Preskočiť na obsah
  |  

Trnavská automobilka Stellantis pre nedostatok dielcov opäť prerušuje výrobu

Trnavská automobilka Stellantis je opätovne nútená prerušiť výrobu. Ako informuje na sociálnej sieti, z dôvodu nedostatku dielcov od jedného z dodávateľov budú jej výrobné linky stáť na dnešnej nočnej zmene a na všetkých troch zmenách v utorok 6. decembra a v stredu 7. decembra.

„Odstávka sa týka všetkých prevádzok a oddelení," dopĺňa fabrika. Pre zamestnancov je to prekážka na strane zamestnávateľa s náhradou mzdy 65 percent priemerného zárobku.

Trnavská automobilka Stellantis je lídrom vo výrobe malých vozidiel segmentu B-mainstream. Aktuálne vyrába modely Citroën C3, Peugeot 208 a jeho plne elektrickú verziu e-208.

Fabrika generuje viac ako 3 500 priamych pracovných postov. Okrem toho dáva prácu takmer 20-tisíc ľuďom prostredníctvom svojich dodávateľov. Vlaňajšia produkcia automobilky dosiahla 316 440 vozidiel.

(sita)

  |  

Slovensko má takmer 5,5 miliónov obyvateľov, najľudnatejší je Prešovský kraj

Slovensko má 5 449 270 miliónov obyvateľov. Najviac ich žije v Prešovskom kraji, a to takmer 809-tisíc. Najmenej obyvateľov má Trnavský kraj, je ich 566 008. Vyplýva to z výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021, ktorého výsledky zverejnil Štatistický úrad SR na stránke scitanie.sk.

Druhým najväčším krajom z hľadiska početnosti obyvateľstva je Košický kraj, ktorý má viac ako 782-tisíc obyvateľov. Tretí je Bratislavský kraj s takmer 720-tisíc obyvateľmi.

Nasleduje Žilinský kraj s 691 613 obyvateľmi a Nitriansky kraj, v ktorom žije necelých 678-tisíc obyvateľov. Z hľadiska počtu obyvateľstva je druhým najmenším krajom Trenčiansky kraj, kde žije vyše 577-tisíc obyvateľov. Tretí od konca je Banskobystrický kraj, ktorý má 625 601 obyvateľov.

(sita)

  |  

Hirman: Sankcie uvalené na ruskú ropu zásadným spôsobom neovplyvnia zásobovanie Slovenska

Sankcie uvalené na ruskú ropu zásadným spôsobom neovplyvnia zásobovanie Slovenska. V pondelok to skonštatoval minister hospodárstva Karel Hirman.

„Ak nás niečo ohrozuje, sú to útoky Ruska na Ukrajinu, ktoré majú priamy negatívny dopad na plynulosť prepravy samotnej ruskej ropy cez územie Ukrajiny. Ak nás niekto ohrozuje v dodávkach ropy, tak je to Vladimír Putin a jeho rakety," doplnil.

Ak teda podľa ministra nepríde k zásadnému poškodeniu infraštruktúry na Ukrajine, dodávky ropy z Ruska by nemali byť nijakým spôsobom zasiahnuté. Ukrajina má však aktuálne enormné problémy s udržaním stability dodávok elektrickej energie. Slovensko má k dispozícii aj alternatívnu trasu, a to ropovod Adria.

„Slovnaft robí zásadne kroky k tomu, aby sa táto alternatíva trasa začala využívať v podstatne väčšej miere," uviedol minister. Vyžaduje si to však podľa neho čas a isté náklady.

(sita)

  |  

Podľa Kyjeva Rusko začalo nový raketový útok. Bombardéry vraj vypálili vyše sto striel

Rusko podľa Ukrajiny v pondelok začalo nový raketový útok. Sirény sa rozozvučali v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev a v mnohých častiach zvyšku krajiny.

„Rakety už boli odpálené," povedal hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Uhnat. Ihneď sa neobjavili správy o škodách. Šéf úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak vyzval obyvateľov, aby varovanie neignorovali.

Rusko v uplynulých týždňoch podniklo viacero útokov proti ukrajinským energetickým zariadeniam, čo spôsobilo výpadky dodávok elektriny a vody po celej krajine.

Podľa denníka The Guardian malo ísť o viac než sto rakiet s plochou dráhou letu vypálených z bombardérov a z mora.

