Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) odcestoval v utorok do Albánska, kde sa zúčastní na samite EÚ – západný Balkán v Tirane.
Ide o vôbec prvý takýto samit, ktorý sa uskutoční v regióne západného Balkánu, uviedla na svojej oficiálnej webovej stránke Európska rada.
Témami stretnutia by mali byť spolupráca, vojna na Ukrajine či migrácia cez západobalkánsku trasu.
Premiér sa má v utorok večer vrátiť na Slovensko.
(tasr)
Muž, ktorý vlani postrelil asistenta americkej speváčky Lady Gaga a ukradol jej francúzskych buldočkov, akceptoval dohodu o vine a treste a bol odsúdený na 21 rokov odňatia slobody. Informovala o tom správa agentúry AP.
Podľa pondelkového vyhlásenia súdu bol fakt, že páchateľ postrelil práve psov patriacich speváčke, čisto náhodný. Išlo mu totiž len o francúzskych buldočkov, pretože hodnota tohto plemena sa môže vyšplhať až na niekoľko tisíc dolárov.
Vyšetrovatelia sa domnievajú, že odsúdený James Howard Jackson zrejme ani nevedel, že psy patria Lady Gage. Jackson obvinenie z pokusu o vraždu speváčkinho asistenta nepoprel, uviedol losangeleský oblastný zástupca.
Podľa prokuratúry sa Jackson spolu s ďalšími spolupáchateľmi 24. februára 2021 vozili autom po Hollywoode a "hľadali francúzskych buldočkov". Zbadali asistenta Lady Gagy Ryana Fischera, ktorý troch takýchto psov práve venčil.
Jackson počas lúpeže Fischera postrelil a dvoch buldočkov ukradol; tretiemu psovi sa podarilo ujsť. Celý incident zachytila kamera na jednom z neďalekých domov. Agentúra AP pripomína, že o niekoľko dní odcudzené buldočky vrátila žena, ktorá bola následne obvinená zo spolupáchateľstva.
(tasr)
Hrubý domáci produkt (HDP) v treťom štvrťroku 2022 medziročne vzrástol o 1,4 percenta (v stálych cenách, sezónne neočistený). Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Slovenská ekonomika si udržala tempo rastu na úrovni druhého štvrťroku, v porovnaní s prvým štvrťrokom však bola nižšia. Objem HDP v bežných cenách medziročne vzrástol o 9,5 percenta a dosiahol 28,5 miliardy eur. V medzikvartálnom porovnaní (3. štvrťrok 2022 oproti druhému štvrťroku 2022) bola tvorba HDP po sezónnom očistení reálne vyššia o 0,4 percenta.
Priemysel, ako jedno z najvýznamnejších skupín odvetví so štvrtinovým podielom na celkovej pridanej hodnote, zaznamenal medziročný rast o 3,7 percenta, ale v porovnaní s úrovňou pred pandémiou (oproti tretiemu štvrťroku 2019) výkonnosť stále zaostávala o 4,7 percenta. Vývoj v priemysle pozitívne ovplyvnil nárast výroby motorových vozidiel o 19,5 percenta, ale tiež odvetvia ako výroba strojov a zariadení i. n. o 24,6 percenta a výroba výrobkov z gumy a plastu o 2,6 percenta. Naopak, pokles sa zaznamenal vo výrobe kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 4,1 percenta.
Rast HDP brzdil pretrvávajúci výrazný pokles pridanej hodnoty vo finančných a poisťovacích činnostiach (o 11,3 percenta) a mierny pokles vo verejnej správe vrátane vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci (o 0,3 percenta).
V súhrne za prvé tri štvrťroky 2022 dosiahol nominálny objem vytvoreného HDP 79,4 miliardy eur. V stálych cenách vzrástol o 1,9 percenta a predcovidové obdobie (prvý až tretí štvrťrok 2019) prekročil o jedno percento.
(tasr)
V niektorých okresoch Banskobystrického, Košického, Prešovského a Žilinského kraja sa v utorok od 7.00 môže tvoriť poľadovica aj snežiť. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojom webe.
Výstraha prvého stupňa pred poľadovicou platí do 10.00 v Banskej Bystrici, Brezne, Poprade, Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Levoči a v celom Žilinskom Kraji.
V utorok sa očakáva v Banskej Bystrici, Brezne, Poprade, a v celom Žilinskom kraji sneženie. Je preto vydaná výstraha, ktorá platí do 15.00. Podľa meteorológov v polohách nad zhruba 600 metrov spadne ojedinele okolo desať centimetrov nového snehu.
"Uvedená výška nového snehu predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity – dopravu a pohyb osôb," uviedol SHMÚ.
(tasr)
Indonézsky parlament schválil v utorok novelu trestného zákona zakazujúcu mimomanželský pohlavný styk. Nová úprava platí Indonézanov aj zahraničných návštevníkov krajiny. Informujú o tom správy agentúr AFP a AP.
V rámci schválených zmien bolo upravených niekoľko článkov trestného zákona. Po novom je tak v Indonézii možné potrestať mimomanželský pohlavný styk až jedným rokom odňatia slobody a nemanželské spolužitie šiestimi mesiacmi väzenia, píše AP.
Indonézski poslanci napokon do novely trestného zákonníka nezaradili článok, ktorý by postavil mimo zákon aj pohlavný styk medzi osobami rovnakého pohlavia, čo privítali aktivisti z LGBT komunity.
Schválené znenie novely však zakazuje propagovanie antikoncepcie a rúhanie a opätovne zavádza zákaz urážania indonézskeho prezidenta a ďalších štátnych inštitúcií, predstaviteľov a štátnej ideológie.
Interrupcie zostanú aj v novelizovanom trestnom zákonníku nelegálne, avšak do nového znenia boli pridané výnimky pre ženy v ohrození života a obete znásilnenia. V novom zákonníku zostal zachovaný trest smrti, ktorého zrušenie požadovali ochrancovia ľudských práv.
(tasr)
Obhajoba finančníka Jaroslava Haščáka podala sťažnosť proti obvineniu súvisiaceho s kauzou Gorila v deň jeho doručenia 1. decembra. Dôvody sťažnosti doplní dodatočne. Potvrdil to právny zástupca obvineného Martin Škubla.
"Bez ohľadu na obsah spisu však už teraz vieme, že budeme okrem iného namietať nesprávnosť výrokov týkajúcich sa Jaroslava Haščáka, rozpor týchto výrokov s odôvodnením obvinenia, ako aj porušenia ustanovení o konaní, ktoré obvineniu predchádzalo, majúce vplyv na nesprávnosť výrokov obvinenia," priblížil Škubla s tým, že vyšetrovateľka nereagovala na ich žiadosť o nazretie do spisu.
Tvrdí, že obvinenie Jaroslava Haščáka pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti je nezákonné a nie je dostatočne odôvodnené. "Nejde však len o nedostatočnosť dôkazov, ale aj o absenciu základných tvrdení, bez ktorých nemožno nielenže dokázať, ale ani len tvrdiť, že boli spáchané tie trestné činy, ktoré sa uvádzajú vo výroku obvinenia," zdôraznil Škubla.
