pre AFP spresnila, že mu boli diagnostikované "poškodenie mozgu a neurointoxikácia". "Trpí mnohými vážnymi chorobami, ktoré sú podľa gruzínskych zákonov nezlučiteľné s jeho uväznením," povedala. Od uväznenia Saakašvili schudol viac než 40 kíl, uviedol lekár Tenzig Culadze.

Lekári Saakašvilimu diagnostikovali mozgové ochorenie Wernického encefalopatiu, anorexiu, posttraumatickú stresovú poruchu a akútnu gastritídu.

Prozápadne orientovaný Saakašvili bol gruzínskym prezidentom od roku 2004 do roku 2013, keď len niekoľko dní pred koncom svojho funkčného obdobia opustil Gruzínsko. Následne ho v roku 2018 vo vlasti v neprítomnosti odsúdili na šesť rokov väzenia za údajné zneužívanie právomocí. Podľa samotného Saakašviliho však ide o politicky motivovaný verdikt. Uväznili ho v októbri 2021 po tom, čo sa tajne vrátil z exilu na Ukrajine.

Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International označila zaobchádzanie gruzínskej vlády so Saakašvilim za "zjavnú politickú pomstu".

(tasr)

Minúta  |  

Európska únia chce budúci rok uzavrieť dohody s Andorrou, Monakom a San Marínom

Európska únia by do konca roku 2023 chcela uzavrieť asociačné dohody s Andorrou, Monakom a San Marínom. V rozhovore pre TASR to povedal podpredseda Európskej komisie (EK) pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič.

Vojna na Ukrajine podľa Šefčoviča ukázala, že treba politicky, ekonomicky a bezpečnostne skonsolidovať európsky priestor. Aj preto ho šéfka exekutívy EÚ Ursula von der Leyenová požiadala, aby sa popri pobrexitových rokovaniach so Spojeným kráľovstvom zaoberal aj ďalším rozvojom politických a hospodárskych vzťahov so západoeurópskymi krajinami, ktoré nie sú členmi Únie.

Vysvetlil, že v rámci tejto agendy intenzívne pracuje s krajinami, ktoré spolu s EÚ vytvárajú Európsky hospodársky priestor (EHP), ako sú Island, Lichtenštajnsko a Nórsko, a tiež so Švajčiarskom, ktoré je súčasťou Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO).

"No a máme aj tri malé krajiny – Monako, San Maríno a  Andorru – , ktoré počas posledných dvoch veľkých kríz, pandémie koronavírusu a súčasnej energetickej krízy, veľmi intenzívne pociťujú, že by bolo pre ne dôležité uzavrieť asociačné dohody s EÚ," uviedol Šefčovič, ktorý v rámci tejto agendy naposledy 30. novembra rokoval v Bruseli s premiérom Andorry Xavierom Espotom.

Asociačné dohody by podľa Šefčoviča zoficiálnili vzťah týchto štátov s EÚ a zvýšili ich medzinárodnú prestíž. Z pohľadu Únie by bolo prínosom, keby sa podarilo skonsolidovať západoeurópsky priestor a vytvoriť tak jednoznačný právny rámec vzájomných vzťahov.

Všetky tri krajiny používajú jednotnú menu euro a sú hospodársky kompletne previazané so susednými krajinami, členmi eurobloku.  

"Jedným z ich najväčších záujmov je, že by mali prístup k jednotnému európskemu trhu, ktorý je najväčší na svete, a umožní im to diverzifikovať ich ekonomiky, ktoré boli tradične zamerané najmä na cestovný ruch," opísal situáciu Šefčovič.

Cieľom rokovaní s troma uvedenými malými štátmi je podľa neho využiť zostávajúci mandát súčasnej eurokomisie a uzavrieť asociačné dohody s Andorrou a San Marínom, ktoré sú v procese rokovaní najďalej, ale takisto s Monakom, najneskôr počas španielskeho predsedníctva v Rade EÚ v druhom polroku 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Vo Švédsku zastrelili youtubera, ktorý kritizoval čečenského vodcu Kadyrova

Vo Švédsku zastrelili youtubera a blogera Tumsa Abdurachmanova, ktorý bol otvoreným kritikom čečenského vodcu Ramzana Kadyrova a jeho vlády. Abdurachmanov v roku 2015 ušiel z Ruska a požiadal o azyl vo Švédsku.

Abdurachmanovovi kolegovia pre Rádio Sloboda RFE/RL povedali, že bloger bol zastrelený v noci z 1. na 2. decembra. Švédski predstavitelia sa k incidentu nevyjadrili.

Vraždu Abdurachmanova potvrdil aj čečenský opozičný kanál 1ADAT na platforme Telegram, podľa ktorého je brat youtubera v súčasnosti pod ochranou švédskych orgánov.

Rádio Sloboda dodáva, že čečenským opozičným skupinám sa nepodarilo s Abdurachmanovom skontaktovať a švédski predstavitelia v piatok uviedli, že nemajú žiadne informácie o jeho aktuálnom pobyte. Youtuberov kanál na Telegrame bol naposledy aktívny 30. novembra, pričom Abdurachmanov údajne vždy upozornil, ak sa nechystal byť na platforme aktívny, no tentoraz to neurobil.

Vlani v januári boli za pokus o vraždu Abdurachmanova vo Švédsku odsúdení na niekoľkoročné väzenie dvaja Čečenci. Jeden z odsúdených Ruslan Mamajev vypovedal, že konal na príkaz čečenských predstaviteľov, ktorí mu za to sľúbili 50 000 eur.