Niektoré z rakiet už dosiahli územie Ukrajiny, pričom čas dopadu Kyjev odhadol na 14.15 miestneho času. Mohlo by pritom dôjsť aj k odpáleniu druhej vlny rakiet namierených na Kyjev, a to v priebehu niekoľkých minút, spresňuje britský denník.

(sita, tasr)

  |  

Strop na cenu ropy: Nech si urobia zásoby pálenky, paplónov a ohrievačov vody, odkázal Peskov Západu

Strop na cenu ruskej ropy, ktorý v piatok (2. 12.) zaviedol Západ, destabilizuje globálne energetické trhy. Ale neovplyvní schopnosť Ruska pokračovať v tom, čo nazýva "špeciálna vojenská operácia" na Ukrajine. Vyhlásil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov uviedol, že Rusko pripravuje svoju reakciu na krok skupiny G7 a jej spojencov, ktorého cieľom je stlačiť príjmy Moskvy z energií a obmedziť jej schopnosť viesť vojnu.

"Rusko a ruská ekonomika majú kapacitu na to, aby plne uspokojili potreby a požiadavky špeciálnej vojenskej operácie," odpovedal Peskov novinárom na otázku, či tento krok podkope vojenské úsilie Moskvy. Podľa neho "je zrejmé a nesporné, že prijatie týchto rozhodnutí je krokom k destabilizácii svetových energetických trhov".

Rozhodnutie G7, Európskej únie (EÚ) a Austrálie umožní ostatným krajinám pokračovať v dovoze ruskej ropy po mori, ale zakáže lodným, poisťovacím a zaisťovacím spoločnostiam podieľať sa manipulácii s nákladmi ruskej ropy, pokiaľ sa nebude predávať za menej ako 60 dolárov (56,94 eura) za barel (159 litrov). Samotná EÚ od pondelka zakázala námorný dovoz ruskej ropy.

Niekoľko ruských predstaviteľov už avizovalo, že Moskva nebude predávať ropu krajinám, ktoré budú dodržiavať cenový strop.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, v súčasnosti podpredseda bezpečnostnej rady, napísal na sociálnej sieti Telegram, že tlak na ruskú ropu povedie k "nepredstaviteľnému" skoku cien na svetových trhoch.

Naznačil tiež, že Západ túto zimu zamrzne v dôsledku vstupu do "nerovného boja s ruským medveďom a generálom Mrázom". "To, čo je dobré pre Rusa, je smrť pre Nemca," dodal s odkazom na zimu. "Jedna vec je jasná, pre spotrebiteľov z toho nebude nič dobré, to je isté. Tak nech si urobia zásoby pálenky, paplónov a ohrievačov vody," dodal.

(tasr)

  |  

Na ruských brehoch Kaspického mora objavili už 2 500 uhynutých tuleňov

Počet mŕtvych tuleňov, ktoré objavili na ruskom pobreží Kaspického mora, stúpol už na 2 500. Dôvod ich najväčšieho masového úhynu za uplynulé desaťročie je naďalej nejasný, povedala v pondelok riaditeľka ruského Federálneho úradu pre dohľad nad prírodnými zdrojmi Svetlana Radionovová. Informovala o tom správa agentúry DPA.

Existujú náznaky, že zvieratá, nájdené na pobreží Kaspického mora v ruskej autonómnej republike Dagestan, uhynuli v dôsledku nedostatku kyslíka, bližšie podrobnosti však riaditeľka neuviedla.

Vyšetrovanie nezvyčajne masového úhynu tuleňov stále pokračuje. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by ho zapríčinil vonkajší násilný zásah, napríklad útok pytliakov.

V Kaspickom mori sa každoročne nájde množstvo uhynutých tuleňov, píše DPA. V uplynulých rokoch však išlo len o stovky, a nie tisíce kusov. Tamojšie úrady počet uhynutých tuleňov v priebehu víkendu viacnásobne zvyšovali a nevylúčili, že bude naďalej výrazne rásť.

"Je to najväčší masový úhyn tuleňa kaspického za uplynulé desaťročie. Príčiny sa vyšetria po laboratórnych testoch patologických materiálov zvierat," uviedlo v nedeľu dagestanské ministerstvo pre ochranu životného prostredia v so sídlom v Machačkale.

Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) už v roku 2008 klasifikovala tuleňa kaspického ako ohrozený živočíšny druh.

Populácia tohto druhu klesla za posledné storočie približne o 90 percent, dôvodom je do veľkej miery znečistenie spôsobené ťažbou ropy a jej spracovaním. Tulene sa často stávajú obeťami únikov ropy, pytliactva a nadmerného lovu.

(tasr)