Vyšetrovateľka je podľa jeho slov zaujatá a jej konanie hraničí so zneužitím právomoci verejného činiteľa. "Osoba, ktorá obvinenie 23. novembra vznášala, sa tohto trestného činu zrejme nedopustila iba preto, že mala v tom čase prerušený výkon funkcie policajta, ergo nedisponovala právomocou vyšetrovateľky. Dňa 23. novembra totiž právne nebola policajtkou," podotkol.
Vyšetrovateľka špecializovaného tímu Gorila začala trestné stíhanie a obvinila finančníka Jaroslava Haščáka zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a aj z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Celkovo obvinili sedem osôb.
(tasr)
Vojenské letisko v ruskej Kurskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou sa stalo terčom dronového útoku, uviedol v utorok tamojší gubernátor Roman Starovojt. Stalo sa tak deň po tom, čo Moskva obvinila Kyjev z útokov dronmi na letecké základne v Saratovskej a Riazanskej oblasti. Informuje o tom správa agentúry AFP.
"V dôsledku dronového útoku v oblasti letiska pri meste Kursk začal horieť zásobník ropy. K obetiam nedošlo," uviedol Starovojt na sociálnych sieťach. Dodal, že momentálne vynakladajú úsilie na uhasenie požiaru.
Gubernátor Kurskej oblasti nespresnil, odkiaľ bol dron vystrelený.
Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že ruské sily zostrelili ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktoré sa "pokúsili zaútočiť na leteckú základňu Ďagilevo v Riazanskej oblasti a na vojenskú základňu Engeľs v Saratovskej oblasti s dronmi sovietskej výroby".
Úlomky dronov po výbuchu podľa ruského rezortu obrany zabili troch vojakov a zranili ďalších štyroch.
(tasr)
Rozozvučaním sirén a tromi minútami ticha si v utorok obyvatelia Číny uctili pamiatku bývalého prezidenta Ťiang Ce-mina, ktorý zomrel minulú stredu v Šanghaji vo veku 96 rokov. Na tri minúty sa zastavili aj trhy s akciami, menami a dlhopismi.
Smútočný obrad sa konal vo Veľkej sále ľudu v Pekingu a televízie z neho vysielali priamy prenos. Informovali o tom správy agentúr Reuters a AFP.
Čínsky prezident Si Ťin-pching vzdal bývalému vodcovi Ťiangovi hold za to, že zabezpečil, aby komunistickú stranu obišli "politické búrky", pričom ju aj zreformoval, a zmodernizoval i ekonomiku krajiny.
Počas štátneho smútočného aktu Si pripomenul, že Ťiang prevzal vedenie v čase, keď sa strana, armáda a krajina nachádzali pod "vonkajším tlakom" a museli sa vyrovnať aj s problémami vnútri štátu – narážal na prodemokratické protesty na Námestí nebeského pokoja v Pekingu z roku 1989.
Si uviedol, že Ťiang v tejto situácii presadzoval reformy a otvorenosť, posilnil vzťahy strany s národom, zapojil sa do "diplomatických bojov" a podporil nezávislosť, dôstojnosť, bezpečnosť a stabilitu Číny. Ocenil tiež, že Ťiang mal odvahu prijímať odvážne rozhodnutia.
Agentúra AFP poznamenala, že napriek Ťiangovej úlohe pri potláčaní protestného hnutia v roku 1989, jeho smrť vyvolala medzi niektorými Číňanmi nostalgiu – krajina bola totiž následne, istý čas, považovaná za liberálnejšiu a tolerantnejšiu voči nesúhlasu.
Ťiangova smrť prišla čase, keď čínske vedenie zápasí s pouličnými protestmi prameniacimi z nespokojnosti obyvateľstva, ktoré žiada, aby sa skoncovalo s politikou nulovej tolerancie choroby COVID-19 a s tým súvisiacimi prísnymi obmedzeniami.
Si, ktorý Ťiangovu smrť opísal ako nevyčísliteľnú stratu, povedal, že krajina musí zmeniť smútok na silu a využiť jeho odkaz na otvorenie novej kapitoly v dejinách vládnucej komunistickej strany. "Neverte v zlo, nebojte sa duchov ani tlaku a snažte sa prekonať všetky druhy ťažkostí a výziev na ceste vpred," apeloval súčasný čínsky prezident podľa Reuters.
Ťiangovo telo bolo po prevoze do Pekingu v pondelok spopolnené. Na tomto obrade sa zúčastnili mnohí predstavitelia čínskeho vedenia – údajne aj bývalý čínsky prezident Chu Ťin-tchao, ktorý bol v októbri vyvedený z miesta konania jazdu komunistickej strany. Šlo o dramatický incident, ktorý vzbudil celosvetovú pozornosť.
(tasr)
Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že v severnej časti sporných Kurilských ostrovov rozmiestnilo súčasti mobilného raketového systému na ochranu pobrežia. Informuje o tom správa agentúry Reuters zverejnenej v noci na utorok.
Kurily tvoria pás ostrovov medzi ruským polostrovom Kamčatka a Japonskom. Tokio si robí nároky na južnú časť týchto ostrovov, pričom spor o ne trvá už od konca druhej svetovej vojny, keď Rusko túto časť Kurilských ostrovov obsadilo.
Ruské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že na ostrov Paramušir, ktorý leží v severnej časti Kuríl, umiestnilo pobrežný raketový systém Bastion s dosahom 500 kilometrov
."Pobrežná stráž (ruskej) Tichomorskej flotily bude celoročne hliadkovať v priľahlých vodách," uviedol v tejto súvislosti ruský rezort obrany. Zároveň dodal, že na Paramušire bol zriadený aj vojenský tábor, ktorý umožní príslušníkom ruskej armády celoročný pobyt na ostrove.
Už pred rokom boli súčasti systému Bastion rozmiestnené na ostrove Matua ležiacom v strednej časti Kurilských ostrovov.
Americké Centrum strategických a medzinárodných štúdií (CSIS) v septembrovej správe upozornilo na to, že Rusko vo zvýšenej miere militarizuje Kurilské ostrovy. Podľa CSIS by preto mali USA a Japonsko posilniť spoluprácu v danom regióne.
Japonsko sa po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu pripojilo k ekonomickým sankciám, ktoré na Rusko uvalili západné krajiny. Moskva v reakcii na japonské sankcie ukončila rokovania o mierovej dohode s Tokiom a pozastavila spoločné ekonomické projekty súvisiace so spornými Kurilskými ostrovmi, pripomína Reuters.
(tasr)
Kozmická loď Orion amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) preletela v pondelok blízko povrchu Mesiaca a vykonala posledný veľký manéver, ktorým započala začiatok svojej cesty späť na Zem z vesmírnej misie Artemis I. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Bezposádková loď Orion preletela v najbližšom bode len 130 kilometrov od povrchu Mesiaca, čím otestovala manéver, ktorý bude prevedený aj pri ďalších misiách Artemis. V rámci týchto misií sa má ľudstvo po vyše 50 rokoch – od ukončenia vesmírneho programu Apollo – opäť vrátiť na Mesiac.
V pondelok bola tiež na pol hodinu prerušená komunikácia s kozmickou loďou, keď letela poza odvrátenú stranu Mesiaca.
Pohonný modul Orionu, ktorý vyvinula Európska vesmírna agentúra (ESA), spustil počas manévru na vyše tri minúty svoj hlavný motor, aby nasmeroval kozmickú loď na cestu späť na Zem. Išlo o posledný veľký manéver misie Artemis I, ktorá sa začala 16. novembra štartom superťažkej rakety SLS, ktorá vyniesla Orion do vesmíru. Táto misia by mala od svojho začiatku po koniec trvať celkovo 25 a pol dňa.