Ramzan Kadyrov, ktorý je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, sa v Čečensku dostal k moci v roku 2007. Ruské a medzinárodné ľudskoprávne organizácie ho pravidelne obviňujú, že jeho režim umožňuje závažné porušovanie ľudských práv, či už vo forme mučenia, únosov, zabíjania alebo záťahov proti LGBTI komunite.

(tasr)

Minúta  |  

Nový Zéland spúšťa vyšetrovanie na zhodnotenie opatrení proti koronavírusu

Nový Zéland spúšťa rozsiahle vyšetrovanie, ktoré zhodnotí prijaté opatrenia proti šíreniu koronavírusu a pripraví odporúčania, ako sa pripraviť na prípadné ďalšie pandémie. V pondelok to oznámila novozélandská premiérka Jacinda Ardernová, informuje agentúra AP.

Podľa premiérky koronavírus predstavuje najväčšie ohrozenie novozélandskej národnej bezpečnosti a ekonomiky od čias druhej svetovej vojny. Podľa nej teraz nastal ten správny čas na preskúmanie rozhodnutí vlády prostredníctvom nezávislého vyšetrovania.

Takzvanú Kráľovskú vyšetrovaciu komisiu povedie v Austrálii pôsobiaci epidemiológ profesor Tony Blakely spoločne s dvoma bývalými členmi novozélandskej vlády Hekiou Paratovou a Johnom Whiteheadom. Komisia začne pôsobiť od začiatku budúceho roka a na dôkladné preskúmanie celej záležitosti a prípravu správy bude mať 17 mesiacov.

Členovia komisie okrem iného preveria, či Nový Zéland na začiatku pandémie zvolil správny prístup tým, že zaviedol prísne lockdowny a karanténne opatrenia pri vstupe do krajiny.

Táto stratégia nulovej tolerancie covidu bola spočiatku úspešná a Novozélanďania mohli pokračovať vo viac-menej bežnom živote. Po čase sa však ukázalo, že tento postup má aj svoje nevýhody hlavne v ekonomickej a spoločenskej oblasti.

Novozélandská vláda preto vlani v októbri po objavení sa nových, nákazlivejších variantov koronavírusu a spustení očkovania upustila od pôvodných striktných opatrení.

Ardernová uviedla, že je potrebné podrobne preskúmať, ktoré prijaté opatrenia boli naozaj účinné a čo by mohlo pomôcť v boji proti budúcim pandémiám. Dodala, že hoci Nový Zéland "nemal nijakú príručku na to, ako zvládnuť covid, jeho obyvatelia sa zjednotili, čo zachránilo životy a živobytie" mnohých ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Demonštranti pri Bielom dome žiadali slobodu pre Číňanov

Približne dvesto ľudí sa v nedeľu zhromaždilo v blízkosti Bieleho domu vo Washingtone a požadovalo slobodu pre obyvateľov Číny. Chceli tak vyjadriť podporu čínskym demonštrantom, ktorí už niekoľko týždňov protestujú proti prísnym protipandemickým opatreniam a vyzývajú na politické zmeny v krajine.

Protestujúci zhromaždení na washingtonskom námestí Freedom Plaza symbolicky podporili Číňanov zapálením sviec a transparentmi s heslami požadujúcimi koniec diktatúry, cenzúry, vlády čínskej komunistickej strany a prezidenta Si Ťin-pchinga.

V rukách držali aj prázdne hárky papiera vyjadrujúce tichý protest proti cenzúre, ktoré sa stali symbolom súčasnej vlny demonštrácií v Číne trvajúcej od konca novembra.

Protesty vypukli po ničivom požiari v meste Urumči, pri ktorom zahynulo najmenej desať ľudí. Na čínskom internete sa rozšírili tvrdenia, že počet obetí bol v skutočnosti ešte vyšší a že k nemu prispeli prísne proticovidové opatrenia. Časť obyvateľov údajne nemohla vybehnúť z horiacej budovy pre uzamknuté východy, iní vraj opustili byty príliš neskoro pre obavy, aby neporušili platné reštrikcie. Čínske úrady to popierajú.

Na nedeľňajšom zhromaždení vo Washingtone sa zúčastnili aj Ujguri, Tibeťania a príslušníci ďalších menšín, ktoré sú pod prísnym dohľadom čínskych úradov.

(tasr)

Minúta  |  

Maďari začali kupovať pohonné látky na Slovensku

Do nedele večera sa v Budapešti a na viacerých miestach Maďarska minuli pohonné látky, z prihraničných regiónov začali motoristi chodiť tankovať na Slovensko, kde za liter benzínu platili 1,7 eura. Konštatoval to v pondelok server telex.hu.

Pri čerpacích staniciach sa začali tvoriť rady čakajúcich už minulý piatok. Väčšina z nich chcela natankovať palivo za zastropované ceny, ktorého predávané množstvo začali v Maďarsku limitovať, ale na viacerých čerpacích staniciach obmedzili množstvo pohonných látok aj v prípade benzínu a nafty s trhovou cenou, píše server napi.hu.

V piatok sa v Maďarsku začala šíriť SMS správa, podľa ktorej už v sobotu mal byť zrušený cenový strop na pohonné látky, čo mohlo spôsobiť paniku. Problémy s dodávkami pohonných látok sa však v skutočnosti začali už predtým.

Maďarská vláda s platnosťou od 15. novembra 2021 nariadila úradnú cenu základných druhov pohonných látok vo výške 480 forintov (1,17 eura) za liter. Od 30. júla regulované ceny môžu využívať iba súkromné vozidlá s maďarským evidenčným číslom, poľnohospodárske stroje a taxíky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.