Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin po októbrovom výbuchu navštívil Kerčský most

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok navštívil Kerčský most spájajúci pevninské Rusko s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. Most 8. októbra značne poškodil výbuch. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Ako vyplýva zo záberov ruskej štátnej televízie, Putin sa viezol cez Kerčský most autom značky Mercedes. Vypočul si správu o prebiehajúcej oprave mosta od podpredsedu ruskej vlády Marata Chusnullina. Na cestnej časti mosta už bola obnovená premávka.

Putin (70) sa návštevou Kerčského mosta zatiaľ najviac priblížil k frontovej línii od 24. februára, keď Moskva zaútočila na Ukrajinu, všíma si AFP. Rusko z útoku na Kerčský most obvinilo Ukrajinu. Kyjev to však poprel.

Ruská armáda od výbuchu na Kerčskom moste sústredene útočí na ukrajinskú kritickú infraštruktúru a zdroje výroby a prenosu elektrickej energie. Milióny ľudí na Ukrajine preto zostali bez svetla, vody a tepla pred blížiacou sa zimou, keď vonkajšie teploty klesajú pod nulu.

Ruský prezident v piatkovom telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom povedal, že ruské útoky na ukrajinskú energetickú sieť sú "nevyhnutnou odpoveďou na provokatívne útoky Kyjeva na ruskú civilnú infraštruktúru" vrátane Kerčského mosta.

(tasr)

Minúta  |  

V Moldavsku pri hraniciach s Ukrajinou našli úlomky rakety

Pri moldavskom meste Briceni, asi tri kilometre od ukrajinských hraníc, sa našli úlomky z rakety. Ako referuje spravodajský web CNN, na Facebooku o tom informovalo moldavské ministerstvo vnútra.

„Pred nejakým časom neďaleko mesta Briceni v ovocnom sade objavili raketu. Výbušný predmet objavila hliadka pohraničnej polície, ktorá v dôsledku dnešných ruských bombových útokov zintenzívnila svoju pozornosť,“ uviedol spomenutý rezort.

Zo záberov nebolo jasné, aký typ rakety to bol. Moldavské ministerstvo vnútra vo vyhlásení uviedlo, že „oblasť, kde bola raketa objavená, izolovala policajná hliadka a hraničná polícia, a na mieste sú špecializované útvary ministerstva vnútra“.

(sita)

Minúta  |  

Putin podpísal zákon rozširujúci obmedzenia LGBT propagandy

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok podpísal zákon rozširujúci obmedzenia činností považovaných za podporu práv LGBT ľudí v krajine. Kremeľ bezprostredne neoznámil, že Putin dokument podpísal, ale podpis bol zobrazený na kópii dokumentu zverejnenej na webovej stránke Štátnej dumy – dolnej komory parlamentu.

Ruská legislatíva z roku 2013 zakazovala šírenie „propagandy netradičných sexuálnych vzťahov“ medzi maloletými. Nový zákon tento zákaz rozširuje na šírenie informácií smerom k osobám, ktoré dovŕšili 18 rokov.

Zakazuje reklamu, médiá a online zdroje, knihy, filmy a divadelné produkcie, o ktorých sa predpokladá, že obsahujú takúto propagandu. Rozširuje tiež existujúce obmedzenia tým, že zakazuje šírenie informácií o rodových zmenách medzi maloletými a zakazuje aj informácie považované za propagáciu podporujúcu pedofíliu.

Za porušenie zákona sú pokuty a v prípade nerezidentov by mohlo viesť k 15-dňovému zadržaniu a následnému vyhosteniu z Ruska. Pokuty sa pohybujú od 100-tisíc do štyroch miliónov rubľov (zhruba 1 500 až 60-tisíc eur).

Porušenie zákona nepredstavuje trestný čin. Niektorí poslanci však navrhovali, aby sa tak stalo.