Orion bude odteraz vykonávať len mierne úpravy kurzu predtým, ako v nedeľu 11. decembra o približne 18.40 h SEČ dopadne do Tichého oceánu pri pobreží San Diega. Orion po dopade z oceánu vydvihne loď amerického námorníctva.
Pred týždňom pritom loď Orion pokorila svetový rekord, keď sa ako prvá obývateľná kozmická kabína dostala do vzdialenosti 450.000 kilometrov od Zeme.
V rámci misie Artemis, ktorá je pomenovaná po gréckej bohyni Artemis – sestre boha Apolla –, chcú Spojené štáty zriadiť v súvislosti s prípravami na cestu na Mars trvalú prítomnosť ľudstva na Mesiaci.
Kozmická loď Orion je bez posádky. Pri štarte nadchádzajúcej misie Artemis II, ktorá je naplánovaná na rok 2024, budú na palube aj astronauti, píše NASA. Ani v rámci tohto letu však posádka ešte na Mesiaci nepristane. Prvá žena a ďalší muž pristanú na južnom póle tohto satelitu Zeme až počas misie Artemis III, ktorá sa uskutoční najskôr v roku 2025.
(tasr)
EÚ očakáva, že Spojené štáty budú konštruktívne riešiť jej obavy vyplývajúce z amerického zákona o znižovaní inflácie. Táto výzva odznela v pondelok na treťom ministerskom stretnutí transatlantickej Rady pre obchod a technológie (TTC) v College Park v štáte Maryland. Na správu Európskej komisie (EK) upozornil spravodajca TASR.
Spojené štáty zastupovali šéf diplomacie Antony Blinken, ministerka obchodu Gina Raimondová, americká obchodná zástupkyňa Katherine Taiová a EÚ podpredsedovia EK Margrethe Vestagerová a Valdis Dombrovskis.
Únia zopakovala svoje silné obavy z diskriminačných ustanovení tohto zákona a rušivých dotácií, pričom očakáva, že USA budú konštruktívne riešiť jej obavy. V oblasti digitálnej infraštruktúry EÚ a USA naznačili, že uľahčia projekty, ktoré posilnia odolnosť citlivých infraštruktúr, ako sú strategické pozemné a podmorské káble.
S cieľom urýchliť zavádzanie elektromobilov USA a EÚ pripravia spoločnú medzinárodnú normu o nabíjacích systémoch pre ťažké úžitkové vozidlá, ktorá sa má prijať do roku 2024. V roku 2023 chcú vypracovať odporúčania pre verejnú elektrickú infraštruktúru nabíjania elektromobilov.
Ruská agresia proti Ukrajine vyvinula tlak na globálne dodávateľské reťazce a preto EÚ a USA podpísali dve dohody: mechanizmus včasného varovania na spoločné riešenie a zmiernenie narušení dodávateľského reťazca polovodičov a záväzok vzájomnej transparentnosti dotácií na polovodiče.
Obe strany budú spolupracovať na združovaní digitálnych zdrojov s cieľom riešiť kľúčové výzvy v oblasti klimatických zmien a predpovede extrémneho počasia, zdravia alebo inteligentného poľnohospodárstva a sprístupnia ich partnerským krajinám.
Spolupráca v rámci TTC bola kľúčová pre rýchle a zosúladené zavedenie kontrol vývozu pokročilých technológií do Ruska. EÚ a USA sa dohodli na ďalšej spolupráci v tejto oblasti. Preskúmajú tiež politické nástroje, ktoré by sa dali použiť na riešenie netrhových hospodárskych politík a praktík ako aj možnosti spoločného úsilia pri riešení hospodárskeho nátlaku.
(tasr)
Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy predstúpil v pondelok pred odvolací súd, ktorý sa zaoberá jeho odsúdením za podplácanie a neoprávnené ovplyvňovanie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Sarkozyho v marci 2021 odsúdili na tri roky väzenia, z nich dva podmienečne. Konzervatívny politik bol hlavou štátu v rokoch 2007 – 2012.
Na začiatku odvolacieho procesu Sarkozy trval na svojej nevine: "Kde sú dôkazy? Nie sú dôkazy. Bránim tu svoju hrdosť," vyhlásil 67-ročný exprezident.
Podľa parížskeho súdu sa Sarkozy v roku 2014 pomocou svojho právnika Thierryho Herzoga pokúsil získať dôverné informácie o inom súdnom prípade od prokurátora Gilberta Aziberta. Tomu prisľúbili prezidentskú podporu pri kandidatúre na prominentný post v Monaku.
Všetkých troch uznali za vinných a dostali podobné tresty. Súd označil ich trestné činy za závažné vzhľadom na účasť bývalého prezidenta. Prokuratúra tvrdila, že Sarkozyho konanie ohrozilo nezávislosť súdnictva. Išlo o najtvrdší trest udelený exprezidentovi od roku 1958, keď vznikla piata francúzska republika.
Odvolacie konanie prebieha aj v prípade Herzoga a Aziberta. Pojednávanie má trvať do 16. decembra.
Obvinenia vychádzajú z odpočutých telefonátov medzi politikom a jeho právnikom. Vyšetrovatelia zistili, že Sarkozy a Herzog použili pri dôverných rozhovoroch mobilné telefóny, ktoré exprezident získal pod krycím menom.
V pondelok rozhorčený Sarkozy tvrdil, že komunikácia medzi právnikom a klientom je dôverná a jej odpočúvanie nezákonné. Vyšetrovatelia odpočúvali celkovo 3500 jeho telefonických hovorov.
V septembri 2021 Sarkozymu ďalší súd udelil ročný trest za nelegálne financovanie kampane pred neúspešnou snahou o opätovné zvolenie v roku 2012. Podľa verdiktu prekročil povolené výdavky o najmenej 20 miliónov eur. Aj proti tomuto rozsudku podal odvolanie.
Francúzske orgány tiež už roky vyšetrujú údajné príspevky Líbye na Sarkozyho predvolebnú kampaň v roku 2007. Bývalý šéf Elyzejského paláca odmieta všetky obvinenia aj v tomto prípade.
(tasr)
Na Námestí Interbrigády v Prahe 6 je od pondelka nová umelecká inštalácia. Postava ohyzda s tvárou ruského prezidenta Vladimira Putina zatvára plynový ventil a pravú ruku má zdvihnutú v nacistickom pozdrave. TASR o tom informuje podľa webov forum24.cz a novinky.cz.
Inštalácia upozorňuje na postoj Ruska, ktoré vojensky napadlo Ukrajinu a svoje nerastné bohatstvo zneužíva na presadzovanie geopolitických záujmov. Vytvoril ju amatérsky sochár a kováč Daniel Dostál v rámci medzinárodného stretnutia umeleckých kováčov v Helfštýně.
,,Sochu sme sa rozhodli inštalovať preto, že je potrebné burcovať verejnosť v Českej republike a tiež vyslať signál na Ukrajinu a do Ruska, že českým ľuďom nie je jedno, čo sa deje na Ukrajine," vysvetlil jeden z iniciátorov akcie Dalibor Dědek. Je tiež súčasťou platformy Darček pre Putina, ktorá pomáha pri nákupe vojenského materiálu pre ukrajinskú armádu.
Začiatkom roka 2023 majú netradičnú socha podľa Dědka vydražiť za aspoň šesťmiestnu sumu a nakúpiť zbrane pre ukrajinskú armádu, aby mohla bojovať proti ruským okupantom.
Cieľom pondelkovej inštalácie 157 centimetrov vysokej sochy je tiež podporiť iniciatívu za odpojenie ruskej ambasády v Prahe od energií. Diplomati by tak sami pocítili dôsledky ruských raketových útokov na ukrajinskú kritickú infraštruktúru, ktoré komplikujú život miliónov civilistov, tvrdia organizátori.
,,Socha sa nemá páčiť, má skôr provokovať, aby sme si všetci uvedomili, že mier, ktorý nás obklopuje, je veľmi krehký. Že stovky kilometrov od nás vojaci zabíjajú ženy a deti a rúcajú. Je to blízko a týka sa nás to," doplnil Dědek.
Do roku 2020 stál na Námestí Interbrigád pomník ruského maršala Ivana Koneva, ktorý sa podieľal na oslobodení Prahy v máji 1945. Podieľal sa však aj na krvavom potlačení povstania v Budapešti v roku 1956 a na tzv. druhej berlínskej kríze, ktorá vyústila do stavby Berlínskeho múra.
(tasr)
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok podpísal nový zákon, ktorý rozširuje zákaz usporadúvať verejné zhromaždenie na verejných miestach. Sťažuje sa tým organizovanie protestov v krajine. Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na ruskú agentúru RIA Novosti.
Protesty budú podľa nového zákona zakázané v areáli vládnych budov, univerzít, škôl, v blízkosti kostolov, letísk a prístavov, železničných staníc a kritickej infraštruktúry.
Predtým bolo v Rusku zakázané organizovať protestné akcie v blízkosti prezidentských rezidencií, súdov, väzníc a budov operatívnych zložiek.
Krajské úrady môžu dodatočne zakázať usporadúvania ďalších demonštrácií na základe ,,historických, kultúrnych a iných objektívnych charakteristík subjektu".
Putin v pondelok podľa RIA Novosti podpísal takmer 50 zákonov.
(tasr)
Najmenej 272 ľudí zahynulo pri minulotýždňovom masakri na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR), uviedla v pondelok konžská vláda. Masaker majú podľa nej na svedomí povstalci z Hnutia 23. marca (M23), povstalci to popierajú. TASR informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.
Konžská armáda najskôr obvinila povstalcov zo skupiny M23 zo zabitia 50 civilistov v obci Kishishe. Vláda neskôr počet obetí zvýšila najmenej na 100 ľudí. O ešte vyššom počte hovoril minister priemyslu KDR Julien Paluku na tlačovej konferencii s hovorcom vlády Patrickom Muyayom.
Organizácia Spojených národov minulý týždeň uviedla, že má správy o veľkom počte civilných obetí pri bojoch medzi povstalcami zo skupiny M23 a miestnymi milíciami neďaleko obce Kishishe, pripomína agentúra Reuters. OSN však bližšie informácie neposkytla.
Skupina M23, ktorú tvoria prevažne Tutsiovia z Konga, obnovila boje proti armáde koncom roka 2021 a obvinila vládu, že nedodržala dohodu o demobilizácii. Odvtedy sa príslušníci M23 zmocnili rozsiahlych území v provincii Severné Kivu vrátane kľúčového mesta Bunagana na hraniciach s Ugandou.
AFP konštatuje, že oživenie skupiny M23 destabilizovalo vzťahy v strednej Afrike. KDR obviňuje svojho menšieho suseda, Rwandu, z podpory týchto milícií. Rwanda odmieta, že podporuje povstalcov a tvrdí, že KDR spolupracuje s hutuským povstaleckým hnutím Demokratické sily za oslobodenie Rwandy (FDLR), ktoré sa v roku 1994 podieľalo na genocíde Tutsiov. Kinshasa takéto obvinenia popiera.
(tasr)
Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenergo v pondelok oznámila, že po najnovšej vlne ruských útokov na ukrajinskú energetickú sieť budú zavedené celoštátne núdzové odstávky elektriny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
,,Pre následky ostreľovania... bude pre udržanie rovnováhy medzi výrobou a spotrebou elektriny vo všetkých ukrajinských regiónoch zavedený režim núdzových odstávok. Prioritne bude elektrina dodávaná do zariadení kritickej infraštruktúry," napísala Ukrenergo na sociálnej sieti Telegram.
Dodala, že ,,situácia je zložitá, ale pod kontrolou". Napriek tomu niektoré elektrárne nebudú môcť istý čas pracovať na plný výkon. Spoločnosť zároveň uviedla, že pokračujú núdzové opravy.
Rusko v pondelok novou vlnou raketových útokov poškodilo ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Miestne úrady hlásili, že údery zasiahli aj obytné domy v Záporožskej oblasti a vyžiadali si najmenej dve obete.
Ukrajina tvrdí, že zostrelila viac ako 60 zo zhruba 70 ruských rakiet letiacich na ukrajinské územie. Ruská armáda vypálila strely na ukrajinské ciele z lodí v Kaspickom mori i zo svojej čiernomorskej flotily.
(tasr)
Rumunsko začalo dodávať plyn do Moldavska, ktoré v dôsledku vojny na Ukrajine zápasí s energetickou krízou. Informovala o tom agentúra AFP.
Plyn začal prúdiť cez plynovod, ktorý spája mesto Jasi na severovýchode Rumunska s pohraničným moldavským mestom Ungheni, cez víkend. Plynovod s dĺžkou 43 kilometrov, ktorého výstavbu čiastočne financovala Európska únia, dosahuje ročnú prepravnú kapacitu približne 1,5 miliardy kubických metrov (m3), čo stačí na pokrytie ročných potrieb Moldavska.
Moldavská prezidentka Maia Sanduová varovala, že krajina v dôsledku vojny na Ukrajine túto zimu čelí ,,dramatickej energetickej kríze". Ruský plynárenský koncern Gazprom prudko znížil dodávky suroviny do Moldavska, navyše, krajina sa už nemôže spoliehať na dovoz elektrickej energie zo susednej Ukrajiny, ktorej energetickú infraštruktúru ťažko poškodili ruské letecké útoky.
Ukrajina pôvodne vykrývala približne 30 percent potrieb Moldavska v oblasti elektrickej energie. Zvyšných 70 percent pochádzalo z elektrárne v separatistickom regióne Podnestersko. Ruskom podporovaní separatisti však dodávky do zvyšných oblastí Moldavska v novembri zastavili.
(tasr)
V Iráne od začiatku tohto roka dosiaľ popravili viac ako 500 ľudí, čo je oveľa viac ako za celý minulý rok. Uviedla to v pondelok ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights (IHR) sídliaca v nórskom hlavnom meste Oslo. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Tento rok bolo podľa IHR v Iráne popravených už najmenej 504 ľudí. Na potvrdení ďalších prípadov údajne popravených ľudí organizácia stále pracuje. V krajine pritom rastú obavy, že úrady budú vo veľkej miere využívať trest smrti proti účastníkom protivládnych protestov, ktoré v Iráne vypukli v septembri. V súvislosti s protestmi už bolo vynesených šesť rozsudkov smrti. Podľa IHR trest smrti hrozí za vznesené obvinenia najmenej 26 osobám vrátane troch maloletých.