(sita)

Minúta  |  

Káčer: Benešove dekréty Slovensko nijako neuplatňuje

Benešove dekréty sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej aj Českej republiky, neboli nikdy zrušené, ale štát ich neuplatňuje nijakým novým spôsobom ani spôsobom, akým by boli kedykoľvek historicky uplatňované. Vyhlásil to v pondelok v Bratislave minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer po schôdzke s maďarským ministrom zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péterom Szijjártóom.

"Slovenská vláda nič na základe Benešových dekrétov dnes neberie, dochádza k výkupom pozemkov na diaľnicu. Niekoľko desiatok občianskych sporov v prípade týchto pozemkov je záležitosťou nezávislých súdov, a nie štátu," zdôraznil slovenský minister.

Káčer tak reagoval na novinársku otázku súvisiacu s minulotýždňovým nepodpísaním zápisnice o rokovaní zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín, pretože strany sa nedohodli na otázke Benešových dekrétov.

"Zmiešaná komisia sa zasekla na téme dekrétov. Maďarská strana naliehala, aby jedna stať bola venovaná Benešovým dekrétom a konkrétnym úlohám pre Slovensko. Maďarská strana na tom trvala a odmietla podpísať zápisnicu," povedal v piatok (2. 12.) šéf slovenskej diplomacie.

(tasr)

Minúta  |  

V piatok (9. 12.) sa uskutoční hlasitá skúška sirén, upozorňuje ministerstvo vnútra

V piatok (9. 12.) o 12.00 sa uskutoční preskúšanie varovnej siete sirén na území Slovenskej republiky dvojminútovým stálym tónom. TASR o tom informovali z tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR.

Preskúšanie sirén sa vykonáva pravidelne každý druhý piatok v mesiaci hlasitou alebo tichou skúškou. "S prihliadnutím na mimoriadnu situáciu pre vojnu na Ukrajine bolo od marca 2022 vykonávanie hlasitej skúšky sirén pozastavené a realizované boli iba tiché skúšky na elektronických sirénach," priblížil rezort.

Vysvetlil, že hlasitú skúšku sirén je potrebné vykonať, pretože v súčasnosti sa uskutočňuje intenzívna výstavba nových sirén.

"Sirény odovzdané do užívania je nutné odskúšať aj cez hlasitú skúšku. Realizáciou hlasitej skúšky na všetkých sirénach sa zároveň zabezpečí komplexné preskúšanie varovného systému," doplnilo ministerstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Po útoku na Zámockej má strach a obavy 10 percent ľudí, žiadne obavy nepociťuje 60 percent ľudí

Teroristický útok a vražda dvoch mladých ľudí patriacich ku komunite LGBT pred bratislavským gejbarom 12. októbra priniesol nárast podpory pre zavedenie registrovaných partnerstiev. Obavy o svoju bezpečnosť po útoku pociťujú výrazne silnejšie mladí ľudia. Polovica ľudí na Slovensku si myslí, že k útoku došlo najmä pre celkovo prevládajúcu netolerantnú atmosféru na Slovensku.

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ sleduje postoje obyvateľov, pričom prieskum iniciuje spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame, v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Výskum „Ako sa máte, Slovensko?“ robili v období 4. do 12. novembra, pričom bolo doňho zapojených tisíc ľudí. Informovala o tom v tlačovej správe z agentúry Seesame Michaela Lukovičová.

V prieskume mali oslovení odpovedať na otázku, či vražda dvoch návštevníkov gejbaru, kam chodievajú LGBT ľudia, zmenila jeho pohľad na registrované partnerstvá pre ľudí rovnakého pohlavia. Podľa výsledkov výskumu 28 percent ľudí odpovedalo, že vždy boli za registrované partnerstvá a 12,3 percenta zmenilo svoj pohľad tak, že kým pred útokom neboli za ich uzákonenie, po útoku zmenili názor a už súhlasia s ich zavedením. Celkovo tak zavedenie registrovaných partnerstiev na Slovensku podporuje 40,3 percenta respondentov, naopak 39,2 percenta ich zavedenie nepodporuje. Asi 20 percent respondentov na otázku o podpore pre registrované partnerstvá nevedelo odpovedať.