IHR medzi popravených zaradila aj štyroch ľudí, ktorí boli podľa oficiálnych médií v nedeľu usmrtení pre obvinenia zo spolupráce s izraelskou spravodajskou službou.
,,Títo jednotlivci boli odsúdení na smrť bez riadneho a spravodlivého procesu za zatvorenými dverami revolučného súdu," uviedol vo vyhlásení riaditeľ IHR Mahmúd Amiry-Moghaddam.
Podľa údajov IHR bolo v Iráne v roku 2021 popravených najmenej 333 ľudí, čo bolo o 25-percent viac v porovnaní s rokom 2020.
Podľa medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI) v Iráne vlani popravili 314 ľudí – čo je viac ako v ktorejkoľvek inej krajine na svete. Súhrnné počty uložených, resp. vykonaných trestov smrti nezahŕňajú Čínu, kde AI predpokladá, na smrť boli odsúdené či priamo popravené tisíce ľudí.
(tasr)
Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že ruské sily zostrelili ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktoré útočili na dve vojenské letiská v ruskej Saratovskej a Riazanskej oblasti. Úlomky dronov podľa ruského rezortu obrany zabili tri osoby. TASR správu prevzala z agentúry AFP a AP.
Kyjevský režim sa v pondelok ráno ,,pokúsil zaútočiť na leteckú základňu Ďagilevo v Riazanskej oblasti a vojenskú základňu Engeľs v Saratovskej oblasti s dronmi sovietskej výroby", napísalo ruské ministerstvo obrany. Úlomky dronov spôsobili na základniach výbuchy, pri ktorých zahynuli traja ľudia a ďalší štyria utrpeli zranenia. Explózie ľahko poškodili aj dve ruské lietadlá.
Ukrajina sa k incidentom na ruských vojenských letiskách ani k obvineniu zo zodpovednosti za ne zatiaľ nevyjadrila.
Ruský rezort obrany uviedol, že v pondelok vykonal "masívne útoky na ukrajinské vojenské veliteľské systémy a súvisiace obranné, komunikačné, energetické a vojenské zariadenia". Dodal, že ruskej armáde sa podarilo zasiahnuť všetkých 17 cieľov.
(tasr)
Polícia v Düsseldorfe v pondelok preventívne uzavrela historické centrum mesta, kde sa konajú vianočné trhy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Nemecký denník Bild s odvolaním sa na políciu napísal, že polícia uzavrela vianočné trhy v susedstve mestskej radnice a niekoľko ďalších miest v centre mesta pre bližšie nespresnenú hrozbu útoku kamiónom.
Len pred vyše týždňom po výhražnom telefonáte uzavrela polícia v Berlíne ulice vedúce k vianočným trhom na námestí Alexanderplatz, v ich okolí zároveň posilnila bezpečnosť. Denník Berliner Zeitung vtedy informoval, že na políciu telefonoval neznámy muž a vyhrážal sa, že autom narazí do návštevníkov trhov.
Pred šiestimi rokmi Berlín zažil krvavý útok na jednom z tamojších vianočných trhov. Neúspešný žiadateľ o azyl tuniského pôvodu Anis Amri odcudzeným poľským kamiónom 19. decembra 2016 zaútočil na vianočný trh na námestí Breitscheidplatz. Okrem vodiča kamiónu usmrtil 12 ľudí a desiatky ďalších zranil. K útoku sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát. Amri z Nemecka ušiel, po niekoľkých dňoch ho zastrelili talianski policajti pri bežnej kontrole neďaleko Milána.
(tasr)
Dobrovoľníci z humanitárnych organizácií zachránili od nedele v rámci niekoľkých operácií v Stredozemnom mori takmer 270 migrantov v núdzi. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
Záchranná loď Humanity 1 plaviaca sa pod nemeckou vlajkou zachránila v nedeľu pri brehoch Líbye viac ako 100 ľudí, informovala v pondelok organizácia SOS Humanity. Do záchrannej operácie bola zapojená aj menšia nemecká loď Louise Michel. Tá oznámila, že migranti sa plavili na nevyhovujúcom gumenom člne.
Humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) za posledné dva dni zachránila viac ako 160 ľudí. V pondelok posádka lode Geo Barents vzala na palubu 90 ľudí vrátane 35 detí, ktorí sa plavili na nafukovacom člne neďaleko líbyjského pobrežia.
Talianska pobrežná stráž zachránila približne 30 ľudí z palube lode, ktorá sa v nedeľu potopila neďaleko ostrova Lampedusa, píše agentúra ANSA. Nezvestní sú celkovo štyria ľudia.
(tasr)
Podpredseda Národnej rady (NR) SR Juraj Blanár (Smer-SD) ukončil pondelkové rokovanie parlamentu skôr. V rokovacej sále totiž chýbali predkladatelia viacerých návrhov. Blanár poukázal i na to, že niektorým návrhom počas dňa prepadlo poradie opakovane.
Poslanci sa zídu opäť v utorok (6. 12.) ráno od 9.00 h. Podľa zverejneného programu by sa mali venovať napríklad vládnej novele zákona o energetike. V programe je tiež uvedená správa o činnosti generálnej i špeciálnej prokuratúry.
O 11.00 h čaká poslancov hlasovanie o viacerých prerokovaných bodoch programu. Medzi nimi napríklad o novele zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH). Podľa dohody v koalícii by sa mala DPH dočasne znížiť na desať percent nielen na športoviská, ale aj na gastro.
(tasr)
Paragraf 363 trestného poriadku chráni Slovensko pred zločincami na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) a na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), chráni ústavnosť a zákonnosť trestných konaní. Vyhlásil to predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico na pondelkovej tlačovej konferencii.
"Preto je paragraf 363 trestného poriadku taký dôležitý v našom právnom poriadku, lebo umožňuje generálnemu prokurátorovi, aby rozhodol o ústavnosti, zákonnosti nejakého konania a aby nebolo toto konanie zneužívané na politické ciele," uviedol Fico.
Poukázal pritom na ústavou garantované atribúty zákonnosti aj pri prípravnom konaní a počas celého trestného konania.
Prekvapili ho preto vyjadrenia prezidentky SR Zuzany Čaputovej o potrebe obmedziť sporný paragraf 363. Nerozumie, prečo sa do problematiky "motá" hlava štátu. Vidí za tým snahu chrániť takzvaných "čurilovcov", skupinu vyšetrovateľov na NAKA. "Lebo vie, že bez týchto zločincov nie je možné robiť politické procesy", uviedol Fico.
Prezidentka v nedeľnej diskusnej relácii RTVS povedala, že uvažuje o podaní na Ústavný súd (ÚS) SR pre paragraf 363 a právomoci šéfa generálnej prokuratúry. Skonštatovala, že ak je tu odborná polemika o využívaní paragrafu, ÚS by mal dať odpovede. Zároveň uviedla, že parlament by mal zregulovať aplikáciu paragrafu 363 napríklad v prípade, keď už do hry vstúpil súd. Hovorí o dlhoročnej polemike o nastavení systému prokuratúry.
(tasr)
Inflácia v Maďarsku sa v budúcom roku môže pohybovať medzi 15 a 18 percentami, uviedol v pondelok guvernér Maďarskej národnej banky (MNB) György Matolcsy, pričom ostro kritizoval vládou stanovený cenový strop na pohonné látky či základné potraviny. Informovala o tom agentúra Reuters.
Maďarská centrálna banka podľa Matolcsyho upozorňovala na zlé kroky vlády v posledných mesiacoch, čím poukázal na cenové stropy, ktoré prinútili maloobchodníkov zvýšiť ceny iných produktov, ktorých sa cenový strop netýkal. To viedlo k posilneniu inflácie o tri až štyri percentuálne body. V nebývalo ostrej kritike vládnych opatrení dodal, že "všetky cenové stropy by sa mali okamžite zrušiť".
Matolcsy pritom patril k spojencom premiéra Viktora Orbána a kritika vlády nebola u neho v minulosti zvykom. Situácia v Maďarsku sa však v dôsledku zastropovania cien začala komplikovať. Matolcsy poukázal na fakt, že cenové stropy viedli ľudí k zvyšovaniu spotreby, a to v období energetickej krízy, čo je podľa neho "absurdné". "Vládu sme na to upozorňovali niekoľkokrát," povedal guvernér centrálnej banky, odkazujúc na ukončenie cenových stropov.
Miera inflácie v Maďarsku dosiahla v októbri 21,1 percenta a podľa ostatných odhadov centrálnej banky zo septembra by za celý rok mala zaznamenať 13,5 až 14,5 percenta. Údaje za november sa očakávajú vo štvrtok (8. 12.) a analytici oslovení agentúrou Reuters počítajú s tým, že inflácia sa zrýchli na 22,2 percenta.
Ako Matolcsy dodal, inflácia je pre Maďarsko "nepriateľom číslo jeden" a centrálna banka bude proti nej bojovať všetkými dostupnými prostriedkami.
(tasr)
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok navštívil Kerčský most spájajúci pevninské Rusko s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. Most 8. októbra značne poškodil výbuch. Informuje o tom správa agentúry AFP.
Ako vyplýva zo záberov ruskej štátnej televízie, Putin sa viezol cez Kerčský most autom značky Mercedes. Vypočul si správu o prebiehajúcej oprave mosta od podpredsedu ruskej vlády Marata Chusnullina. Na cestnej časti mosta už bola obnovená premávka.
Putin (70) sa návštevou Kerčského mosta zatiaľ najviac priblížil k frontovej línii od 24. februára, keď Moskva zaútočila na Ukrajinu, všíma si AFP. Rusko z útoku na Kerčský most obvinilo Ukrajinu. Kyjev to však poprel.
Ruská armáda od výbuchu na Kerčskom moste sústredene útočí na ukrajinskú kritickú infraštruktúru a zdroje výroby a prenosu elektrickej energie. Milióny ľudí na Ukrajine preto zostali bez svetla, vody a tepla pred blížiacou sa zimou, keď vonkajšie teploty klesajú pod nulu.
Ruský prezident v piatkovom telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom povedal, že ruské útoky na ukrajinskú energetickú sieť sú "nevyhnutnou odpoveďou na provokatívne útoky Kyjeva na ruskú civilnú infraštruktúru" vrátane Kerčského mosta.
(tasr)
Pri moldavskom meste Briceni, asi tri kilometre od ukrajinských hraníc, sa našli úlomky z rakety. Ako referuje spravodajský web CNN, na Facebooku o tom informovalo moldavské ministerstvo vnútra.
„Pred nejakým časom neďaleko mesta Briceni v ovocnom sade objavili raketu. Výbušný predmet objavila hliadka pohraničnej polície, ktorá v dôsledku dnešných ruských bombových útokov zintenzívnila svoju pozornosť,“ uviedol spomenutý rezort.
Zo záberov nebolo jasné, aký typ rakety to bol. Moldavské ministerstvo vnútra vo vyhlásení uviedlo, že „oblasť, kde bola raketa objavená, izolovala policajná hliadka a hraničná polícia, a na mieste sú špecializované útvary ministerstva vnútra“.
(sita)
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok podpísal zákon rozširujúci obmedzenia činností považovaných za podporu práv LGBT ľudí v krajine. Kremeľ bezprostredne neoznámil, že Putin dokument podpísal, ale podpis bol zobrazený na kópii dokumentu zverejnenej na webovej stránke Štátnej dumy – dolnej komory parlamentu.
Ruská legislatíva z roku 2013 zakazovala šírenie „propagandy netradičných sexuálnych vzťahov“ medzi maloletými. Nový zákon tento zákaz rozširuje na šírenie informácií smerom k osobám, ktoré dovŕšili 18 rokov.
Zakazuje reklamu, médiá a online zdroje, knihy, filmy a divadelné produkcie, o ktorých sa predpokladá, že obsahujú takúto propagandu. Rozširuje tiež existujúce obmedzenia tým, že zakazuje šírenie informácií o rodových zmenách medzi maloletými a zakazuje aj informácie považované za propagáciu podporujúcu pedofíliu.
Za porušenie zákona sú pokuty a v prípade nerezidentov by mohlo viesť k 15-dňovému zadržaniu a následnému vyhosteniu z Ruska. Pokuty sa pohybujú od 100-tisíc do štyroch miliónov rubľov (zhruba 1 500 až 60-tisíc eur).
Porušenie zákona nepredstavuje trestný čin. Niektorí poslanci však navrhovali, aby sa tak stalo.
(sita)
Benešove dekréty sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej aj Českej republiky, neboli nikdy zrušené, ale štát ich neuplatňuje nijakým novým spôsobom ani spôsobom, akým by boli kedykoľvek historicky uplatňované. Vyhlásil to v pondelok v Bratislave minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer po schôdzke s maďarským ministrom zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péterom Szijjártóom.
"Slovenská vláda nič na základe Benešových dekrétov dnes neberie, dochádza k výkupom pozemkov na diaľnicu. Niekoľko desiatok občianskych sporov v prípade týchto pozemkov je záležitosťou nezávislých súdov, a nie štátu," zdôraznil slovenský minister.
Káčer tak reagoval na novinársku otázku súvisiacu s minulotýždňovým nepodpísaním zápisnice o rokovaní zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín, pretože strany sa nedohodli na otázke Benešových dekrétov.
"Zmiešaná komisia sa zasekla na téme dekrétov. Maďarská strana naliehala, aby jedna stať bola venovaná Benešovým dekrétom a konkrétnym úlohám pre Slovensko. Maďarská strana na tom trvala a odmietla podpísať zápisnicu," povedal v piatok (2. 12.) šéf slovenskej diplomacie.
(tasr)
V piatok (9. 12.) o 12.00 sa uskutoční preskúšanie varovnej siete sirén na území Slovenskej republiky dvojminútovým stálym tónom. TASR o tom informovali z tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR.
Preskúšanie sirén sa vykonáva pravidelne každý druhý piatok v mesiaci hlasitou alebo tichou skúškou. "S prihliadnutím na mimoriadnu situáciu pre vojnu na Ukrajine bolo od marca 2022 vykonávanie hlasitej skúšky sirén pozastavené a realizované boli iba tiché skúšky na elektronických sirénach," priblížil rezort.
Vysvetlil, že hlasitú skúšku sirén je potrebné vykonať, pretože v súčasnosti sa uskutočňuje intenzívna výstavba nových sirén.