Za zavedenie registrovaných partnerstiev sú častejšie ľudia pracujúci v odborných a technických pozíciách vyžadujúcich vyššiu kvalifikáciu a ľudia žijúci vo veľkých mestách. Naopak, ich zavedenie výrazne menej podporujú muži a voliči Smeru-SD. Proti zavedeniu registrovaných partnerstiev sú tiež častejšie nezaočkovaní respondenti a nábožensky založení ľudia.

Respondenti sa mali vyjadriť aj k tomu, či majú v súčasnej situácii, v súvislosti s touto vraždou obavy o seba a o svojich najbližších.

Veľké obavy o seba a o svojich najbližších v súvislosti s vraždou dvoch návštevníkov gejbaru deklaruje len 10,1 percenta respondentov, pričom veľké a mierne obavy po útoku deklarujú výrazne častejšie mladší respondenti, a to vekovej kategórii 18 až 29 rokov (16,8 percenta) a 30 až 39 rokov (13,7 percenta). Naopak, žiadne obavy nemá 60,5 percenta oslovených.

„Útok na návštevníkov baru, v ktorom sa stretávajú LGBTI+ ľudia priniesol mierny posun verejnosti v prospech podpory pre uzákonenie registrovaných partnerstiev. Napriek tomuto posunu zostáva pomer zástancov a odporcov registrovaného partnerstva takmer vyrovnaný. Zaujímavé je tiež, že obavy po teroristickom útoku deklarujú výrazne častejšie mladší respondenti. To je podľa všetkého spôsobené mladým vekom páchateľa aj jeho obetí. Názory mladších respondentov na registrované partnerstvá však nie sú odlišné od názorov starších respondentov.“ komentuje výsledky Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Polovica respondentov (50,6 percenta ) považuje útok na návštevníkov gejbaru na Zámockej ulici ako výsledok celkovo netolerantnej atmosféry na Slovensku. Zároveň títo respondenti majú v súvislosti s útokom väčšie obavy o seba a svojich blízkych. Naopak, 28,3 percenta opýtaných si nemyslí, že útok bol dôsledkom netolerantnej atmosféry. Táto časť respondentov považuje za viac dôveryhodné, to čo im o politike a svete povedia ich známi alebo rodina ako to, čo sa dozvedia z televízie, rozhlasu či z novín. Ide tiež najmä o voličov strán Republika, Smer-SD, Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, Slovenská národná strana a Kresťanskodemokratické hnutie.

„Je pozitívnym zistením, že veľa ľudí na Slovensku tento tragický incident vníma citlivo. Výsledky prieskumu naznačujú, že verejná debata a aktivity mnohých iniciatív či médií o právach LGBTI+ ľudí na Slovensku scitliveli časť spoločnosti a posunuli ich názory smerom k priznávaniu väčších práv. Preto je dôležité, aby diskusia neutíchla a iniciatívy presadzujúce ľudské práva v akejkoľvek oblasti ostávali aktívne,“ hovorí Michaela Benedigová zo Seesame.

Výsledky prieskumu tiež odhalili, že verejnosť je naklonená prísnejšej regulácii strelných zbraní a sprísneniu zodpovednosti ich držiteľov. Až 83,1 percenta respondentov súhlasí rozhodne (54,8 percenta) alebo skôr (28,3 percenta) so sprísnením regulácie držania strelných zbraní. Menej často so sprísnením súhlasia muži a respondenti nezaočkovaní proti COVID-19, naopak, častejšie súhlasia starší respondenti, respondenti, ktorí sú za uzákonenie registrovaných partnerstiev a respondenti, ktorí majú po útoku obavy o seba a o svojich najbližších. Prívrženci sprísnenia regulácie držania strelných zbraní prevažujú medzi voličmi všetkých politických strán na Slovensku.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.