"Sirény odovzdané do užívania je nutné odskúšať aj cez hlasitú skúšku. Realizáciou hlasitej skúšky na všetkých sirénach sa zároveň zabezpečí komplexné preskúšanie varovného systému," doplnilo ministerstvo.
(tasr)
Teroristický útok a vražda dvoch mladých ľudí patriacich ku komunite LGBT pred bratislavským gejbarom 12. októbra priniesol nárast podpory pre zavedenie registrovaných partnerstiev. Obavy o svoju bezpečnosť po útoku pociťujú výrazne silnejšie mladí ľudia. Polovica ľudí na Slovensku si myslí, že k útoku došlo najmä pre celkovo prevládajúcu netolerantnú atmosféru na Slovensku.
Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ sleduje postoje obyvateľov, pričom prieskum iniciuje spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame, v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Výskum „Ako sa máte, Slovensko?“ robili v období 4. do 12. novembra, pričom bolo doňho zapojených tisíc ľudí. Informovala o tom v tlačovej správe z agentúry Seesame Michaela Lukovičová.
V prieskume mali oslovení odpovedať na otázku, či vražda dvoch návštevníkov gejbaru, kam chodievajú LGBT ľudia, zmenila jeho pohľad na registrované partnerstvá pre ľudí rovnakého pohlavia. Podľa výsledkov výskumu 28 percent ľudí odpovedalo, že vždy boli za registrované partnerstvá a 12,3 percenta zmenilo svoj pohľad tak, že kým pred útokom neboli za ich uzákonenie, po útoku zmenili názor a už súhlasia s ich zavedením. Celkovo tak zavedenie registrovaných partnerstiev na Slovensku podporuje 40,3 percenta respondentov, naopak 39,2 percenta ich zavedenie nepodporuje. Asi 20 percent respondentov na otázku o podpore pre registrované partnerstvá nevedelo odpovedať.
Za zavedenie registrovaných partnerstiev sú častejšie ľudia pracujúci v odborných a technických pozíciách vyžadujúcich vyššiu kvalifikáciu a ľudia žijúci vo veľkých mestách. Naopak, ich zavedenie výrazne menej podporujú muži a voliči Smeru-SD. Proti zavedeniu registrovaných partnerstiev sú tiež častejšie nezaočkovaní respondenti a nábožensky založení ľudia.
Respondenti sa mali vyjadriť aj k tomu, či majú v súčasnej situácii, v súvislosti s touto vraždou obavy o seba a o svojich najbližších.
Veľké obavy o seba a o svojich najbližších v súvislosti s vraždou dvoch návštevníkov gejbaru deklaruje len 10,1 percenta respondentov, pričom veľké a mierne obavy po útoku deklarujú výrazne častejšie mladší respondenti, a to vekovej kategórii 18 až 29 rokov (16,8 percenta) a 30 až 39 rokov (13,7 percenta). Naopak, žiadne obavy nemá 60,5 percenta oslovených.
„Útok na návštevníkov baru, v ktorom sa stretávajú LGBTI+ ľudia priniesol mierny posun verejnosti v prospech podpory pre uzákonenie registrovaných partnerstiev. Napriek tomuto posunu zostáva pomer zástancov a odporcov registrovaného partnerstva takmer vyrovnaný. Zaujímavé je tiež, že obavy po teroristickom útoku deklarujú výrazne častejšie mladší respondenti. To je podľa všetkého spôsobené mladým vekom páchateľa aj jeho obetí. Názory mladších respondentov na registrované partnerstvá však nie sú odlišné od názorov starších respondentov.“ komentuje výsledky Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Polovica respondentov (50,6 percenta ) považuje útok na návštevníkov gejbaru na Zámockej ulici ako výsledok celkovo netolerantnej atmosféry na Slovensku. Zároveň títo respondenti majú v súvislosti s útokom väčšie obavy o seba a svojich blízkych. Naopak, 28,3 percenta opýtaných si nemyslí, že útok bol dôsledkom netolerantnej atmosféry. Táto časť respondentov považuje za viac dôveryhodné, to čo im o politike a svete povedia ich známi alebo rodina ako to, čo sa dozvedia z televízie, rozhlasu či z novín. Ide tiež najmä o voličov strán Republika, Smer-SD, Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, Slovenská národná strana a Kresťanskodemokratické hnutie.
„Je pozitívnym zistením, že veľa ľudí na Slovensku tento tragický incident vníma citlivo. Výsledky prieskumu naznačujú, že verejná debata a aktivity mnohých iniciatív či médií o právach LGBTI+ ľudí na Slovensku scitliveli časť spoločnosti a posunuli ich názory smerom k priznávaniu väčších práv. Preto je dôležité, aby diskusia neutíchla a iniciatívy presadzujúce ľudské práva v akejkoľvek oblasti ostávali aktívne,“ hovorí Michaela Benedigová zo Seesame.
Výsledky prieskumu tiež odhalili, že verejnosť je naklonená prísnejšej regulácii strelných zbraní a sprísneniu zodpovednosti ich držiteľov. Až 83,1 percenta respondentov súhlasí rozhodne (54,8 percenta) alebo skôr (28,3 percenta) so sprísnením regulácie držania strelných zbraní. Menej často so sprísnením súhlasia muži a respondenti nezaočkovaní proti COVID-19, naopak, častejšie súhlasia starší respondenti, respondenti, ktorí sú za uzákonenie registrovaných partnerstiev a respondenti, ktorí majú po útoku obavy o seba a o svojich najbližších. Prívrženci sprísnenia regulácie držania strelných zbraní prevažujú medzi voličmi všetkých politických strán na Slovensku.
(sita)
Stabilizačný príspevok sa netýka sestier pracujúcich v ambulanciách, agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) a školských zariadeniach. Upozornila na to Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) s tým, že sestry z daných oblastí odídu.
"Upozorňujeme však na fakt, že stabilizačný príspevok sa netýka ďalších 7-tisíc sestier, ktoré pracujú v ambulanciách, ADOS či v školských zariadeniach. Opakovane upozorňujeme na to, že dôjde k odchodu sestier z týchto oblastí, čo spôsobí veľké problémy ambulantnému sektoru," skonštatovala na sociálnej sieti.
Vláda v pondelok schválila stabilizačné príspevky pre zdravotníkov vo výške 5-tisíc eur. Opatrenie si má celkovo vyžiadať 200 miliónov eur. Zdravotníci sa musia zaviazať, že zostanú v nemocnici či záchranke pracovať tri roky.
(tasr)
Z aktuálnych deviatich percent na 46,16 percenta sa má zvýšiť najvyšší, piaty stupeň ochrany v Národnom parku (NP) Poloniny. Vyplýva to z nového návrhu zonácie NP Poloniny, ktorý predstavilo ministerstvo životného prostredia (MŽP).
Stupeň ochrany prírody rezort životného prostredia zvyšuje na štátnych pozemkoch. Na súkromných pozemkoch zachovajú súčasný stav. Možnosť turistiky a pohybu turistov bude zachovaná.
"Pri zonácii sme mysleli aj na energetickú závislosť obyvateľov od dreva z národného parku, a preto sme vyhradili zóny na zásobovanie obcí palivovým drevom," uvádza rezort životného prostredia.
Ako tvrdí, zonáciou ochráni lesy, ktoré patria do svetového dedičstva UNESCO – Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Na území NP Poloniny je najvyššia koncentrácia prírodných lesov (pralesov) na Slovensku.
"Na základe zohľadnenia stavu biotopov a povahy prírodných hodnôt a cieľov ochrany, taktiež z dôvodu zabezpečenia celistvosti zón územia Správa NP Poloniny pripravila návrh zonácie, v rámci ktorého je zvýšená výmera národného parku, a to z 29 805 hektárov (ha) na 30 547 ha, a znížená výmera ochranného pásma národného parku, a to z 10 973 ha na 10 755 ha," informuje envirorezort.
Návrh zonácie vymedzuje piaty stupeň ochrany na 14 094 ha (46,14 percenta), štvrtý stupeň ochrany na 3 077 ha (10,07 percenta), tretí stupeň ochrany na 13 375 ha (43,79 percenta) a ochranné pásmo s druhým stupňom na 10 755 ha.
Návrhy zonácií budú prerokované na okresných úradoch so všetkými dotknutými subjektmi vrátane súkromných vlastníkov či zástupcov dotknutých samospráv. Neskôr envirorezort predloží návrhy zonácií do legislatívneho procesu.
(tasr)
Prezidentka SR Zuzana Čaputová pre chorobu zrušila svoj pracovný program na najbližšie dni. Informoval o tom hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.
"Dnes popoludní sa prezidentka mala zúčastniť na slávnostnom odhalení Hrobu neznámeho vojaka. Na podujatí ju zastúpi vedúci Kancelárie prezidenta SR Metod Špaček, ktorý v jej mene vystúpi s príhovorom," priblížil hovorca.
Doplnil, že o ďalších zmenách v programe hlavy štátu budú včas informovať.
(tasr)
Zástupca rodiny Milana Lučanského spochybnil závery vyšetrovania smrti policajného exprezidenta, ktorými bolo vylúčené cudzie zavinenie.
"Situácia nie je taká, aby bolo preukázané, že si zranenia spôsobil sám, aby bolo jednoznačne bez pochybností preukázané, že by bol spáchal samovraždu," vyhlásil Miroslav Radačovský na pondelkovej tlačovej konferencii.
Tvrdí, že vyšetrovanie prinieslo rozpory. Spochybnil objektivitu znalcov. Uviedol, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní neboli dostatočným spôsobom vyhotovené a vykonané dôkazy, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že smrť si Lučanský spôsobil sám.
Podľa jeho slov bolo odopreté právo na objektívne prešetrenie veci. Avizoval preto podanie sťažností na Ústavný súd SR či na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). "Chceme spravodlivosť bez ohľadu na výsledok," podotkol.
Okrem Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) vylúčila cudzie zavinenie v súvislosti so smrťou Lučanského aj Krajská prokuratúra v Prešove. Vyšetrovateľ ÚIS a prokurátor nezistili ani žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali vyvodiť trestnú zodpovednosť voči príslušníkom ústavu na výkon väzby a trestu.
Prokuratúra informovala, že sa nepotvrdili podozrenia o porušení povinností dozornej služby či z neprijatia adekvátnych opatrení z hľadiska stavu Lučanského. Posudky súdnych lekárov aj pitvy tiež podľa prokuratúry dosvedčujú, že k smrti došlo následkom obesenia. Rozhodnutie krajskej prokuratúry, ktorým zamietla sťažnosti na zastavenie vyšetrovania Úradom inšpekčnej služby, je právoplatné.
Exšéf polície Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu, znie záver vyšetrovania.
(tasr)
V Michalovciach ostáva trinásť rodín so 45 deťmi už niekoľko mesiacov v priestoroch školskej jedálne. Ide o rodiny z bytovky na Mlynskej ulici, v ktorej sa v auguste zrútilo schodisko a následne ju zbúrali. Poukazuje na to komisár pre deti Jozef Mikloško.
V piatok (2. 12.) zvolal v Michalovciach pracovné rokovanie s cieľom riešiť situáciu detí. "Aktuálne je ubytovaných v školskej jedálni trinásť rodín, z toho 45 detí. Žijú v jednej miestnosti bez paravánov, bez prístupu k teplej vode, majú k dispozícii prenosné lôžka, dva sporáky na varenie, nemajú žiadne stoly," informoval v pondelok Úrad komisára pre deti.
K zrúteniu schodiska v bytovke došlo 23. augusta, k ujme na životoch ani na zdraví nedošlo. Mesto vyhlásilo mimoriadnu situáciu. Z bytového domu sa muselo vysťahovať 21 rodín, celkovo išlo o 158 ľudí. Radnica uviedla, že pre obyvateľov zabezpečila prístrešie v priestoroch jedálne školy na Mlynskej ulici, teplú stravu i základnú hygienu.
Mikloško rodiny s deťmi osobne navštívil a vypočul si ich. Tí to podľa slov jedného z obyvateľov zvládajú vďaka pracovníkom z komunitného centra. "Áno, robili chybu, ničili bytovku, ale chcú sa napraviť, už nebudú robiť chyby, každý si bude platiť," uviedla jedna z obyvateliek.
Na pracovnom stretnutí sa zúčastnilo štrnásť zástupcov z rôznych inštitúcií. Medzi nimi bol primátor Miroslav Dufinec, poradcovia predsedu vlády pre cezhraničnú spoluprácu, regionálny rozvoj a pre marginalizované rómske komunity, prednostka okresného úradu, riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v Michalovciach aj zástupkyňa Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
"Pre rodiny s deťmi sa na stretnutí podarilo vyriešiť prístup k teplej vode, poskytnutie paravánov na vytvorenie aspoň minimálneho súkromia a taktiež priestory pre deti na učenie," uviedol Úrad komisára pre deti. Z dlhodobejšieho hľadiska sa diskutovalo hlavne o možnosti kontajnerového bývania pre tieto rodiny.
"Žijeme v ťažkej, zložitej situácii, keď došlo k zrúteniu schodiska v bytovke a našlo sa provizórne riešenie. Oceňujem, že sa stretli všetci kompetentní za jedným stolom a spoločne hľadali riešenie situácie. Našli sme konkrétne formy pomoci, ktorými môžeme pomôcť hneď teraz, našli sme krátkodobé riešenia pre rodiny, ale taktiež sme hovorili o systémových riešeniach do budúcna," konštatoval Mikloško. Ďalšie stretnutie je plánované v januári.
(tasr)
Trnavská automobilka Stellantis je opätovne nútená prerušiť výrobu. Ako informuje na sociálnej sieti, z dôvodu nedostatku dielcov od jedného z dodávateľov budú jej výrobné linky stáť na dnešnej nočnej zmene a na všetkých troch zmenách v utorok 6. decembra a v stredu 7. decembra.
„Odstávka sa týka všetkých prevádzok a oddelení," dopĺňa fabrika. Pre zamestnancov je to prekážka na strane zamestnávateľa s náhradou mzdy 65 percent priemerného zárobku.
Trnavská automobilka Stellantis je lídrom vo výrobe malých vozidiel segmentu B-mainstream. Aktuálne vyrába modely Citroën C3, Peugeot 208 a jeho plne elektrickú verziu e-208.
Fabrika generuje viac ako 3 500 priamych pracovných postov. Okrem toho dáva prácu takmer 20-tisíc ľuďom prostredníctvom svojich dodávateľov. Vlaňajšia produkcia automobilky dosiahla 316 440 vozidiel.
(sita)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…